Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Er/526/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2111213773.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, adresa pre doručovanie: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s., pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti povinnému: X., I.. W.. V.., X.:
XX XXX XXX, J. X/XXXX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Libor Samec, so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava II, Košická 6, 821 09 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti a trov

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pod sp. zn. 17Er/526/2011 z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 33,19 Eur
do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

III. Súd povinnému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*111750 zo dňa 17.06.2011 bol súdny exekútor JUDr.
LiborSamecvzmysle§45ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiv
znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne

v Trnave č.k. 1111074413 zo dňa 22.02.2011.

2.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

3. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 24.07.2018 podnet na zastavenie exekúcie zo dňa
23.07.2018, v ktorom navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ustanovenia
§ 57 ods.1 písm. h), nakoľko všetky vykonané úkony na zistenie majetku povinnej boli bezvýsledné a
povinný bol dňa 21.06.2016 zrušený bez likvidácie a dňa 01.09.2016 vymazaný z Obchodného registra.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu
nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registrabez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a
strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a
práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je

nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012).

7. Z úradnej činnosti tunajšieho súdu bolo zistené, že povinný bol dňa 01.09.2016 vymazaný z
Obchodného registra SR ex offo bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Dôvodom zrušenia bolo porušenie ustanovení § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník) a § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník).

8. Podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v
rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

9. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá
osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak
a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri
mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti,

b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,
c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti,
d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,
e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4 ,

f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve
účtovné obdobia nasledujúce po sebe,
g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 .

11. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní
povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto

osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti
z obchodného registra.

12. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by

mohla byť pohľadávka oprávneného čo i len z časti uspokojená. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, že
povinný bol súdom zrušený bez likvidácie. Preto súd vyhodnotil, aj v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia napr.: sp. zn. 3MCdo/13/2011, sp. zn.
6MCdo/13/2012), že exekúciu je nutné zastaviť z dôvodov nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotovýchvýdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

15. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.07.2018 uviedol, že si uplatňuje trovy

exekúcie vo výške 33,19 € (odmena súdneho exekútora vo výške 33,19).

19. O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle 197
ods. 1 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom (ďalej len „vyhláška“). Je nepochybným faktom, že exekučné konanie

začalo oprávnene, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorý povinnému ukladal
plniť,avšaktentodobrovoľneuloženúpovinnosťnesplnil.Správanímpovinného(nesplnenímpovinnosti)
došlo k začatiu exekučného konania, ako i ďalšiemu priebehu exekučného konania, ktorého náklady
hradí povinný. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu
patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu

času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 Exekučného poriadku pripúšťa výnimky z tejto
zásady. Túto povinnosť uložiť oprávnenému možno iba vtedy ak keď, musí byť splnený jeden z dôvodov
predpokladanýchpredmetnýmustanovenímExekučnéhoporiadku,ato,žeoprávnenýzavinilzastavenie
exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, je dôvodom zastavenia

exekúcie vymazanie povinného z obchodného registra. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal
oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku.

20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

22. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

23. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 33,19 € ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2
Exekučným poriadkom oprávneného.

24. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

27. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou
úspechu. Súd by tak úspešnému účastníkovi mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady
trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému
žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania

nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval,
že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02.
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o

trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov
konania 0,00 Eur.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu

trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.