Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5XObdo/643/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211694
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Ličková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1612211694.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený zamestnankyňou JUDr. Katarínou Hegedúšovou, proti
žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5 C 280/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 30. júna 2016, č. k. 4 Co 271/2016-41, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2016, č. k. 4 Co 271/2016-41 potvrdil odvolaním
napadnutéuznesenieOkresnéhosúduMalackyzo17.júla2013,č.k.5C280/2012-16,ktorýmžalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 eur.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku),
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e/ Civilného sporového
poriadku). Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie
bez náhrady zrušil. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, konanie prerušiť a
predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka

zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu
konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania tým, že v konaní došlo k vadám podľa ustanovenia § 420
písm. e/ a f/ C.s.p.

Podľa § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Podľa § 420 písm. e/ C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

S účinnosťou od 1. júla 2016 došlo k zásadnému zúženiu možnosti podať dovolanie proti rozhodnutiam

odvolacieho súdu. Pokiaľ právna úprava účinná do 30. júna 2016 v zásade umožňovala podať dovolanie
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (ustanovenie § 237 ods. 1 O.s.p.), právna úprava účinná
od 1. júla 2016 (ustanovenie § 419 a nasl. C.s.p.) pripúšťa dovolanie len proti meritórnym rozhodnutiam
(rozsudkom vo veci samej) a z nemeritórnych rozhodnutí len proti rozhodnutiam, ktorými sa konanie
končí (uznesenie o zastavení konania, uznesenie o odmietnutí žaloby). Ide o zmenu, ktorej dôvodom je
dôsledné uplatňovanie princípu mimoriadnosti uplatňovania tohto opravného prostriedku.

V rozhodovanej veci je dovolaním (podaným za účinnosti C.s.p.) napadnuté potvrdzujúce uznesenie
odvolacieho súdu o uložení poplatkovej povinnosti za námietku zaujatosti. Nejde teda o meritórne
rozhodnutie a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia §
419 a § 420 C.s.p. preto vyvodiť nemožno.

Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto dovolanie
žalobcu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesné neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou podaného dovolania.

V dovolaní tiež žalobca navrhol konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej
republiky.

Najvyšší súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nevyhovel a tento

zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje
za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1.

Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalobcu, že zavedenie poplatku za námietku
zaujatosti mu bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje. Položka 17a bola do sadzobníka
znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky

zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal
odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu
iného ústavou zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok
za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o

súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny
poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č.
sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho
chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a
konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie

práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).

Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že žalobca namieta rozpor s právom na
prístup k súdu neoprávnene a preto jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods.

3 C.s.p. zamietol.Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.