Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313010203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313010203.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej E.. T.. D. U., E., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej
E.. Bc. D. U., E. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.04.2018, sp.zn. 3T 29/2013, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej E.. T.. D. U., E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná E.. T.. D. U., E. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa 26.09.2011 v čase o 15.50 h viedla tmavomodré motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon s evidenčným

číslom TO-XXXBC po ceste číslo II/564 v smere od mesta Q. na mesto A. v okrese A., pri predchádzaní
pred ňou jazdiace vozidlá v križovatke cesty II/564 a komunikácie vedúcej k obci U. P., v kilometri 5,1
cesty II/564 sa plne nevenovala riadeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, keď v ľavom
jazdnom pruhu z pohľadu jej jazdy narazila prednou časťou vozidla U. do ľavej zadnej časti osobného
motorového vozidla modrej farby zn. H. XXX, evidenčné číslo LV-XXXCJ, ktoré viedol Q. H. a ktorý s
vozidlom odbáčal doľava na komunikáciu vedúcu do obce U. P., čím porušila ustanovenie § 4 odsek 1

písmeno c/, § 15 odsek 5 písmeno g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom po náraze došlo k odhodeniu vozidla H. mimo cestu vľavo do priekopy,
kde sa prevrátilo na strechu a ostalo stáť a vozidlo U. vyšlo mimo cestu vľavo na trávnatú plochu, kde
zostalo stáť na kolesách, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniam vodiča vozidla H., Q. H., ktorý
utrpel zranenia, polytraumu, a to pomliaždenie mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, zlomeninu
lebečnej klenby, zlomeninu lebečnej spodiny, zlomeninu nosovej kosti, tržnú ranu záhlavia, pomliaždenie

pľúc, zlomeninu IX. rebra vľavo, naštiepenie VI. rebra vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré
zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní minimálne 12 týždňov, pričom došlo aj k poškodeniu životne
dôležitého orgánu a to mozgu a pľúc, ako aj k dlhšie trvajúcej poruche jeho zdravia a taktiež došlo aj
k zraneniu spolujazdca vo vozidle H., T. E., ktorý utrpel otvorenú ranu vlasatej časti hlavy v parietálnej
oblasti vpravo, oderku v nadkľúčnej oblasti vpravo s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti.

Za to jej bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona,
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody dvanásť mesiacov, výkon ktorého jej
bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložený a § 50 odsek 1 Trestného
zákona bola určená skúšobná doba 1 rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona jej bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu
18 mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa

so sídlom v Bratislave, UNION zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave a O.. D. C. - J. s nárokom
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.Proti tomuto rozsudku, v zákonnej pätnásťdňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie
obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu tým, že vytkla súdu I. stupňa, že

nerešpektoval ustanovenie § 2 odsek 10, 12 Trestného poriadku, pričom zvýraznila, že súd I. stupňa
nepreukázal okolnosti spáchania skutku, najmä nedostatky v dopravnom značení, nevysporiadal sa s jej
obhajobou. V písomných dôvodoch odvolania popísala svoj spôsob jazdy a správanie sa po dopravnej
nehodeaobsahsvojichvýpovedí,zaoberalasavpísomnýchdôvodochsvojhoodvolaniabrzdnoustopou
č.1adôvodmi,prektorénemôžebyťtátobrzdnástopaodjejvozidla.Vďalšomvyhodnocovalavýpovede

svedkov,atosvedkaH.,svedkaU.apoukázalanaporušenieustanovenia§15odsek2zákonač.8/2009
Z. z. o cestnej premávke, svedkom H. a jeho nesprávny spôsob odbočovania a navyše na skutočnosť,
že tento bol zdravotne nespôsobilý na vedenie motorového vozidla a tým porušil aj ustanovenie § 4
odsek 2 písmeno e/ tohto zákona. Vytkla súdu I. stupňa, že nevykonal navrhované dokazovanie či
reklamné zariadenie, ktoré sa nachádzalo pri ceste II/564 bolo povolené a či toto reklamné zariadenie
bránilo vodičom idúcim po tejto ceste v smere do A. vo výhľade na odbočku do U. P.. Poukázala

na znalecký posudok znalca Ing. Miloša Součka z 31.10.2012 a vytkla nezadokumentovanie zvislého
dopravného značenia zo strany polície a nesprávnosť vodorovného dopravného značenia v daných
miestach a príslušného zvislého dopravného značenia. Poukázala na skutočnosť, že žiadnu dopravnú
značku pred križovatkou nevidela a keby tam aj bola, nemohla by ju vidieť, lebo by túto značku míňala
v čase, keď by jej výhľad na ňu zakrývalo veľké biele dodávkové vozidlo, ktoré v tom čase predbiehala.

Podľa záverov tohto znaleckého posudku by nemala náležité informácie, že sa blíži ku križovatke, že
sa v nej nachádza a teda z jej pohľadu mohla v danom úseku predbiehať. V ďalšej časti odvolania
rozviedla závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity,
z ktorého vyplýva, že sa dá relatívne veľmi presne technicky popísať priebeh nehodového deja len
od okamihu zrážky vozidiel do ich konečných polôh po nehode, avšak priebeh pred zrážkou sú len

domnienky a hypotézy vedúce v rámci riešení k nekonečnému množstvu možných, teda technicky
prijateľných priebehov tejto časti nehodového deja. Jednoznačne a nespochybniteľne tento znalecký
posudok však nevyriešil skutočný priebeh nehodového deja, pretože to v tomto prípade nie je technicky
možné. Za takéhoto stavu je posúdenie skutočného priebehu nehodového deja otázkou právnou, avšak
je nepochybné, že skutočný priebeh nehodového deja sa v tomto posudzovanom prípade jednoznačne

zistiť nedá. Zdôraznila, že sa preukázali hrubé nedostatky v aktuálnom dopravnom značení celého
úseku cesty i samotnej križovatky v čase dopravnej nehody, ktoré mali na vznik dopravnej nehody
a možnosti obžalovanej zabrániť v dopravnej nehode rozhodujúci vplyv. Poukázala na skutočnosť,
že obhajoba navrhla vykonanie dôkazu a to výsluchu svedka, vodiča bielej dodávky, ktoré vozidlo
obžalovaná predchádzala ako prvé, polícia však totožnosť tohto svedka nezistila a keďže neexistuje

dôkaz proti obžalovanej a nie je možné vykonať ďalší dôkaz, neostáva nič iné, len obžalovanú spod
obžaloby oslobodiť. Obžalovaná svojim konaním neporušila ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno g/
zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a ani neporušila žiadnu dôležitú povinnosť uloženú jej podľa
zákona, ktorú ako porušenie dôležitej povinnosti posudzuje ustálená judikatúra. Navrhla ju oslobodiť
spod obžaloby alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, s

nariadením, aby súd I. stupňa doplnil dokazovanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Leviciach (ďalej len
„prokurátor“), v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý, skutkové
zistenia súdu I. stupňa za správne a úplné vychádzajúce z vykonaného dokazovania a dôvody odvolania

obžalovanej považuje za neodôvodnené, pretože neberú do úvahy výsledky dokazovania.

Na verejné zasadnutie, o termíne ktorého bola obžalovaná riadne a včas upovedomená, sa táto
nedostavila, písomným podaním z 17.09.2018 požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v jej
neprítomnosti a krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku

vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí nad rámec písomných dôvodov odvolania obžalovanej
uviedol, že zo znaleckého posudku USI v Žiline vyplýva množstvo technicky prijateľných variant priebehu
nehodového deja. Poukázal na odpoveď USI a to na otázku č. 3 v znaleckom posudku s tým, že pri

variante A vychádzal znalec z predpokladu, že vodička pred zrážkou brzdila a v prípade variantu B,
že nebrzdila. V odpovedi na otázku č. 2 znalecký ústav konštatuje, že z analýzy sa nedá jednoznačne
určiť, či vodička pred zrážkou brzdila alebo nebrzdila. Podľa jeho názoru, pri výsluchu znalec povedal,
že toto sú len dva hraničné varianty, medzi ktorými pripustil nekonečné množstvo iných technickyprijateľných variantov, pričom každý z technicky možných prijateľných variantov vždy závisí od toho, či
vodička brzdila alebo nebrzdila. Každé ďalšie riešenie je len teoretické, pretože USI nevedel odpovedať
na túto otázku. Uviedol, že znalecký posudok Ing. Součeka potvrdil, že z pohľadu obžalovanej táto

predbiehaťmohla.Následnepodľatohtoznaleckéhoposudkuboloupravenédopravnéznačeniedaného
úseku, ktoré pokiaľ by bolo takto vyhotovené v čase dopravnej nehody, tak by všetci zúčastnení
mali dostatok informácií. Príčiny dopravnej nehody sa jednoznačne technicky objasniť nedajú. Jediné,
čo sa vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázalo, bolo to, že dopravné značenie je nejasné,
nejednoznačné a až zavádzajúce a dané bolo v priamej príčinnej súvislosti so zrážkou vozidla. Navrhol

rozhodnúť o oslobodení obžalovanej spod obžaloby a to aj z dôvodov, že nehodový dej je vysoko
stresujúca situácia a je preto vysvetliteľné, že sa obžalovaná nevedela jednoznačne vyjadriť, či pred
zrážkou brzdila alebo nie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pripája k vyjadreniu prokurátora
k dôvodom odvolania obžalovanej, navrhnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho

výrokoch, zavinenie obžalovanie považuje za dostatočne preukázané a trest uložený súdom I. stupňa
za primeraný. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku,

keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovanej a akými právnymi úvahami sa
spravoval pri posudzovaní konania obžalovanej v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu.

Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový

stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy
na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovanej a vzniknutým
následkom existuje príčinná súvislosť. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na

súde I. stupňa, nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku a že tento skutok spáchala obžalovaná. Krajský súd sa stotožňuje
so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovanej a k jeho úvahám ešte dopĺňa, že
sa, stotožňuje s jeho záverom, aj keď tento nebol jednoznačne vyjadrený v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že poškodený svojím odbočovacím manévrom nevytvoril obžalovanej prekážku náhlu a

ani prekážku neočakávanú. Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o
skutočnosti, že vozidlo poškodeného, dávalo svetelné znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a súčasne
začalo odbočovať vľavo, následne sa vrátilo zo stredu vozovky späť do pravého jazdného pruhu a
zaradil sa tesne pred jej motorové vozidlo, vedela a uviedla, že vodič náhle zmenil smer jazdy. Zvýpovede svedka U. však vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo zaradené pred jeho vozidlo,
nie pred vozidlo obžalovanej a vozidlo obžalovanej registroval pri predbiehaní aj jeho motorového
vozidla, pričom sa pred jeho vozidlo nezaradilo a nie je pravdou, že by vodič vozidla, ktoré bolo pred

ním (vozidlo poškodeného) sa následne po odbočení doľava opätovne zaradilo do pravého jazdného
pruhu. Obžalovaná navyše vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2014 uviedla, že
nechcela predbiehať celú kolónu, iba biele auto, ale autá pred ňou začali spomaľovať. Zavinenie
obžalovanej je možné navyše vyvodiť bez dôvodných pochybností zo záverov znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len posudok ústavu), ktorý dôkaz bol na hlavnom

pojednávaní riadnym a zákonným spôsobom vykonaný. Zo záverov znaleckého posudku je preukázané,
že v prípade tzv. variantu B, ktorý je pre obžalovanú priaznivejší, obžalovaná viedla vozidlo v čase
zrážky v ľavom jazdnom pruhu a reagovala na situáciu cca 1 sekundu pred zrážkou a v tom čase
mohla rozpoznať na základe polohy vozidla poškodeného, že vodič vykonáva odbočovanie vľavo,
navyše je evidentné, že pred začiatkom odbočovania vozidla poškodeného, vozidlá spomaľovali, čo
malo predstavovať pre obžalovanú ďalší technický signál o tom, že vodič tohto vozidla môže začínať

vykonávať odbočovanie vľavo. Navyše obžalovaná vykonávala predchádzanie niekoľkých vozidiel v
kolóne v rozpore s pravidlami cestnej premávky (navyše v situácii, keď cestu, po ktorej aktuálne jazdila
nepoznala), pretože manéver predchádzania by neukončila pred hranicou križovatky a v mieste, kde to v
zmysle pravidiel cestnej premávky nie je dovolené. K obrane obžalovanej a jej poukazovaním na závery
znaleckého posudku Ing. Součeka, že v danom úseku cesty bolo nedostatočné dopravné značenie,

ktoré by vodičov upozorňovalo na existenciu križovatky, krajský súd opätovne poukazuje na závery
znaleckého posudku ústavu, zo záverov ktorého vyplýva, že v mieste, kde došlo k zrážke sa nachádza
napojenie na cestu a ďalej vľavo sa dá identifikovať, že sa jedná o komunikáciu a aj s viditeľnosťou
na dopravnú značku, ktorá sa nachádza na okraji cesty. Ak aj obžalovaná nevidela dopravnú značku,
ktorá upozorňovala na križovatku a to po pravej strane vozovky v smere jej pohybu, pričom na túto

skutočnosť obžalovaná poukazovala, potom na základe uvedených skutočností mohla rozpoznať, že sa
pravdepodobne blíži ku križovatke a to aj napriek nedostatočnému vodorovnému dopravnému značeniu.
Opätovne krajský súd zdôrazňuje, že hoci poškodený vykonával odbočovanie nesprávnym koridorom
jazdy, ide o prvok nehodového deja, ktorý nevyvolal kolíznu situáciu, avšak ak by odbočoval správnym
koridoromjazdy,došlobyktesnémuminutiuvozidlapoškodenéhoavozidlaobžalovanej,avšakanivtom

prípade by obžalovaná neukončila predbiehací manéver pred hranicou križovatky. Vodič motorového
vozidla H. však nevytvoril obžalovanej prekážku náhlu a neočakávanú, keď táto pri predchádzaní pred
ňou jazdiacich vozidiel sa jednak plne nevenovala riadeniu vozidla, v dôsledku čoho nemala vedomosť
o situácii v cestnej premávke z rozhľadových pomerov v smere jazdy, t.j, že sa nachádza v mieste, kde
je križovatka, kde predchádzanie nie je dovolené z dôvodu, že predchádzala v takej vzdialenosti pred

križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky a
na túto skutočnosť ju neupozornila ani situácia v cestnej premávke, keď vozidlá pred ňou spomaľovali,
z čoho mala pri dodržaní primeranej miery opatrnosti predpokladať, že sa môže blížiť ku križovatke, kde
niektoré z vozidiel vykoná odbočovací manéver, navyše vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedla, že počas toho ako predbiehala bielu dodávku, videla, že vozidlo značky H. bolo v strede vozovky

a malo vyhodenú smerovku, že chcelo odbočovať doľava.

Súhrn dôkazov vykonaných v konaní vylučuje možnosť iného záveru. Týmto svojim konaním obžalovaná
porušila zákon č. 8/2009 Z.z. v jeho ustanoveniach § 4 odsek 1 písmeno c/, § 15 odsek 5 písmeno g/,
ktoré porušenia vo svojom súhrne možno považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa

zákona.

Úvahy súdu I. stupňa, ktoré viedli súd I. stupňa k príslušným skutkovým a právnym záverom, sú aj podľa
názoru krajského súdu správne a logické. Aj krajský súd mal preto zavinenie obžalovanej jednoznačne
a bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval jej odvolacie námietky.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov vyššie uvedených, pretože
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a spáchala tento čin závažnejším spôsobom
konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. V napadnutom rozsudku súd I.

stupňa náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovanej a krajský
súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu osvojil.Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 - 5 Trestného zákona a tresty uložené obžalovanej, preto aj krajský súd považoval za

primerané a zodpovedajúce zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom
na následok spôsobný konaním obžalovanej a na mieru porušenia príslušných ustanovení zákona o
cestnej premávke, trest zákazu činnosti uložený obžalovanej riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
je primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste
odvolaním obžalovanej napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovanej
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.