Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214977
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117214977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: K.. S. C., Y..

XX.XX.XXXX, E. Z. Y. XE, XXX XX E. - C. N., právne zastúpenej: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová,
advokátka, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: N.. N. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. X.
XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského
33, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne K.. S. C., B.. C., Y.. XX.XX.XXXX, B.. Č.. XXXXXX/
XXXX, trvale bytom E.-C. N., Z. Y. XXXX/XE a žalovaného N.. N. C., B.. C., Y.. XX.XX.XXXX, B.. Č..
XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX I. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom

území Prešov, obec Prešov, okres Prešov a zapísaným na LV č. XXXX ako
- parcela registra „F.“ číslo XXXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2,
- parcela registra „F.“ číslo XXXX druh pozemku: záhrady o výmere 287 m2,
- stavba: rod. dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele číslo XXXX,

ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne K.. S. C., B.. C., Y.. XX.XX.XXXX, B.. Č.. XXXXXX/
XXXX, trvale bytom E.-C. N., Z. Y. XXXX/XE.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 32 667 € do 30 dní odo dňa výmazu záložného práva
z katastra nehnuteľností viaznuceho na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. výroku tohto rozsudku v
ideálnom podiele 1/3-na v prospech záložného veriteľa N.. C. X., rod. G., Y.. XX.XX.XXXX.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 08.06.2017 žalobkyňa žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva so

žalovanýmstým,žepredmetypodielovéhospoluvlastníctvabudúprikázanézanáhradudojejvýlučného
vlastníctva.
1.1. V žalobe žalobkyňa uviedla, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
a to pozemku - parcela R. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2,
pozemku - parcela R. č. XXXX, druh pozemku záhrady o výmere 287 m2 a stavby - rodinný dom súp. č.
XXXX, postavený na parcele č. XXXX nachádzajúcich sa v meste Prešov, vedených na LV č. X XXX, a
to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/3 a žalovaný v spoluvlastníckom podiele o veľkosti

1/3.
1.2. Pôvodne bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností otec strán sporu. V dedičskom
konaní po ňom žalobca a žalovaný nadobudli podiel v rozsahu 1 v pomere k celku a následne žalobkyňa
zámennou zmluvou nadobudla ďalší podiel v rozsahu 1/3.1.3. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že už počas života svojho otca žila v Bratislave, avšak kvôli vážnej
chorobe často chodila do Prešova aj so svojou dcérou, pričom v tom čase bývali v spornej nehnuteľnosti.
Už v tom čase ako jej otec, tak aj ona mali narušené vzťahy so žalovaným. Dňa 01.06.2013 bola medzi

žalobkyňou a jej otcom I.Z.. N. C. uzavretá nájomná zmluva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu, a to na dobu určitú od 01.06.2014 na obdobie 8 rokov. Keďže žalobkyňa sa o svojho otca starala
a finančne podporovala celú rodinu, nakúpila aj vybavenie do domu, preto nebohý p. C. uzatvoril
predmetnú nájomnú zmluvu so žalobkyňou, aby táto mohla bez spochybňovania užívať predmetný dom
a nebola v tom nikým rušená, a to ani svojím bratom, žalovaným.

1.4. Po smrti N. C. sa žalobkyňa viackrát pokúšala ďalej užívať dom spolu s pozemkami a vykonávať
svoje práva podľa nájomnej zmluvy a aj podľa poslednej vôle jej otca, avšak žalovaný jej v tom bránil,
odmietal ju vpustiť do domu a opakovane sa jej vyhrážal.
1.5. V tejto súvislosti tiež uviedla, že žalovaný už od roku 2011 nebýval v dome na X. M. Č.. XX, čiže
v spornej nehnuteľnosti, ale býval a stále býva v rodinnom dome v R. Y. N.Q. M. Č.. XX. V súčasnosti
zriadené trvalé bydlisko žalovaného v dome na X. M. Č.. XX je len formálne. V skutočnosti tento dom

žalovaný nepotrebuje na bývanie a ani v ňom trvale nebýva. Bývala manželka žalovaného Q. C. býva
v podnájme s ich mladším synom K. a ich starší syn A. bezplatne býva u žalobkyne v Bratislave, kde
študuje. Synovia žalovaného majú zriadené iba formálne trvalé bydlisko na X. XX, avšak ani jeden zo
synov žalovaného tam nežije a nežije ani so žalovaným.
1.6. Žalobkyňa mala záujem dohodnúť sa so žalovaným na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam mimosúdne, avšak táto jej snaha bola
bezúspešná. Na základe uvedeného teda žalobkyňa požaduje zrušenie podielového spoluvlastníctva a
prikázanie veci za náhradu do jej výlučného vlastníctva s prihliadnutím na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Zastáva názor, že rozdelenie veci nie je dobre možné a zároveň sa má prihliadnuť aj
na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže žalobkyňa je

väčšinovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, a zároveň až do roku 2022 nájomníčkou, na
základe nájomnej zmluvy uzatvorenej ešte s jej otcom I.. N. C., žiada aby bol predmet spoluvlastníctva
prikázaný do jej výlučného vlastníctva za náhradu vo výške 32 667 €, pričom pri výške tejto náhrady
vychádza z ocenenia nehnuteľnosti v dedičskom konaní, ktoré bolo vykonané vo výške 98 000 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 18.10.2017 (č. l. 72), v ktorom uviedol,
že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Súhlasí aj s tým, že reálne
rozdelenie nehnuteľnosti možné nie je, nesúhlasí však so spôsobom vyporiadania, ktorý žalobkyňa v
žalobe navrhla. Požaduje, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že
žalobkyni vyplatí jej spoluvlastnícky podiel vo výške 65 334 €. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je pravdou,

že jeho trvalé bydlisko na adrese X. XX je len formálne, pričom má bývať v R. Y. N. M. Č.. XX. Žalovaný
uvádza, že v dome na X. XX býva spolu s maloletým synom K. C., ktorý tam má rovnako trvalý pobyt.
Zdôrazňuje, že maloletý syn K. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný poukazuje na to,
že užívanie predmetného rodinného domu mu napomáha k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o jeho
maloletého syna a prispieva k zmierneniu následkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 29.01.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/52/2016, Dnot 29/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
08.10.2016 vyplýva, že predmetom dedičstva po nebohom I.. N. C. bola okrem iného nehnuteľnosť, a to

rodinný dom na ulici X. Č.. XX, ktorý spolu s príslušným pozemkom je predmetom tohto konania. Tento
predmet dedenia nadobudli do podielového spoluvlastníctva K.. S. C., N.. N. C.R. A. N.. N. C. (matka
strán sporu), a to každý v podiele 1/3 v pomere k celku.
3.2. Na základe zámennej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou a jej matkou dňa 11.10.2016 sa žalobkyňa
stala vlastníčkou podielu v rozsahu 1/3 k predmetom konania, ktorý dovtedy bol vo vlastníctve jej matky.

3.3. Žalobkyňa ďalej súdu predložila nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 01.06.2013 medzi nebohým
otcom Ž. A. Ž. I.. N.Y. C. A. Ž. K.. Gabrielou Semančíkovou, pričom predmetom zmluvy je nájom
rodinného domu spolu s pozemkom, čiže predmetov vyporiadania v tomto konaní. Nájomná zmluva bola
uzatvorená počnúc dňom 01.06.2014 na obdobie 8 rokov.
3.4. Žalobkyňa tiež súdu predložila čestné vyhlásenie

- K. C.R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že v dome jeho strýka nebohého I.. N. C.a, na ul. X. Č.. XX
sa v rokoch 2013 - 2015 opakovane zdržiavala jeho sesternica S. C.Č.. Táto napriek tomu, že žila v
Bratislave, chodila domov kvôli vážnej chorobe jej otca a v tom čase pobývala na X. M.. Č.. XX. K.. S.
C. podľa tohto čestného prehlásenia počas užívania predmetnej nehnuteľnosti dala vymeniť kuchynskúlinku, nakúpila vybavenie kuchyne a domu, dokúpila chýbajúci nábytok, posteľ, kosačku a ďalšie veci do
domu a udržiavala dom spolu s otcom spoločnými nákladmi. Po smrti jeho strýka došlo k opakovaným
vyhrážkam jeho bratranca žalovaného N. C. k žalobkyni, keď sa snažila dosiahnuť naplnenie poslednej

vôle jej otca na základe závetu, ktorý zanechal ale originál závetu sa nikdy nenašiel. Žalovaný po smrti
svojho otca odmietol žalobkyňu vpustiť do domu a aj voči nemu reagoval veľmi podráždene a dal mu
najavo, že tam nie je vítaný.
- Q. C. nar. XX.XX.XXXX, ktorá je bývalou manželkou žalovaného. Táto uviedla, že spolu so žalovaným
a ich deťmi K. A. A. bývali na X. M.. Č.. XX v rokoch 1999 - 2010. Jej syn K. C. má od roku 2011 na X.

M.. Č.. XX iba formálne trvalé bydlisko, keďže býva v podnájme spolu s ňou. Po rozvode manželstva so
žalovaným jej syn K. nikdy nebýval na X. XX spolu s jeho otcom (žalovaným). S otcom sa v dome na
X. Č.. XX zdržiaval iba sporadicky, keď tam jeho otec plánoval prespať a vtedy volal syna K. ku sebe.
Syn ho navštevuje aj v R., na N.Q. M. Č.. XX. Druhý syn A. C. má formálne bydlisko v R. Y. N. XX, býva
a študuje od 01.06.2016 v Bratislave, kde býva u žalobkyne, ktorá mu bezplatne poskytuje ubytovanie
aj potrebnú starostlivosť počas štúdia. Dom na X. M.. Č.. XX nebol od jej rozchodu so žalovaným trvalo

obývaný a v rokoch 2013 - 2015 sa tam sporadicky zdržiavala žalobkyňa počas pobytu v Prešove.
- N.. V. Y., Y.. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že jej matka N. Š., Y.. XX.XX.XXXX býva v susednom dome
k domu na X. M.. Č.. XX. Často chodí navštevovať matku aj s jej malou dcérou a pozná osobne aj
strany sporu. Dom C. Y. X. M.. nebol trvale obývaný, počas života pána C. v rokoch 2013 - 2015 sa
tam zdržiavala žalobkyňa spolu so svojou dcérou, keď chodili navštevovať nebohého pána C.. Od smrti

pána C. ju v dome nevideli, zdržiava sa tam niekedy jeho syn, žalovaný N. C..

4. Výzvou zo dňa 31.01.2017 navrhla žalobkyňa žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s tým, že predmet podielového spoluvlastníctva by bol prikázaný do jej výlučného
vlastníctva. Na to reagoval žalovaný „ironickým“ listom zo dňa 01.03.2017, ktorým takýto návrh odmietol

a navrhol vlastný spôsobom riešenia.

5. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti uzatvorenej medzi záložným veriteľom
N.. C. X., rod. G., bytom N. XX, R. (družka žalovaného) a žalovaným vyplýva, že títo mali uzatvoriť
zmluvu o pôžičke na sumu 55 000 € a na zabezpečenie záväzku z tejto pôžičky žalovaný dáva do

zálohu svoje podiely na nehnuteľnostiach v jeho spoluvlastníctve, vrátane podielu na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa na X. Č.. XX G. I.. Listom zo dňa 20.03.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného na
preukázanie skutočného poskytnutia pôžičky, pretože túto považuje za fiktívnu s cieľom uzatvorenia
záložnej zmluvy a komplikácií pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V spise sa odpoveď
žalovaného na predmetný list nenachádza.

6. Strany sporu ďalej súdu predložili mailovú komunikáciu, ktorou sa snažili vec vyriešiť mimosúdne, a
na základe ktorej aj žalovaný požiadal o odročenie pojednávania, avšak v konečnej odpovedi žalobkyne
sa uvádza, že vzhľadom na jej doterajšie nedobré skúsenosti so serióznosťou žalovaného by súhlasila
s odročením pojednávania iba vtedy, ak jej bude preukázaná reálnosť dispozície žalovaného so sumou

na jej vyplatenie, pričom by táto mala byť zložená do notárskej úschovy.

7. Súd ďalej oboznámil čestné prehlásenie syna žalovaného K. C., ktorý uviedol, že od roku 2011 býva s
matkou na adrese G. XX, nebýva v spoločnej domácnosti so žalovaným, ale otca navštevuje po dohode
na adrese G. Š. - R., N. Č.. XX alebo na adrese X. XX.

8. Súd ďalej požiadal strany sporu, aby mu preukázali, že majú prostriedky na vyplatenie druhého
spoluvlastníka v prípade prikázania predmetov podielového spoluvlastníctva do ich výlučného
vlastníctva. Žalovaný súdu predložil prehlásenie, ktorým N.. C. X., E. N. XX, R.-G. Š. prehlasuje, že mu
poskytne pôžičku vo výške 65 000 € na vyplatenie žalobkyne. Žalobkyňa predložila potvrdenie Tatra

banky o tom, že má na bežnom účte sumu 46 649,88 €, ktorou by vyplatila žalovaného.
9. Pokiaľ ide o vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov, súd zamietol návrh právneho zástupcu
žalovaného na vykonanie jeho výsluchu, pretože žalovaný mal možnosť sa pojednávania zúčastniť
(nezúčastnil sa ho bez ospravedlnenia) a vykonanie jeho výsluchu by znamenalo nutnosť odročenia
pojednávania. Rovnako súd nevykonal dôkaz predložený žalobkyňou v rámci záverečnej reči a to

zápisnicu zo súdneho pojednávania vo veci sp. zn. 30P/113/2015. Pri zamietnutí, resp. nevykonaní
dôkazov vychádzal súd z § 153 C.s.p., podľa ktorého(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

10. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych

predpisov:
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods.3 pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.
10.1. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho

predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.
10.2. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda
aj ten, kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného
poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium"
vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods.2 C.s.p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez
povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej
reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne

neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd
podielovéspoluvlastníctvoakoceloknajskôrzrušíapotomvtomistomkonanívykonájehovyporiadanie.
10.3. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj

funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom
zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl.
zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu

nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný
plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie
a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č.
162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností samôže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Pri reálnom rozdelení stavby sa v súčasnosti
vo všeobecnosti ráta len s rozdelením vertikálnym, a nie aj horizontálnym podľa poschodí a ich častí.
Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu

v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú
stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na
stavebné úpravy.
10.4. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú

náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielovýchspoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,zákonv§142ods.1druháatretiavetasúzakotvené
tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
10.5. Vychádzajúc zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno

vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto

smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).
10.6. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel).
Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov.

Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje
o celú vec záujem.
10.7. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by
nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva,

teda cena určená podľa ponuky a dopytu.

11. V prejednávanej veci zo zhodného skutkového tvrdenia strán sporu vyplynulo, že nebolo možné
reálne rozdelenie vecí. Reálne rozdelenie neprichádzalo do úvahy ani v súvislosti s priliehajúcou
parcelou R. č. XXXX, pretože jej rozdelením by vznikli bezvýznamne malé parcely ako aj preto, že táto

parcela tvorí spolu s domom a parcelou, na ktorej je postavený, jeden užívateľský celok.
11.1. Pri rozhodovaní o tom, komu bude spoločná vec prikázaná do výlučného vlastníctva sú zväčša
dané dôvody, ktoré by umožňovali prikázanie veci ktorémukoľvek z vlastníkov.
11.2. V prejednávanej veci tak súd prihliadol najmä na to, že väčšinovým spoluvlastníkom je žalobkyňa.
Zároveň keďže v dome nebýva žiadna zo strán sporu trvale (nebolo to súdu preukázané), účelným

využitím veci je aj jej užívanie žalobkyňou počas jej pobytu v Prešove, napr. pri návšteve matky alebo
z iného dôvodu. V prospech žalobkyne sú aj oboznámené čestné vyhlásenia preukazujúce, že to bola
práve žalobkyňa, ktorá dom na svoje náklady dozariaďovala.
11.3. V neprospech žalovaného je jednak jeho menší podiel ako aj to, že má kde bývať, keďže býva v
rodinnom dome v R. so svojou družkou. V neprospech žalovaného je aj jeho konanie odporujúce dobrým

mravom, keď chcel pri rozhodovaní získať výhodu poukazovaním na nepriaznivý zdravotný stav svojho
syna, hoci tento syn vyhlásil, že s otcom nebýva v spoločnej domácnosti ale naopak osobne sa o neho
stará jeho matka.
11.4. Pokiaľ ide o ďalší argument v prospech žalobkyne, poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 22Cdo/3073/2013 - Při rozhodování soudu o tom, zda bude spoluvlastnictví zrušeno a komu ze

spoluvlastníků bude věc přikázána, je nutné jako základní kritérium vzít vždy v úvahu schopnost
účastníka „vyplatit“ spoluvlastnický podíl, a to v přiměřené době. Jestliže oba účastníci prokážou
schopnost náhradu v přiměřené době zaplatit, svědčí uvedené kritérium tomu, kdo tak může učinit bez
ohledu na to, zda mu bude v budoucnu poskytnuta třetí osobou půjčka; to platí tím více, může-li druhá
strana vyplatit podíl jen na základě budoucích půjček z více zdrojů. Je-li proti spoluvlastníkovi vedeno

řízení o zaplacení dluhu ve výši zpochybňující jeho schopnost zaplatit vypořádací podíl, musí k tomu
soud zvažující jeho solventnost přihlédnout.
11.5. V prejednávanej veci považuje súd solventnosť žalobkyne za preukázanú. O solventnosti
žalovaného má súd odôvodnené pochybnosti, keďže predložil iba vyhlásenie svojej družky o poskytnutíprostriedkov,pričomužterazjejdlhujesumu55000€nazákladepôžičky(ktorejskutočnáexistenciavšak
preukázaná nebola). Súd považuje za logické, že ak žalovaný nehnuteľnosť skutočne chce a prostriedky
má k dispozícii, bol by uvedené preukázal žalobkyni, ktorá mu bola ochotná svoj podiel predať, čo však

neurobil, a preto žalobkyňa prezentovala nedôveru voči nemu a nesúhlas s odročením pojednávania a
túto nedôveru má aj súd.
11.6. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a
jeho predmet prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, v prospech ktorej jednoznačne vyzneli vyššie
uvedené kritéria.

11.7. Pokiaľ ide o výšku vyporiadacieho podielu, cenu nehnuteľností považuje súd za nespornú, keďže
z nej obe strany sporu vychádzali pri ponuke výplaty druhému spoluvlastníkovi. Vyporiadací podiel tak
predstavuje sumu 32667 € ako 1/3 z ceny nehnuteľností 98000 €.
11.8. Vo vzťahu k lehote na vyplatenie vyporiadacieho podielu súd poukazuje na to, že ideálny
podiel žalovaného je zaťažený záložným právom, čo sa nemení ani pri prikázaní vecí do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Je potrebné chrániť záujmy spoluvlastníka, ktorému je vec prikázaná do

výlučného vlastníctva, pretože ak by si záložný veriteľ po právoplatnosti rozsudku uplatnil svoj nárok
na exekučný predaj skôr spoločnej veci, môže nastupujúci spoluvlastník vyplatiť primeranú náhradu
veriteľovi za dlžníka a v tomto rozsahu si započítať čiastku vyplatenú veriteľovi proti primeranej náhrade.
Vo výroku formulovaná povinnosť výplaty tak zabraňuje tomu, aby výlučný vlastník prikazovanej veci
vyplatil ustupujúceho spoluvlastníka a zároveň v celom rozsahu zostal skorší predmet podielového

spoluvlastníctva zaťažený záložným právom s hrozbou jeho výkonu (pozri článok JUDr. Luboša Chalupu
s názvom Přikázání společné věci zatížení zástavním právem v periodiku Právní rádce 10/2005).
12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.