Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011258
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011258.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana
Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti odsúdenému O. A., nar. XX.X.XXXX v C. Z.,
bytom C. Z., O. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2019, prejednal
sťažnosť odsúdeného O. A. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. novembra 2018, sp. zn.

1Pp/175/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. novembra 2018, sp. zn. 1Pp/175/2018, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti
uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal odôvodnenie podanej sťažnosti.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,

ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečinpo výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú
za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia

ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k

opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u

odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu

odsúdený trest vykonáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú
podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho
splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného
v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. Okresný

súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad jeho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom
zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody so
zohľadnením správania sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením možností jeho
nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.

Hoci aj podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení sa odsúdený vo výkone
trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom, na druhej strane okresný súd správne
zistil, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie rovnakej úmyselnej
trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne svojím správaním krátko po vykonaní predchádzajúceho výkonu
trestu odňatia slobody preukázal, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody u neho nesplnil svoj

výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., čo bolo nepochybne
brané do úvahy súdom aj pri ukladaní trestu, ktorý odsúdený v súčasnosti vykonáva. Tieto skutočnosti
napriek súčasnému správaniu sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným
poriadkom preto ani podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby mohol súd dospieť k
rozumnému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy, ale svedčia iba o tom, že

odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody.
V tejto súvislosti opakovane považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu
pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriekpredchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť
k vedeniu riadneho života, na rozdiel od osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody prvý krát,
u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne

vo výkone trestu odňatia slobody pre rovnakú úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani
predchádzajúcanajprísnejšiaformatrestu(výkontrestuodňatiaslobody)odsúdenéhozrejmeneodradila
od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o
zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom
trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že správanie sa odsúdeného

vovýkonetrestuodňatiaslobodyvsúladesústavnýmporiadkomsvedčílenotom,ževprípadeneustálej
kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa.
S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného trestanej
nepodmienečnými trestami odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil
so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení jednej zo zákonných podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je možnosť

rozumne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Z uvedených dôvodov krajský súd
nepovažoval za rozhodné pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia námietky odsúdeného v
konaní ohľadne významu jeho neúčasti na ponúkaných aktivitách a nepripravenia vedomostnej súťaže,
keďže niet pochýb o tom, že doterajšie správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nie
je rozporné s ústavným poriadkom.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.