Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dalibor Miľan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717207879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľa N. R.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX, XXX XX U., zast. AK TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária,
s. r. o. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti rodičom navrhovateľa:
matke A. R., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.. N.. C. XXXX/X, XXX XX U., zam. Ž. I., a. s., a
otcovi N. R., nar. XX. XX. XXXX, bez trvalého pobytu, zam. S. I.. W.. V.. D. J. ako vodič MKD, o návrhu
na určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľa je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100,- Eur mesačne
splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, kedy

rozsudok nadobudne právoplatnosť.

II. Súd návrh proti matke navrhovateľa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči svojim rodičom určenia
výživného pre plnoleté dieťa a to vo vzťahu k matke vo výške 250,- Eur mesačne a vo vzťahu k otcovi
vo výške 100,- Eur mesačne.

2. Matka s návrhom nesúhlasila. Otec súhlasil s návrhom na určenie výživného v synom požadovanej
výške.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu zo dňa 16. 05. 2017,
výsluchu navrhovateľa, rodičov navrhovateľa, vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, z listinných
dôkazov: rozhodnutia CPP zo dňa 09. 03. 2017, plnej moci zo dňa 17. 03. 2017, rozhodnutia sociálnej

poisťovne zo dňa 19. 05. 2009, potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 21. 03.2017,
odborného posudku o invalidite zo dňa 20. 07. 2016, faktúr, pokladničných dokladov, výpisu z LV č.
XXXX pre obec a kat. úz. A., výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. U., rodného listu navrhovateľa,
vyjadrenia matky navrhovateľa zo dňa 29. 06. 2017, rozpisu mesačných nákladov matky navrhovateľa
za mesiac august 2017, výpisom z bankového účtu matky navrhovateľa, správy F. E. O. E. T. C. U. zo
dňa 28. 09. 2017, správy F. E. O. C. T. zo dňa 02. 10. 2017, potvrdenia o štúdiu T. B. C. U. zo dňa 25.
09. 2017, správy o zárobku matky navrhovateľa zo dňa 23. 10. 2017, správy obchodnej spoločnosti O.-

Q. I.. W.. V.. zo dňa 06. 11. 2017, správy obchodnej spoločnosti O. I.. W.. V.. zo dňa 06. 11. 2017 a
ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:4. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý mu bol ustanovený rozhodnutím CPP
Banská Bystrica zo dňa 09. 03. 2017 uviedol, že od roku 2008 je poberateľom čiastočného invalidného
dôchodku, pričom môže prácu len v prostrední bez nadmernej fyzickej záťaže s vylúčením prác vo

vynútenej polohe a teda jeho pracovné možnosti sú obmedzené. S poukazom na uvedené navrhovateľ
uviedol, že nie je schopný samostatne sa živiť. V čase podania návrhu sa uchádzal o prijatie na denné
štúdium F.O. E. O. E. R. T. C. U. majúc za to, že toto štúdium by mohlo zvýšiť jeho šance na uplatnenie
sa na trhu práce a pomôcť mu zabezpečiť takú prácu, ktorú by vzhľadom na s voj zdravotný stav
mohol vykonávať, čím by si do budúcnosti mohol zabezpečiť príjem na uspokojovanie svojich životných

potrieb. Pokiaľ išlo o majetkové pomery, uviedol že nevlastní žiadne nehnuteľný majetok a ani hnuteľný
majetok väčšej hodnoty. Jeho jediným príjmom bol čiastočný invalidný dôchodok vo výške 232,10 Eur
mesačne. Zároveň uviedol, že jeho mesačné náklady pozostávajú z nákupu stravy vo výške 300,- Eur,
nákupu drogistických potrieb vo výške 50,- Eur, cestovného vo výške 3,- Eur, oblečenia vo výške
50,- Eur, poplatku za používanie telefónneho zariadenia 10,- Eur a poplatky na kúpu liekov vo výške
15,- Eur, čím mu úhrnom vznikajú mesačné náklady vo výške 428,- Eur. Vzhľadom k tomu že jeho

výdavky presahujú mesačný príjem uviedol, že je nútený požičiavať si finančné prostriedky od cudzích
ľudí (údajne už 3 roky cca 100,- Eur mesačne). Pokiaľ išlo o matku od ktorej požadoval mesačne výživné
vo výške 250,- Eur, poukázal na to, že je vlastníčkou nehnuteľného majetku a to dvoch bytov, pričom
jeden z nich byt číslo X sa nachádza vo U. v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici C. O. D. Č.. XX sa
nachádza v A. v obytnom dome súp. č. XXX. Zároveň poukázal, že s matkou je v kontakte iba sporadicky,

nežije s ňou v spoločnej domácnosti asi 7 rokov a to pre jej údajný nezáujem o jeho osobu, pričom s
ňou nemá vybudovaný žiaden vzťah. Pokiaľ sa jednalo o otca, tento pracuje ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy, pričom k výške jeho mesačnej mzdy sa vyjadriť nevedel. On sám v súčasnosti býva
v nezariadenom byte, ktorý mu platí otec (cca 200,- Eur mesačne), pričom mu otec občasne prispieva
aj na úhradu nákladov na živobytie a to v priemere cca 15,- Eur -25,- Eur mesačne.

5. Navrhovateľ majúc za to, že schopnosti a možnosti jeho rodičov s prihliadnutím na ich vek, zdravotný
stav, dosiahnuté vzdelanie a možnosti uplatnenia sa na trhu práce, im umožňujú prispievať mu na
uspokojeniejehoživotnýchpotriebavyrovnaniejehoživotnejúrovne soživotnouúrovňourodičovžiadal,
aby súd uložil povinnosť matke prispievať mu na výživu sumou 250,- Eur a otcovi vo výške 100,- Eur

mesačne.

6. Matka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2017 súdu oznámila, že s návrhom
navrhovateľa/syna nesúhlasí s odôvodnením, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu sú
skresľujúce a zavádzajúce. V prvom rade poukázala na to, že syn nie je poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku, ale poberateľom plného invalidného dôchodku, pričom poukázala na aktuálnu
platnú právnu úpravu, že v takomto prípade nie je jeho nárok na výplatu a výšku dôchodku zákonom
žiadnym spôsobom obmedzený v prípade, ak by aj niekde pracoval. Zdravotne postihnutý človek môže
pracovať bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti pracovať mu bola priznaná. Naopak,
štát zákonnými opatreniami vo vyššej miere chráni prácu zdravotne postihnutej osoby. Na rozdiel od

postihnutých ľudí zrakovo, alebo telesne (vozičkári a pod.), navrhovateľ má zdravé aj ruky, aj nohy;
chýba mu však vôľa aktívnym spôsobom si nájsť pracovnú príležitosť a privyrobiť si vlastným/osobným
pričinením. Uviedla, že navrhovateľ istý čas pracoval ako strážnik plateného parkoviska pri V. N. C. U.,
pričom mal uzavretú zmluvu s firmou O.- Q. I.. W.. V.. U., ktorá je jedným zo spoluvlastníkov parcely
prevádzkovaného parkoviska, pričom podľa jej vedomostí musel stade odísť, pretože si chodil na zmeny

ako uznal za vhodné. Ona sama mu navrhla, aby sa zamestnal ako elektromechanik v spoločnosti,
kde sama pracuje (U. I.), pričom mu oznámila, že je u nich nedostatok zamestnancov do uvedenej
profesie a spoločnosť zamestnáva aj zdravotne postihnutých ľudí. Navrhovateľ najprv súhlasil, ona mu
dokonca v jeho mene vypracovala aj žiadosť do zamestnania; a keď mu zavolala, že spolu môžu ísť
na personálne oddelenie, odmietol to so slovami, že mu má zatelefonovať až potom, keď bude prijatý.

Zo strany matky bolo pokusov o nájdenie práce pre syna viac, napríklad mu našla zamestnanie vodiča
pri rozvoze potravinových výrobkov, pričom po skúšobnej jazde to vzdal. Matka prehlásila, že jej syn
nikdy nemal vážny záujem naozaj pracovať a vždy to skončilo slovami, že „...on za 500,- Eur robiť
nebude.“ V minulosti vycestoval za prácou aj do zahraničia - do Prahy, no po pár dňoch sa vrátil domov.
Navrhovateľ po skončení I. E. Š. C. D.. D. rok študoval na T. C. U. - F. E. O. E., pričom na prednášky ani

skúšky nechodil. Školu nechal so slovami, že ju k životu nepotrebuje. Pokiaľ išlo o jej vzťah so synom
a možnosť bývať v spoločnej domácnosti uviedla, že správanie sa navrhovateľa bolo čím ďalej, tým
viac neúnosným. Začal užívať marihuanu počas vysokej školy, pričom raz našla doma na balkóne dva
kvetináče s touto rastlinou, ktoré vyhodila do smetného koša pri bytovom dome. Vtedy došlo prvýkrát zostrany navrhovateľa k slovnému vulgárnemu a agresívnemu útoku voči nej a to len preto, že mu vyhodila
marihuanu do odpadkov. Uviedla aj to, že syn ani minimálnou čiastkou neprispieval (z invalidného
dôchodku) do „spoločnej kasy“, neprispieval ani na nájomné a pod. Naopak, často mával výbuchy zlosti

v kuchyni, kde ju kritizoval za nákupy, za to ako varí pričom ju samú bral ako „slúžku“. Nakoniec zaujala
voči synovi striktný postoj a povedala mu, že buď si nájde nejakú prácu a môže s ňou zostať bývať,
alebo sa rozhodne viesť neusporiadaný život, no v takom prípade musí odísť z domu. Údajne po pár
mesiacoch na jeho žiadosť mu bol Mestom Zvolen pridelený 2-izbový nájomný byt vo U., ktorý však
na vlastnú žiadosť po istom čase opustil a nasťahoval sa do podnájmu. Neskorší vzájomný vzťah bol

už len o návštevách za účelom „pýtania peňazí“, citového a psychického vydierania. Po 2 rokoch sa
rozhodla, že ho už ďalej v takomto spôsobe života podporovať nebude. Následne jej na adresu bydliska
(kde v minulosti s ňou žil a býval aj navrhovateľ) začali chodiť upomienky, návrhy na začatie exekúcie z
dôvodov, že si navrhovateľ v minulosti neuvážene zobral rôzne pôžičky. Sľuboval jej, že peniaze ktoré
za neho uhradila jej neskôr, keď si nájde prácu, vráti. Keď sa rozhodla navrhovateľovi viac nedávať
peniaze, prestal javiť záujem o osobný kontakt s ňou a viac ju nenavštívil; a to ani v čase, keď bola 2-krát

hospitalizovaná v nemocnici s ochorením obličiek. V čase, keď bola chorá a sama potrebovala pomoc,
jej nepomohol. Ona však bola navrhovateľa navštíviť v D. D., keď bol hospitalizovaný po operácii slepého
čreva, kúpila mu nové spodné prádlo, pyžamo; no z jeho strany sa jej dostalo len množstvo nenávistných
slovných viet. Matka svojho syna opísala ako človeka, ktorý nevie poďakovať, nevie prejaviť úctu, hrubo
a vulgárne jej nadáva a kričí do telefónu, nie je ochotný s ňou spolupracovať a to ani vtedy, keď mu

navrhla spoločnú návštevu v Centre pre drogovo závislých v Banskej Bystrici. Naopak, on jej vyvoláva
a neustále si pýta od nej peniaze, pričom jej vulgárne vyčíta, vymýšľa si a stále ju z niečoho obviňuje a
upodozrieva. Nestalo sa, aby jej zatelefonoval a opýtal sa, ako sa má, či niečo nepotrebuje, ako sa má
sestra a pod. Na záver uviedla, že je jej ľúto syna, predsa je to jej dieťa, je to aj jej dieťa, no bohužiaľ
odbornú pomoc nechce, pretože ho zaujímajú len peniaze. Zdôraznila, že navrhovateľ zneužíva svoje

ochorenie na citové vydieranie, pričom vyslovila úvahu, že aj terajšie štúdium na vysokej škole je len
jeho ďalšia špekulácia v snahe dostať sa legitímne k finančným prostriedkom, ktoré by mu slúžili na
kúpu marihuany. V závere uviedla, že odmieta trpieť navrhovateľove psychické vydieranie, agresívne
útoky a uviedla, že ho nebude vedome finančne podporovať v jeho závislosti na drogách. Zdôraznila,
že má zverenú do opatery a starostlivosti dcéru A., ktorá v súčasnosti študuje v X. ročníku na B. C.Á.

Q. O. F. C. J.. Matka navrhovateľa poukázala na to, že žije sama, má len jeden príjem a jedno zdravie.
Kto je v súčasnosti ochotný jej pomôcť a je jej silnou oporou, tak je to výlučne dcéra, ktorá jej pomáha
vyrovnať sa psychicky po telefonátoch s navrhovateľom.

7. Otec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že návrh mu bol doručený, prečítal si ho a jeho obsahu

porozumel. S návrhom na určenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne pre syna súhlasil.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. P0odľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Pokiaľ išlo o navrhovateľom požadovanú výšku výživného voči svojmu otcovi, súd bližšie neskúmal
zárobkové schopnosti a možnosti otca vzhľadom k tomu, že tento súhlasil s výškou výživného v sume
100,- Eur. Je potrebné ale uviesť, že do 04. 09. 2017 otec navrhovateľa bol zamestnaný v spoločnosti O.
I.. W.. V.. so sídlom v Č. D. a od uvedeného dátumu v súčasnosti je zamestnaný v I. S. I.. W.. V.. D. J., akovodič nákladného vozidla v domácej a medzinárodnej preprave s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou
800, Eur. Je samozrejmé, že v takýchto prípadoch každý vodič MKD má v zmysle platnej legislatívy
nárok na tzv. diéty (stravné) za obdobie, kedy vykonáva pre zamestnávateľa pracovnú činnosť mimo

územia Slovenskej republiky. V čase, keď bol otec navrhovateľa zamestnaný v spoločnosti O. I.. W.. V..,
diéty/stravné predstavovalo v priemere mesačne sumu 1.084,- Eur (od 90,- Eur po 1.308,43 Eur). Je
potrebné uviesť aj to, že u predchádzajúceho zamestnávateľa poberal otec navrhovateľa hrubú mzdu
od 95,43 Eur do 405,- Eur, kedy jeho mesačná čistá mzda predstavovala čiastku od 82,67 Eur do 340,45
Eur. V súčasnosti je hrubý mesačný zárobok žalobcu (podľa jeho vlastného udania) takmer 3-krát vyšší,

ako tomu bolo u predchádzajúceho zamestnávateľa.

14. Priemerný čistý mesačný zárobok matky predstavoval sumu 823,- Eur, ktorý je určite podstatne nižší,
ako je priemerný mesačný príjem otca navrhovateľa (riadna mzda + diéty). Mesačné náklady matky (len
vo forme trvalých príkazov v peňažnom ústave) predstavovali napr. v mesiaci august 2017 sumu 735,75
Eur, kedy v tomto mesiaci pri čistej mzde vo výške 866,13 Eur matke navrhovateľa zostala disponibilná

čiastka vo výške 130,38 Eur, ku ktorej matka pripočítala rodinné prídavky na dcéru vo výške 23,52 Eur
a výživné na dcéru vo výške 133,- Eur (286,90 Eur).

15. Zo správy T. C. U., F. E. O. E. zo dňa 28. 09. 2017 má súd preukázané, že navrhovateľ je študentom
predmetnej fakulty, pričom študuje prvý rok, ide o bakalársky študijný program E. K., denná forma štúdia

v akademickom roku 2017/2018. Súčasne však súdu bola doručená aj správa T. B., F. E. O. C. T., že
navrhovateľ bol študentom denného štúdia uvedenej fakulty od 07. 09. 2009 do 31. 08. 2010, kedy
štúdiumzanechal.Pokiaľišloodôvodukončeniaprvotnéhovysokoškolskéhoštúdianavrhovateľuviedol,
že je pravda, že školu nechal, ale to z toho dôvodu, že nemal finančné prostriedky na štúdium, pretože
sa údajne niekto obohacoval na jeho invalidnom dôchodku, čím mal na mysli svoju matku. V konaní však

navrhovateľ svoje tvrdenie ani v najmenšom nepreukázal, nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého
by súd dospel k záveru, že dôvod ukončenia štúdia bol práve z titulu absencie finančných prostriedkov.

16. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenie, mal súd
za to, že návrh navrhovateľa na určenie výživného vo vzťahu ku svojim rodičom je dôvodný len vo

vzťahu k otcovi, ktorý sám bol ochotný platiť výživné synovi mesačne vo výške 100,- Eur. Pokiaľ ide
o nárok navrhovateľa na výživné voči svojej matke, súd bral do úvahy nielen mesačne vyplývaná
invalidný dôchodok vo výške 232,10 Eur, ale aj minulosť navrhovateľa, kedy zrejme tento skutočne
nežil usporiadaným spôsobom, súd nemal dôvod neveriť matke navrhovateľa, ktorá predovšetkým
poukázala na jeho arogantné správanie voči nej, neustále verbálne ubližovanie, výčitky a osočovanie

a to z toho dôvodu že nebola ochotná mu tolerovať jeho správanie, že nebola ochotná mu poskytnúť
finančné prostriedky na vedenie ľahkovážneho života, čo nakoniec vyvrcholilo neprimeraným vulgárnym
atakom navrhovateľa voči matke po tom, ako mu táto našla na balkóne rastlinky marihuany, ktoré mu
vyhodila do kontajnera. Výpoveď matky (nielen písomná, ale aj verbálna), jej spontánnosť prejavu,
mimický prejav na pojednávaní súd nenechal na pochybách, že táto o minulosti svojho syna hovorí

pravdu. Je pravdou, čo v konaní nikto nespochybňoval, že navrhovateľ je poberateľom invalidného
dôchodku, čo v konečnom dôsledku môže spôsobovať jeho ťažšie uplatnenie sa pri hľadaní práce;
no na druhej strane je pravdou tvrdenie matky, že spoločnosť myslí aj na takto postihnuté osoby, kedy
zvýhodňuje zamestnávateľa v prípade, ak tento zamestná osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a to
či už vo forme daňových bonusov, eventuálne iných ekonomicko-sociálnych stimulov. Súd pri výsluchu

navrhovateľa na pojednávaní nepobadal, žeby mal tento problém uvažovať, vyjadrovať sa, žeby mal
nejaké vážne pohybové problémy, alebo problémy s rovnováhou. V súčasnosti je množstvo osôb s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa bez problémov zamestnajú v spoločnostiach, ktoré sú im
schopné vytvoriť takéto pracovné prostredie, vždy je to však závislé na osobnostnej a povahovej črte
konkrétnej osoby, ktorá v prvom rade sama musí prejaviť vážny záujem byť pracovne aktívna a vlastným

pričinením si skvalitniť svoj nepriaznivý osud. Pokiaľ išlo o možnosť matky (z pohľadu zákona) podieľať
sa na životnom štandarde navrhovateľa, súd dospel k záveru, že táto má v súčasnosti len jeden príjem,
pričom finančne pravidelne podporuje svoje ďalšie dieťa (dcéru študujúcu na vysokej škole). Matka
navrhovateľa sama musí znášať všetky náklady spojené s bývaním (nájomné, preddavky na dodávku
energií a pod.). Otec navrhovateľa súdu nepredložil žiaden konkrétny rozpis vlastných nevyhnutných

mesačných nákladov .

17. S poukazom na zhora uvedené mal súd za to, že z pohľadu navrhovateľa považoval návrh na
výživné (250,- Eur) voči svojej matke za účelový, špekulatívny, možno skutočne v snahe zadovážiť simesačne vyšší obnos finančných prostriedkov ktoré následne „minie“ podľa vlastného uváženia. Súd
pri rozhodovaní o výživnom navrhovateľa voči svojej matke bral do úvahy aj morálne správanie sa
navrhovateľa k nej, kedy súd po výsluchu matky bol toho názoru, že toto bolo nevhodné, neprimerané

a neakceptovateľné. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je na jednej strane (zákonná)
povinnosť rodiča zabezpečiť svojmu dieťaťu náležitú starostlivosť a to aj vo forme pravidelného
finančného príspevku slúžiaceho na pokrytie základných a nevyhnutných potrieb dieťaťa, na druhej
strane tu existuje (morálna) povinnosť osoby, ktorá prijíma relutárnu pomoc, správať sa voči svojmu
rodičovisúctouapokorou.Vtomtoprípadevykonanédokazovanienenaznačovalotomu,ženavrhovateľ

sa ku svojej matke správal tak, ako sa dospelý syn má správať ku tomu, kto ho vychoval a kto mu bol
v útlom detstve vždy nablízku, keď to bolo potrebné. Matka sa mu snažila nájsť pracovnú príležitosť a
bola ochotná spolupracovať pri zabezpečení zamestnania navrhovateľovi, no pokiaľ tento neprejavoval
záujem a ochotu spolupracovať a pomoc matky s vďakou prijať, snaha matky bola potom zbytočná.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zhora citovaného procesného ustanovenia tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, §
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).

Rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniťalebozrušiť,aksazmeniapomery(§157CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.