Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012356
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115012356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána

Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného G. T. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.6.2018, č. k. 7T/175/2015-370, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný G. T., nar. XX.X.XXXX, podľa § 285 písm.

f) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 18.12.2015 sp. zn. 1Pv
729/14/2207 podanej pre spáchanie prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Q., T. XXX, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 18P/42/2013
zo dňa 16.12.2013, právoplatným dňa 27.1.2014, na sumu 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

k rukám matky K. T., trvale bytom Q., T. XXX, túto povinnosť si od mesiaca apríl 2014 až doposiaľ,
s výnimkou mesiacov máj 2014 a august 2014, kedy výživné uhradil, vôbec neplní v mieste trvalého
bydliska ani na inom mieste, pričom počas sledovaného obdobia pracoval ako živnostník a keď živnosť
prerušil, neprihlásil sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a
žiadnym preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zlepšil svoju
finančnúsituáciuazabezpečilfinančnéprostriedkynaúhraduvýživného,čímmuvznikoldlhnavýživnom
vo výške 3.800 Eur, pričom matka maloletej Y. je v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obvineným
odkázaná na finančnú pomoc svojej matky a sestry s manželom, bez ktorej by nebola schopná pokryť

základné životné potreby svojej dcéry,

o s l o b o d z u j e ,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.6.2018, č. k. 7T/175/2015-370 uznal obžalovaného G. T. za
vinného, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Y. T., nar. XX.XX. XXXX,
trvale bytom Q., T. XXX, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k.
18P/42/2013 zo dňa 16. 2. 2013, právoplatným dňa 27.1.2014, na sumu 200 Eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky K. T., trvale bytom Q., T. XXX, túto povinnosť si od mesiaca apríl 2014 aždoposiaľ neplní v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste s výnimkou mesiacov máj 2014 a august
2014, pričom od 15.11.2015 je zameškané a bežné výživné predmetom vymáhania Exekútorského
úradu Trnava vo veci pod sp. zn. Ex 82/2015, keď na účet exekútorského úradu obžalovaný taktiež

nepravidelne uhrádzal sumy bežného výživného ako i sumy zameškaného výživného, čím mu vznikol,
po započítaní jednotlivých súm uhrádzaných exekútorskému úradu, dlh na výživnom od mesiaca apríl
2014 do 21.06.2018 celkovo vo výške 916, 88 Eur, hoci počas sledovaného obdobia pracoval ako
živnostník a keď živnosť prerušil, neprihlásil sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako
nezamestnaný a žiadnym preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to,

aby si zlepšil svoju finančnú situáciu a zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného, pričom
matka maloletej Y. je v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným odkázaná na finančnú
pomoc svojej matky a sestry s manželom, bez ktorej by nebola schopná pokryť základné životné potreby
svojej dcéry,
teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
pričom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas,
čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu, ktorý uviedol, že napadnutému rozsudku predchádzali chyby konania. Hlavné
pojednávanie nebolo vykonané zákonným spôsobom z dôvodu, že Okresný súd Trnava priznal K. T.
procesné postavenie poškodenej a akceptoval splnomocnenca poškodenej, ktorému naviac umožnil

zasahovať do trestného konania. V konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa §
207 Trestného zákona nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale
nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie je samo osebe
trestným činom. Preto osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť, nemá v trestnom konaní
postavenie poškodeného.

Okresný súd Trnava umožnil splnomocnencovi poškodenej na hlavnom pojednávaní klásť
obžalovanému otázky, vyjadrovať sa k výpovedi obžalovaného, hodnotiť a spochybňovať tvrdenia
obžalovaného,spochybňovaťpredloženédôkazy,dávaťnávrhynadokazovaniečiužpriamonahlavnom
pojednávaní alebo písomne (napr. návrh zo dňa 03.04.2016) a dopĺňať a upresňovať svedeckú výpoveď
osoby, ktorá vystupovala v procesnom postavení poškodeného. Postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Trnava došlo k porušeniu môjho práva na spravodlivé súdne konanie, práva nebyť stíhaný inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a práva na obhajobu (čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd). Z dôvodu, že napadnutým rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody, čo
je trest priamo spojený s odňatím slobody, došlo k porušeniu práva nebyť pozbavený slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a
bezpečnosť (čl. 17 ods. 1, ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd).Právnakvalifikáciaskutkunezodpovedávykonanémudokazovaniu.
Okresný súd Trnava jednak neoznámil z akého dôvodu prijal záver o spáchaní skutku spôsobom, že sa
úmyselne vyhýbal plateniu výživného a ani z akého dôvodu prijal záver, že spáchal skutok závažnejším

spôsobom konania, resp. po dlhší čas. V dôsledku absencie odôvodnenia právnej kvalifikácie skutku,
považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Výživné v sume 916,88 Eur, ktoré Okresný súd
Trnava napadnutým rozsudkom určil ako dlžné výživné, som zaplatil dňa 26.06.2018 vkladom na účet
oprávnenej na výživné K. T.. Ako dôkaz predložil potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 26.06.2018.
Obžalovaný ďalej uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti k maloletej dcére Y. a synovi N., nar.

XX.XX.XXXX má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej dcére G., nar. XX.XX.XXXX, ktorú mám s
manželkou I. L. a tiež sa podieľa na nákladoch maloletých detí manželky z jej prvého manželstva - K. L.,
nar. XX.XX.XXXX a R. L., nar. XX.XX.XXXX, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s ním a jeho manželkou.
Ako dôkaz predložil rodný list N. T., sobášny list, rodný list G. T., rodný list K. L., rodný list R. L..
Vzhľadom na nezákonnosť postupu a napadnutého rozsudku obžalovaný navrhol Krajskému súdu v

Trnave, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) písm. b) písm. d) Trestného poriadku zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie oboznámením písomného dokladu
- potvrdenia D. R. o vklade hotovosti zo dňa 26.06.2018, z ktorého vyplýva, že obžalovaný vložil na účet
s názvom: T. K. sumu 916,88 eur.

Obhajca aj prokurátor zhodne navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť z dôvodu zániku trestnosti následkom účinnej ľútosti.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste, a

konaniu, ktoré im predchádzalo, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých výrokov, v tomto odvolací súd zistil
pochybenia zo strany prvostupňového súdu.

Je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že matka maloletej dcéry obžalovaného, voči ktorej mal obžalovaný
vyživovaciu povinnosť, nemá v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému pre spáchanie prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona procesné postavenie poškodenej. Nemohla
si teda v konaní pred súdom zvoliť splnomocnenca v zmysle § 53 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý bymohol na hlavnom pojednávaní uplatňovať práva priznané mu v príslušných ustanoveniach Trestného
poriadku. Z tohto pohľadu je konanie na prvostupňovom súde postihnuté vadou, ktorá však nemala
priamy vplyv na správnosť alebo zákonnosť napadnutých výrokov o vine a treste. Splnomocnenec

poškodeného vystupoval v priebehu hlavného pojednávania v rámci dokazovania, nebolo však žiadnym
spôsobom preukázané, že by na základe jeho vystupovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané
dôkazy, ktoré boli použité ako usvedčujúce proti obžalovanému. Advokát, ktorý vystupoval ako
splnomocnenec poškodenej svojou aktivitou nijako neobmedzil obžalovaného na jeho obhajobe.
Tento nesprávny postup prvostupňového súdu tak nemal dopad na zákonnosť dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní a použitých prvostupňovým súdom na odsúdenie obžalovaného.
Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Trestného poriadku, v ňom jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto pohľadu je rozsudok zákonný a preskúmateľný. Riešenie otázky formy zavinenia je
vecou úvahy súdu, ktorá je vyvodená z vykonaných dôkazov. V tomto prípade správne okresný súd zistil,

že obžalovaný sa svojho konania dopustil úmyselne, čo možno vyvodiť z jeho vyjadrení na hlavnom
pojednávaní. Kvalifikačný znak trestného činu - páchanie po dlhší čas (§ 138 písm. b) Trestného zákona)
je úplne zrejmý zo znenia skutkovej vety napadnutého rozsudku, z ktorej vyplýva, že obžalovaný neplanil
vyživovaciu povinnosť po bodu cca 4 rokov. Plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči ďalším
osobám, nemá vplyv na protiprávnosť jeho konania, za ktoré bol uznaný za vinného. Rozhodnutie o vine

obžalovaného je teda plne v súlade s vykonanými dôkazmi, z ktorých okresný súd dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom.
Ďalšou odvolateľom uplatnenou námietkou bolo, že dlh na výživnom, ktorý je vyčíslený v napadnutom
rozsudku obžalovaný dodatočne zaplatil.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný

čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Z dokazovania doplneného v odvolacom konaní bolo preukázané, že obžalovaný, po vyhlásení
napadnutého rozsudku okresného súdu a pred skončením odvolacieho konania, dňa 26.6.2018 svoju
povinnosť zaplatiť výživné dodatočne splnil, čím došlo k zániku trestnosti trestného činu zanedbania

povinnej výživy, z ktorého ho uznal okresný súd za vinného.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.