Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200503
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517200503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú
Z. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: O. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v B. na ul. D. č. XX a
V. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo S. O. na ul. D. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.3.2017 č.k. 9P 12/2017-30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. Z. od otca zo 70 € mesačne na
150 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od

13.1.2017. Dlžné výživné za obdobie od 13.1.2017 do 28.2.2017 v sume 129,02 € zaviazal otca zaplatiť
matke do 30 € od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok a návrh zamietol. Poukázal na to, že nie je schopný platiť zvýšené výživné
z finančných dôvodov, pretože zarába mesačne cca 700 €, z čoho prispieva na domácnosť na úhradu
energií, plynu a cestovné do práce. Jeho rodičia sú vážne nemocní, otec je onkologický pacient, matka

kardiologický pacient na invalidnom dôchodku a invalidný dôchodok nepresahuje ani 300 €. Otec je na
predčasnom starobnom dôchodku z dôvodu onemocnenia, a preto rodičom vypomáha s uhrádzaním
liekov a zároveň spláca pôžičku 260 €.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a v záujme
maloletého dieťaťa.

4. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s odvolaním, nakoľko má výdavky
pre maloletú na zakúpenie školských pomôcok, taktiež má náklady na bývanie, uhrádza plyn, elektrinu a
má zvýšené výdavky so zabezpečovaním rôznych záujmových aktivít maloletej, najmä mimoškolských.
Uviedla, že každý má zdravotné problémy, aj jej rodičia sú starobní dôchodcovia. Konštatovala, že
maloletá je predčasne narodená, stále má zvýšené výdavky na zabezpečenie liečby a stále je pod
lekárskym dohľadom a musí jej zakupovať vitamínové doplnky.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky s týmto nesúhlasí z toho dôvodu, že nemá stály príjem, snaží
sa prispievať na výživu maloletej v rámci svojich finančných možností napriek tomu, že nemá pravidelný
príjem. Suma 150 € vzhľadom na jeho finančné pomery je vysoká a súhlasí so zvýšením výživného na
100 €.6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na to, že maloletá je žiačkou 3. ročníka základnej
školy, má zvýšené potreby na stravu, ošatenie, kultúrne vyžitie, školské potreby, záujmové krúžky a

rôzne mimoškolské aktivity. Z toho dôvodu navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa§65,§66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385 ods.1CSPvspojenís§219ods.3CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že

predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena
pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto

prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,

medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv,
náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z

nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala
zvýšeným potrebám dieťaťa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k mal. Z. bola naposledy upravovaná
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.2.2010 č.k. 7C 80/2009-60 v konaní o rozvod

manželstva, kedy bolo na čas po rozvode určené výživné 70 € mesačne. V čase poslednej úpravy
výživného matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 164,22 € mesačne a
prídavok na dieťa 21,25 € mesačne. Otec pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 481,39 € a
maloletá bola v celodennej starostlivosti matky vo veku 2 rokov. V súčasnosti matka je nezamestnaná,
vedená ako uchádzač o zamestnanie a poberá prídavok na dieťa 23,52 €. Otec je živnostníkom v oblasti

stavebníctva. Kolíznemu opatrovníkovi v rámci šetrenia pomerov otec oznámil, že súhlasí s návrhom
a dosahuje príjem cca 900 €. Podľa oznámenia Daňového úradu Košice zo dňa 20.2.2017 vyplýva,
že nie je evidované žiadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
2014 a 2015. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov
v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu

prvej inštancie, že boli preukázané zvýšené odôvodnené potreby maloletej, pretože od predchádzajúcej
úpravy výživného v roku 2010, kedy bola vo veku 2 rokov, v súčasnosti navštevuje 3. ročník základnej
školy, v súvislosti s čím sa jednoznačne zvýšili jej odôvodnené potreby najmä v súvislosti s pribúdajúcim
vekom, návštevou školskej dochádzky, čím došlo k výraznému nárastu jej odôvodnených potrieb a jednása o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné
dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom
veku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania

a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný
prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky výživného preto nie
je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,

zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
k deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dodáva, že
otec sám vo vyjadrení k návrhu prezentoval svoj príjem v sume 900 € a následne v odvolaní v sume
700 € a spláca úver 260 € a vypomáha rodičom finančne v dôsledku zhoršenia ich zdravotného stavu.
Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok

prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno
od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje ich prvoradú

povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom
prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o
zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutých

výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).