Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229954
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112229954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Košice, Kováčska
28, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Danuše Tichá, advokátka so sídlom Bratislava, M.
Benku 6, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. októbra 2017 č. k. 7C/133/2012-296 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015 a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti sumy 676,30 eura zastavil a žalovanému priznal
nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému náhrady straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a súčasne výplaty mesačnej renty. Žalobu odôvodnila
tým, že pri dopravnej nehode dňa 17.07.2008 utrpela ťažký úraz, pričom vodičom motorového vozidla
bol Q. E., voči ktorému bolo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví uznesením OR PZ Nitra zo
dňa 29.05.2009 ČVS: ORP-46/OVK-NR 2009 PB zastavené, pretože nebol daný súhlas poškodenej.
Na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009 bola žalobkyňa uznaná invalidnou od
10.06.2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Predmetom konania je

nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu
nákladov spojených s liečbou v sume 676,30 eura s príslušenstvom. V tejto časti žalobkyňa vzala žalobu
späť z dôvodu, že žalovaný dňa 13.05.2015 plnil náhradu liečebných nákladov a to v sume 654 eur,
preto súd konanie v časti 676,30 eura zastavil a zároveň priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne na náhradu
straty na zárobku, žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto sa súd prioritne zaoberal vznesenou
námietkou premlčania. Po právnej stránke poukázal na ust. § 100 a § 106 ods. 1, 2 OZ, keď právo

na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 OZ za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami,
aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio nata). Až do tohto momentu
môže začať plynúť 2-ročná subjektívna doba. Poukázal na to, že pri náhrade na stratu zárobku poskončení pracovnej neschopnosti ide o opakujúce sa nároky, preto pri tejto náhrade neprichádza do
úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. Žalobkyňa vedomosť
o rozsahu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti umožňujúcej uplatnenie jej náhrady

na súde získala po tom, čo bolo vydané rozhodnutie sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a
žalobkyňa sa o tomto rozhodnutí dozvedela. Totiž tento nárok možno uplatniť na súde až potom,
čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a
poškodený sa o ňom dozvedel, keďže do tejto doby nie je isté, či a v akej výške bude poškodenému
priznaný invalidný dôchodok, a teda ani v akom rozsahu došlo k strate na zárobku. Ako vyplýva z

ust. § 447 OZ, strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom. Tento občianskoprávny nárok
na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa premlčuje ako jeden celok,
nie iba ako nároky na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo
forme dôchodku, tzv. renty. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť zásadne od okamihu, kedy
sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy
bolo vydané rozhodnutie o invalidnom dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. V danom prípade

Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 06.07.2009 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.
Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni 21.07.2009 a právoplatnosť nadobudlo dňa 21.08.2009. Podľa
názoru súdu, žalobkyňa sa prvýkrát o tom či a v akej výške jej bol priznaný invalidný dôchodok dozvedela
už dňom 21.07.2009 a týmto dňom sa dozvedela o škode na strate na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti. Dvojročná subjektívna premlčacia doba upravená v ust. § 106 ods. 1 OZ žalobkyni

uplynula dňom 21.07.2011, a preto žalobou uplatnila svoj nárok na súde až dňa 07.09.2012, t. j. urobila
tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.
Keďže zamietol žalobu v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným, nezaoberal sa
ďalej vecou samou, ani ďalšími námietkami uplatnenými stranami sporu v priebehu konania. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho
zmeny tak, že žalovaný jej bude povinný zaplatiť náhradu za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie
od 01.09.2010 do 30.06.2017 v sume 97.351,39 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 28.068,85 eura od 02.05.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný

bude tiež povinný od 01.07.2017 mesačne platiť úrazovú rentu v sume 1.258,01 eura vždy do 15-
teho dňa v mesiaci. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust, § 365
ods. 1 písm. h/ CSP s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na účel a zmysel ust. § 445 a § 447 OZ podľa ktorého je právne neudržateľný
výklad premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku, podľa ktorého sa tento nárok pri invalidite

premlčiava celý bez ohľadu na to, že prevažná väčšina jednotlivých dielčích nárokov na náhradu straty
na zárobku nahrádzajúcich finančné straty poškodeného v dôsledku nemožnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a poberať pravidelný zárobok vznikne až v budúcnosti. V zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa
právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Subjektívnu vedomosť musí mať poškodený o škode, ktorá už reálne vznikla, nestačí

vedomosť poškodeného o tom, že mu škoda možno v budúcnosti vznikne. U poškodeného musí byť
daná reálna vedomosť o už existujúcej škode. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 20Co/126/2013. Žalobkyňa si žalobou podanou 07.09.2012 uplatnila nárok na náhradu
za stratu na zárobku počnúc o d 01.09.2010, teda si uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku za
obdobie vzniku škody, od kedy do podania žaloby neuplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba, a

preto uplatnený nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný. Ani premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1
OZ preto nemôže začať plynúť skôr, ako nastane obdobie, za ktoré by žalobkyni patril konkrétny zárobok
a za ktoré jej (pre nemožnosť tento zárobok dosiahnuť) patrí konkrétna náhrada straty na zárobku počas
invalidity. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na judikát Rc/36/2007. Toto rozhodnutie
neobsahuje žiadne logické zdôvodnenie záveru, ani úvahy súdu, prečo sa nárok na náhradu za stratu

na zárobku premlčiava ako celok, a nielen nároky na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia. V
tomto smere je uvedený rozsudok jednoznačne arbitrárny. Aby sa poškodená o výške škody mohla
dozvedieť, musí mať vedomosť o všetkých činiteľoch, rozhodných pre výpočet výšky úrazovej renty v
zmysle § 89 zák. č. 461/2003 Z. z. Jednou z rozhodujúcich skutočností pre výpočet úrazovej renty
a tým v zmysle § 447 OZ rozhodujúcich i pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je okrem iného aj percentuálny pokles pracovnej schopnosti.
Jedine sociálna poisťovňa je oprávnená v zmysle právnych predpisov určiť mieru poklesu pracovnej
schopnosti. V prípade žalobkyne táto miera poklesu pracovnej schopnosti nebola doteraz oprávnenýmorgánom stanovená, a preto sa žalobkyňa nemohla dozvedieť o výške škody a nemohla jej začať plynúť
premlčacia doba rozhodná pre premlčanie nároku na náhradu za stratu na zárobku v zmysle § 447 OZ.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v
súlade s ust, § 220 ods. 2 CSP. Presne a vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo je nárok žalobkyne uplatnený
v tomto konaní premlčaný a s týmito dôvodmi žalovaný v plnej miere súhlasí. Je v súlade s konštantou
judikatúrou, ako aj so znením ust. § 447 OZ, že sa nárok - strata na zárobku po skončení pracovnej

neschopnostipremlčujeakojedencelok,nieibaakonárokynajednotlivé,mesačnesaopakujúceplnenia
z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku, tzv. renty. Akékoľvek iné konštrukcie, prečo by
tomu tak nemalo byť, a že sa premlčujú jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia, nemajú oporu v
zákone a sú právne irelevantné.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že zotrváva na svojich doterajších

tvrdeniach.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

7. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.07.2016
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust.
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožnila neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť
rozhodnutia kladie citované ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.

10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci a to v posúdení plynutia
počiatku premlčacej doby týkajúcej sa nároku na náhradu na strate na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti, na základe ktorej bola žaloba zamietnutá.

11. Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.12.Podľa § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného
alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako, ako suma úrazovej renty podľa

všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

13. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Odvolací súd ako už vyššie uviedol, sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne
plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti plne stotožňuje a ako na vecne správne odkazuje. Subjektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447
OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom
pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní)

invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ
nenastanú nové skutočnosti. Poškodený tu má právo uplatniť najprv časť svojho nároku vyplývajúcu zo
zodpovednostného vzťahu a potom jeho zvyšok. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na
zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného

dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na
jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv.
renty). Tento nárok možno uplatniť žalobou za súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané
rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobkyni bolo doručené rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým bola

zamietnutá jej žiadosť o invalidných dôchodok dňom 21.07.2009 a nasledujúcim dňom jej začala plynúť
2-ročnápremlčacialehotanauplatneniesvojhonárokunasúde.Tátouplynuladňom21.07.2011akeďže
uplatnila svoj nárok na súde až dňa 07.09.2012, urobila tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej
dobe. Tento právny názor súdu prvej inštancie je správny a odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP nie je teda naplnený.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).