Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204231
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117204231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: L. L., B..

XX.XX.XXXX, X. T. X, XXX XX L., proti žalovanému: Kvety.sk s.r.o., so sídlom Kriváň 351, 962 04 Kriváň,
o zaplatenie 42,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.02.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 42,58 € a
kompenzácie vo výške 300 €. V návrhu uviedol, že dňa 13.02.2017 si zakúpil prostredníctvom internetu

kvety pre svoju snúbenicu výlučne na deň Sv. Valentína, kde na internetovej stránke žalovaného bolo
uvedené, že tieto budú doručené na druhý deň. Hneď na druhý deň večer kontaktoval partnerku, ktorá
mu oznámila, že žiadne kvety ani kuriér nedošli, pričom celý deň so 100 %-nou istotou sestra jeho
partnerkyboladoma.Vzhľadomnato,žezostranyžalovanéhonedošloksplneniuobjednávky,uplatňuje
si vrátenie sumy zaplatenej za kyticu vo výške 42,58 € ako aj kompenzáciu vo výške 300 €. Pokiaľ ide o
kompenzáciu, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2017 uviedol, že z dôvodu, že sa pracovne
nachádza vo Veľkej Británii, žalovaný nedoručením objednávky mu zmaril jediné prekvapenie pre jeho

snúbenicu na Sv. Valentína, čo nenahradí žiadne finančné odškodnenie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.05.2017. V tomto vyjadrení žalovaný
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nezákonnú, nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaný
má v prvom rade za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Má za to,
že objednávku vybavil riadne a zlyhala kuriérska spoločnosť, teda zodpovednou má byť práve táto
spoločnosť. Vo svojom vyjadrení ďalej citoval ustanovenia Obchodných podmienok, kde v bode 5.5 sa

uvádza „Doručením tovaru kupujúcemu sa rozumie dodanie tovaru na miesto, jeho prevzatie adresátom
alebo treťou osobou splnomocnenou adresátom a odovzdaním tovaru adresátovi alebo tretej osobe
splnomocnenou adresátom.“ V tomto vyjadrení žalovaný tvrdil, že žalobca nesplnil svoju povinnosť
zabezpečiť, aby doručovaný tovar bol prevzatý adresátom. Žalovaný teda má za to, že na základe
objednávky žalobcu, dodal tovar v dohodnutom množstve, kvalite a lehote, zabalil ho, zaslal na prepravu
spôsobom potrebným na jeho uchovanie a ochranu. Toto boli jediné povinnosti žalovaného v súvislosti
s danou kúpnou zmluvou, ktoré si žalovaný náležite splnil. Ak vznikla kupujúcemu, t. j. žalobcovi nejaká

škoda, je zrejmé, že nie porušením povinnosti predávajúceho. Pokiaľ ide o žiadanú kompenzáciu vo
výške 300 €, tento nárok je nedôvodný, nakoľko nemá oporu v zákone, a teda je nezákonný, a preto
žalovaný navrhuje, aby súd návrh žalobcu aj v časti kompenzácie v celom rozsahu zamietol. Žalobcanijakýmspôsobomneuviedolrelevantnúargumentáciu,ktorábydostatočnýmspôsobompreukázalaním
uplatnený nárok na náhradu kompenzácie vo výške 300 €.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 18.01.2018, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom spisu, a to predovšetkým písomnými vyjadreniami strán sporu ako aj dokladmi nimi
predloženými.
3.1. Súd z objednávky predloženej žalobcom zistil, že tento si objednal kyticu pre adresáta N. Y., P.
XX, pričom suma za túto kyticu predstavovala 42,58 €. Objednávka bola vyhotovená dňa 13.02.2017

a doručená mala byť 14.02.2017.
3.2. Súdu ďalej bola predložená rozsiahla mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, medzi
žalobcom a kuriérskou spoločnosťou a medzi žalovaným a kuriérskou spoločnosťou. Z tejto komunikácie
možno urobiť jednoznačný záver, že objednávka žalobcu nebola dňa 14.02.2017 doručovaná na ním
uvedenú adresu, pretože toto doručenie kuriérska spoločnosť nevykonala. Uvedené potvrdila priamo
kuriérska spoločnosť, ktorá uviedla, že s kuriérom bol na základe jeho nesprávneho postupu rozviazaný

pracovný pomer.
3.3. Na základe zhodného tvrdenia žalobcu a žalovaného je zrejmé, že suma 42,58 € mu bola vrátená,
pričom zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v tejto časti nedošlo.
3.4. Pokiaľ ide o žiadanú kompenzáciu vo výške 300 €, žalobca v podaní doručenom súdu dňa
07.07.2017 uviedol, že ju požaduje v zmysle § 442a ods. 1 OZ.

4. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Žalobca nebol
s kuriérskou spoločnosťou v žiadnom zmluvnom vzťahu, preto si vo vzťahu k nemu nemôže uplatňovať
žiadne nároky. Žalovaný sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že na doručenie objednávky využil
služby kuriérskej spoločnosti. Táto kuriérska spoločnosť je totiž iba tzv. subdodávateľom, za konanie

ktorého v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zodpovedá žalovaný. Priamo to vyplýva aj zo
zákona č. 102/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho,
keďže v tomto prípade bola zmluva uzatvorená práve týmto spôsobom. Podľa § 2 ods. 1 uvedeného
zákona - zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim

a spotrebiteľom, dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov
diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím
webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
Podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona - tovar sa považuje za prevzatý spotrebiteľom okamihom, keď
spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezme všetky časti objednaného

tovaru.

5. V prejednávanej veci je nesporné, že objednávka spôsobom v nej uvedeným nebola doručená
adresátovi. Keďže však žalovaný vrátil žalobcovi sumu za objednávku ním zaplatenú, žaloba sa stala v
tejto časti nedôvodnou a pokiaľ žalobca napriek vráteniu tejto sumy nezobral žalobu v tejto časti späť,

musel súd žalobu v tejto časti zamietnuť.

6. Pokiaľ v súvislosti s požadovanou finančnou kompenzáciou žalobca poukazuje na § 442a ods. 1
OZ, podľa ktorého pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková
ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie

rozsudku na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo
postačujúce.Tentopoukazjenesprávny,pretoževkonaníoporušenieprávduševnéhovlastníctvanešlo.

7. Požadovanú finančnú kompenzáciu ďalej súd posudzoval z hľadiska § 509 ods. 2 OZ, podľa ktorého
- oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenia, ak svoje práva, ktoré mu vznikli s

uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde.
7.1. Z § 509 ods. 2 OZ vyplýva, že ďalším samostatným nárokom v rámci systému nárokov vzniknutých
v oblasti zodpovednosti za vady je právo na primerané finančné zadosťučinenie. Ide o náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá môže spočívať v tom, že strana, ktorá v dôsledku vadného plnenia utrpela
majetkovú ujmu, pri uplatnení zodpovednosti za vady musela prekonať stres, vynaložiť značnú fyzickú

a psychickú námahu, boli jej spôsobené zdravotné problémy, atď.. Pri určení výšky finančného
zadosťučinenia treba prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu ako na správanie sa povinnej
osoby, jej prístup k uplatneniu práva nadobúdateľa, rozsah vady, vynaložené náklady na uplatnenie
nároku zo zodpovednosti za vady, čas potreby na splnenie zvoleného nároku, dĺžka trvania súdnehokonania atď.. Uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je podmienené úspešným
uplatnením práva zo zodpovednosti za vady v súdnom konaní. Rozsudok, ktorým súd priznal oprávnenej
osobe nárok zo zodpovednosti za vady, musí byť právoplatný (viď komentár k Občianskemu zákonníku

od Doc. JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. a spol. z nakladateľstva C.H. Beck). Vzhľadom na to, že žalobca v
konaní o vrátenie sumy 42,58 € neuspel, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá, nemôže sa domáhať
náhrady primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 509 ods. 2 OZ.

8. Primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k spotrebiteľovi je ďalej obsahom § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

8.1. Keďže znova súd musí konštatovať, že žalobca vo veci vrátenia sumy 42,58 € neuspel, nemožno
mu priznať ani finančné zadosťučinenie podľa citovaného zákonného ustanovenia.

9. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi nepatrí podľa
predpisov o ochrane osobnosti v zmysle § 11 a nasl. OZ.

9.1. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. Z
predmetného ustanovenia je zrejmé, že sa chráni aj súkromný život, do ktorého možno zaradiť
aj spolužitie človeka s inými osobami, najmä vzťah k osobám, na ktorých mu záleží. Nedoručením

objednávky, ktorá mala byť prekvapením na deň zamilovaných, nepochybne mohlo dôjsť k zásahu do
súkromia ako žalobcu, tak i jeho priateľky. Preto, aby súd konštatoval zásah do práva na ochranu
osobnosti a priznal za neho nemajetkovú ujmu, však bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať a nie
iba konštatovať, že tento zásah ho nepriaznivo zasiahol a nepriaznivo zasiahol aj jeho priateľku. Na
preukázanie týchto skutočností však žalobca nenavrhol žiaden dôkaz, pričom súd z vlastnej iniciatívy v

režime CSP žiadne dokazovanie vykonávať nemôže, je iba arbitrom, ktorý má rozhodnúť o skutkovom
stave, ktorý do civilného konania vniesli sporové strany.
9.2. Podľa § 13 ods. 2 OZ - pokiaľ by sa nezdalo postačujúcim zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby došlo k takému zásahu do jeho osobnostného práva,
ktorý by z hľadiska svojej závažnosti požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V súčasnej judikatúre sa nemajetková ujma v peniazoch priznáva osobám do cti, ktorých bolo
zasiahnuté, napr. nepravdivými vyjadreniami iných osôb, najmä v masovokomunikačných prostriedkoch,
ďalej v prípade usmrtenia pri dopravných nehodách alebo zásahu do osobnosti spôsobenej násilnými

trestnými činmi, prípadne diskriminačným konaním a pod. V prejednávanom prípade súd má za to,
že skutočnosti, ktoré prezentoval žalobca v prejednávanom konaní, žiadnym spôsobom neumožňujú
priznať mu finančnú kompenzáciu nielen vo výške, ktorej sa domáhal, ale vôbec v žiadnej výške.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. -
Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa §
262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
10.1. V konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko napriek výsledku

sporu je zrejmé, že objednávka nebola riadne vybavená a žalovaný svojim postupom (odmietaním svojej
zodpovednosti) „prinútil“ žalobcu podať žalobu. V uvedených okolnostiach vidí súd dôvody osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.