Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207504
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114207504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:

Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155, zastúpený:
JUDr. Anton Školek, advokát, Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, proti žalovanému: DA Servis, s.r.o.,
Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
1. Súd žalobu z a m i e t a.

2. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, Alena Benešová - ODEMA, Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 33 484 155,
sa žalobou zo dňa 07.03.2014, doručenou na súd e-mailom dňa 11.03.2014 a do podateľne súdu dňa
13.03.2014, domáhal voči žalovanému DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36
311 294, zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava dňa 17.12.2013, sp. zn. Rsp V-45/2012,
ako vyplýva z obsahu žaloby, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2004 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a zaplatenia trov konania a to

nasledovne:
„ I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zo dňa 17.12.2013, sp.
zn. Rsp V-45/2012, ktorý rozhodol v zložení senátu: JUDr. Ondrej Nagy, ako
predsedajúci rozhodca, JUDr. Darina Válková ako rozhodca a JUDr. Elena Mihoková
ako rozhodca a vracia vec na prejednanie pred Rozhodcovský súd Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Rozhodcovským
súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava (ďalej len
„Rozhodcovský súd“) dňa 17.12.2013, sp. zn. Rsp V-45/2012, a ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2014,

na základe ktorého bol zaviazaný ako žalovaný v rozhodcovskom konaní, zaplatiť žalovanému (v
rozhodcovskom konaní žalobcovi), sumu vo výške 16 916,15 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 16 916,15 € od 25.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 3
425,28 € vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 659,84 € vrátane DPH do rúk právnehozástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
súd zamietol náhradu škody z titulu vzájomnej žaloby žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného)
o zaplatenie 6 706,76 €.

3. Žalobca v odôvodnení žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že po začatí konania
na Rozhodcovskom súde žalobca podal vzájomnú žalobu, zo dňa 12.11.2012 na náhradu škody voči
žalovanému vo výške 6 706,76 € s príslušenstvom. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že k vyhotoveniu
a prevzatiu diela malo dôjsť k 31.12.2011. Preberacie konanie sa začalo až 26.01.2012 a bolo

dokončené 25.05.2012, čo potvrdili obe strany svojim podpisom. Týmto žalovaný, (v rozhodcovskom
konaní žalobca), porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, podľa čl. IV. Lehoty plnenia
záväzkov Zmluvy o dielo, ako aj povinnosť v zmysle § 537 Obchodného zákonníka. Zároveň žalobca
poukázal na neoprávnené vyčíslenie úrokov z omeškania, nakoľko dielo bolo odovzdané až 25.05.2012,
preto žalobca mohol vystaviť faktúru až po tomto termíne, a nie od 02.03.2012. Žalobca žiadal v
rozhodcovskom konaní v súlade s ustanovením § 8 v spojení s ustanovením § 17 a) Rokovacieho

poriadku Rozhodcovského súdu, aby Rozhodcovský súd ustanovil znalca, ktorého úlohou bude
vypočítať ušlý zisk žalobcu. Rozhodcovský súd však určil, že si žalobca má určiť súdneho znalca sám.
Žalobca žiadal o určenie primeranej lehoty 30 dní, aby mohol predložiť súdu vyčíslenie ušlého zisku,
podľa žalobcom zadaného znaleckého posudku. Vytýčené súdne pojednávanie na deň 13.11.2013 bolo
odročené na základe žiadosti žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), zo dňa 11.11.2013, na

termín dňa 13.12.2013, z dôvodu, že oslovení súdni znalci nemali záujem o vypracovanie znaleckého
posudku v rozhodcovskom spore, ak im takúto požiadavku nedoručí samotný rozhodcovský súd.
Žalobcom určený súdny znalec L. do vytýčenia ústneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok.
Žalobcauviedol,žetotoprávo,spolusostanovenímlehotynajehovypracovanie,patríRozhodcovskému
súdu, ktorý ho nevyužil, a tak zmaril vykonanie dôkazu. Rozhodcovský súd tak bez odôvodnenia

nevykonal navrhovaný dôkaz. Vytýčené súdne pojednávanie na deň 13.12.2013 bolo odročené na
základe žiadosti člena senátu na deň 17.12.2013. Dňa 16.12.2013 sa právny zástupca žalobcu, (v
rozhodcovskom konaní žalovaného), ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní určenom na
deň 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti. Rozhodcovský súd však pojednával dňa 17.12.2013
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) a vo veci

rozhodol.
34Cb/55/2014 -183

4. Žalobca poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že aj na vydanie rozhodnutia
Rozhodcovského súdu, sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy)
a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy).

5. Žalobca žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZRK,

na základe ktorého, sa môže domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
v zmysle ustanovenia § 17 ZRK, na základe ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na jeho ochranu.

6. Žalobca tvrdí, že v rozhodcovskom konaní boli porušené jeho práva podľa ustanovenia § 17 Zákona
ZRK:

- zásada rovnosti účastníkov, nakoľko nebolo zabezpečené uplatnenie hmotnoprávnych a

procesnoprávnych práv a nebola zabezpečená ochrana práv žalobcu. Žalobca vo vzájomnej žalobe
uviedol dôležité skutočnosti o vzniknutej škode a ušlom zisku, čo v priebehu konania doložil aj listinnými
dôkazmi. Na preukázanie výšky škody a ušlého zisku však žiadal ustanoviť súdneho znalca, ktorý
by tento ušlý zisk žalobcu vyčíslil. V priebehu konania však nebolo možné zo strany žalobcu (v
rozhodcovskom konaní žalovaného), zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, ktorý uvedené

oznámilRozhodcovskémusúduajprotistrane,apožiadalopredĺženielehoty.Rozhodcovskýsúdnapriek
tomu, že súdny znalec nevypracoval znalecký posudok, nevyužil svoje právo na určenie vlastného
súdneho znalca a na určenie termínu na vypracovanie znaleckého posudku.- zásada ústnosti a priamosti, keď rozhodcovský súd rozhodol na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2013,
aj napriek tomu, že znalecký posudok na preukázanie žalobcových tvrdení nebol vyhotovený a právny
zástupca sa z ústneho pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. Keby mal právny

zástupca možnosť zúčastniť sa na tomto pojednávaní, žiadal by Rozhodcovský súd, aby sám vyzval
súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku v súdom určenej lehote na zabezpečenie
hospodárnosti a rýchlosti konania pred Rozhodcovským súdom.

7. Žalobca navrhol súdu, aby odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp

V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8. Súd uznesením č. k. 34 Cb/55/2014 - 123 zo dňa 01.08.2014, odložil vykonateľnosť rozsudku
Rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

9. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb 55/2014-123 zo dňa
01.08.2014, ktorým prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp
V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, voči ktorému podal žalovaný odvolanie, potvrdil uznesením č. k. 2Cob
232/2014-133, zo dňa 28.10.2014.
10. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 27.06.2014, doručeným súdu dňa 01.07.2014,

v ktorom uviedol, že žalobca ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza, že bola
porušená zásada rovnosti účastníkov konania, keď nebolo zabezpečené uplatnenie hmotnoprávnych a
procesnoprávnych práv a nebola zabezpečená ochrana práv žalobcu, a tiež zásada ústnosti a priamosti
konania, keď Rozhodcovský súd rozhodol na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2013, aj napriek tomu, že
znalecký posudok na preukázanie žalobcových tvrdení nebol vyhotovený a právny zástupca žalobcu

sa z ústneho pojednávania ospravedlnil. Žalovaný uviedol, že s uvedeným nesúhlasí a má za to, že
Rozhodcovský súd postupoval v konaní riadne, tak aby bola vec prejednaná bez zbytočných prieťahov
v konaní, vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu v konaní a
riadne zdôvodnil, prečo nepovažoval uplatnený nárok na základe týchto skutočností za preukázaný.
Žalobca vo svojej podanej žalobe uviedol, že rozhodcovský súd „nevykonal navrhnutý dôkaz a to bez

odôvodnenia“. Žalovaný poukázal na to, že vzájomná žaloba bola na Rozhodcovskom súde podaná dňa
15.11.2012, prvé pojednávanie v konaní bolo vytýčené na termín 15.04.2013, následné pojednávanie
vytýčené na termín 13.11.2013, ktoré bolo na základe žiadosti žalobcu odročené na 13.12.2013, neskôr
na 17.12.2013. Podľa názoru žalovaného, mal žalobca k dispozícii dostatočne dlhé časové obdobie
na to, aby si na podporu svojich tvrdení v konaní obstaral potrebné dôkazy. Žalobca predložil iba

jedno vyčíslenie ušlého zisku, ku ktorému nepredložil žiadne podklady, z ktorých vychádzal, ale naopak
správnosť a pravdivosť tohto vyčíslenia následne spochybnil tým, že už v samotnom vzájomnom návrhu
žiadal o vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku. Na to, aby Rozhodcovský súd
mohol o tomto nároku rozhodovať a uložiť znalcovi vypracovanie znaleckého posudku, by muselo
byť v konaní preukázané, že skutočne došlo vinou žalovaného k omeškaniu s otvorením predajne

a k ušlému zisku. Žalobca však v konaní nepredložil žiaden doklad o tom, že by mal uzatvorené
zmluvy s dodávateľmi na pokračovanie v prácach na diele, ktoré by pre omeškanie žalovaného, boli
vypovedané, resp. dodávatelia by nemohli vykonať práce dohodnuté v zmluvách, tiež nepreukázal,
že bola vyhotovená nová kolekcia, ktorú z dôvodu zmenšených priestorov nemohol riadne predať, a
teda súdu ani neosvedčil riadne dôvody, pre ktoré by mal v konaní nariadiť znalecké dokazovanie.

Podľa znenia ustanovenia § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, „senát alebo
rozhodca, môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinní dokázať
okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca
si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy.“ Z uvedeného je zrejmé, že preukázanie
skutočnosti, či vôbec došlo k ušlému zisku, vyčíslenie ktorého by mohlo byť predmetom znaleckého

dokazovania,bolovýlučnenažalobcovi,ktorývšaknapreukázanietýchtoskutočnostínepredložilžiadne
doklady. Naviac, ak by súd len na základe tvrdenia o údajnom vzniku ušlého zisku bez podloženia týchto
tvrdení relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali či vôbec vznikla škoda vo forme ušlého zisku a kto
túto spôsobil, nariadil znalecké dokazovanie, bola by tým podľa názoru žalovaného porušená zásada
rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko by sa nielen

34Cb/55/2014 -184navýšili trovy konania, ale došlo by aj k predĺženiu samotného konania o čas vyhotovovania znaleckého
posudku na určenie ušlého zisku. Podľa názoru žalovaného, Rozhodcovský súd v konaní postupoval
riadne, keď vyzval žalobcu na vyčíslenie ušlého zisku spolu s príslušnými dokladmi a na splnenie

tejto povinnosti mu poskytol lehotu 30 dní a dokonca za účelom predloženia listín preukazujúcich
oprávnenosť a výšku ušlého zisku odročil aj pojednávanie vytýčené na termín 13.11.2013 o ďalších
tridsať dní, napriek skutočnosti, že pojednávanie bolo vytýčené po uplynutí lehoty, v ktorej mal žalobca
súdom uloženú povinnosť splniť. Rozhodcovský súd teda v konaní žiadnym spôsobom neporušil
zásadu rovnosti účastníkov konania, nakoľko poskytol žalobcovi dostatočný priestor na predkladanie

dôkazov a uplatňovanie jeho práv pred Rozhodcovským súdom. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal
so žalovaným zabezpečené rovnaké možnosti na uplatňovanie svojich práv, navyše bol aj zastúpený
právnym zástupcom, svoje právo nevyužil a nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenia a
preukazovali nutnosť Rozhodcovského súdu nariadiť znalecké dokazovanie, nemôže byť dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada

ústnosti a priamosti konania, keď Rozhodcovský súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2013, napriek
skutočnosti, že právny zástupca sa z ústneho pojednávania ospravedlnil pre práceneschopnosť. Ako je
zrejmé z ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17.12.2013, ktoré je založené
v spise Rozhodcovského súdu, právny zástupca len ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, avšak
nežiadal o odročenie pojednávania. Rozhodcovský súd postupoval v súlade s ustanovením § 23

ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, podľa ktorého „Ak sa účastník konania, ktorý
bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť
prejednaniu sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho
odročenie.“ Rozhodcovský súd teda postupoval správne a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením,
keď ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), vzal

na vedomie a vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Z týchto dôvodov, má žalovaný za to, že nie sú splnené dôvody pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku,
nakoľko neboli porušené práva žalobcu na uplatnenie jeho práv a nebolo mu odopreté právo konať pred
súdom.
Žalovaný navrhuje preto, aby súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu

zo dňa 17.12.2013, sp. zn. Rsp V-45/2012 zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy súdneho
konania.

11. Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej
lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd
preto zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom
znení, na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom. Súd z predložených dôkazov
- rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-45/2012, zistil, že rozhodcovský rozsudok

bol vydaný Rozhodcovským súdom dňa 17.12.2013, a bol doručený žalobcovi (v rozhodcovskom konaní
žalovanému) prostredníctvom jeho právneho zástupcu - dňa 10.02.2014. V danom prípade žalobca,
mohol voči žalovanému podať na súde žalobu najneskôr do 12.03.2014. Súd zistil, že žaloba bola
žalobcom podaná e- mailom dňa 11.03.2014 a osobne do podateľne súdu dňa 13.03.2014, a teda bola
zachovaná lehota na jej podanie v zmysle § 41 ods. l ZRK.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 15.11.2016, na ktorom sa zúčastnil zástupca žalobcu,
žalovaný a právny zástupca žalovaného. Zástupca žalobcu trval na žalobe a jeho vyjadreniach
založenýchvrozhodcovskomspisesp.zn.RspV-45/2012RozhodcovskéhosúduSlovenskejobchodnej
a priemyselnej komory v Bratislave. Navrhoval vypracovanie znaleckého posudku z odboru ekonomiky

za účelom preukázania škody v priamej súvislosti s oneskoreným odovzdaním stavby. Právny
zástupca žalovaného, žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko žalobca v rozhodcovskom
konaní nežaloval ušlý zisk, ale priamo škodu. Ďalej uviedol, že v rozhodcovskom konaní nebola
porušená zásada ústnosti a rovnosti, nakoľko žalobca v rozhodcovskom konaní nepožiadal o odročenie
pojednávania, a preto súd ďalej pokračoval v konaní. Má za to, že Rozhodcovský súd konal a rozhodol v

súladesozákonom.PodľajehonázorupodaniežalobyozrušenieRozhodcovskéhorozsudkujeúčelové,
aby sa oddialilo plnenie žalobcu, a preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.13. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: informatívnym výpisom zo živnostenského registra
žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, rozhodcovským spisom sp. zn. Rsp V-45/2012
Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, Rokovacím

poriadkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave,
prednesom zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2016, ako aj
ďalšími dokladmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, vydal dňa 17.12.2013 rozhodcovský
rozsudok, so sp. zn. Rsp V-45/2012, ktorým zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného),
zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi), sumu vo výške 16 916,15 € spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 916,15 € od 25.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy
rozhodcovského konania vo výške 3 425,28 € vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške

3 659,84 € vrátane DPH do rúk právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zamietol náhradu škody na základe vzájomnej žaloby
žalovaného (v tomto konaní žalobcu) o zaplatenie 6 706,76 €.

15. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave - vzájomnej žaloby, že táto bola podaná žalobcom (v
rozhodcovskom konaní žalovaným) na Rozhodcovský súd dňa 15.11.2012.

16. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave - zápisníc z pojednávaní, zo dňa 15.04.2013, zo dňa

13.11.2013, zo dňa 13.12.2013 a zo dňa 17.12.2013, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný),
predložil rozhodcovskému súdu vyčíslenie ušlého

34Cb/55/2014 -185

zisku bez dôkazov. Súd ďalej zistil zo zápisníc v rozhodcovskom konaní, že žalobca (v rozhodcovskom
konaní žalovaný), žiadal rozhodcovský súd o vypracovanie znaleckého posudku za účelom vyčíslenia
ušlého zisku a že Rozhodcovský súd ho vyzval na jeho vyčíslenie a na predloženie dokladov, s tým, že
mu poskytol na základe jeho žiadosti lehotu 30 dní a pojednávanie dňa vytýčené na termín 13.11.2013
z tohto dôvodu odročil.

17. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave - ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu (v
rozhodcovskom konaní právneho zástupcu žalovaného), doručeného Rozhodcovskému súdu dňa
16.12.2013 (č.l. 48 s. sp.), že žalobca sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného na deň 17.12.2013,

avšak nežiadal rozhodcovský súd o odročenie tohto pojednávania.

18. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, že žalobca nepredložil rozhodcovskému súdu dôkazy v
stanovenej lehote súdom na vyčíslenie ušlého zisku.

19. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnejapriemyselnejkomoryvBratislave,ževspisesanenachádzajúdôkazyotvrdenejskutočnosti
žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) a to, že znalec uvedený žalobcom - Ing. Jozef Žitník,
bol ním naozaj určený za účelom vypracovania znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku na

základe vzájomnej žaloby žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), ako aj dôkaz preukazujúci
relevantný dôvod, prečo do vytýčenia ústneho súdneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok,
resp. relevantný dôvod, prečo tak neučinil ako aj, že na vypracovanie znaleckého posudku za účelom
vyčíslenia ušlého zisku, boli žalobcom oslovení ďalší znalci, ktorí odmietli jeho vypracovanie.

20.Súdzistilzustanovenia§23ods.3Rokovaciehoporiadku,žeaksaúčastníkkonania,ktorýbolriadne
upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť prejednaniu
sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho odročenie.21. Súd zistil z ustanovenia § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, že senát alebo
rozhodca, môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinní dokázať
okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca

si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy.

22. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase:

§ 17 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu.

§ 40 ods.1 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

§ 41 ods. 1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

23. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi
tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť

žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách
ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil.

24. Súd sa zaoberal dôvodom, na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom podľa §
40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to, či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania

voči žalobcovi, a to z dôvodu, že Rozhodcovský súd nenariadil vypracovanie znaleckého posudku
za účelom vyčíslenia ušlého zisku na základe vzájomnej žaloby žalobcu (v rozhodcovskom konaní
žalovaného) podanej na Rozhodcovský súd dňa 15.11.2012 ako aj, že konal a rozhodol na pojednávaní
v jeho neprítomnosti dňa 17.12.2013, napriek tomu, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný)
ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu.

25. Súd mal z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave preukázané, že žalobca (v rozhodcovskom konaní
žalovaný), žiadal Rozhodcovský súd o ustanovenie znalca za účelom vypočítania ušlého zisku žalobcu
na základe ním podanej vzájomnej žaloby dňa 15.11.2012 a že žalobca nepredložil rozhodcovskému

súdu žiadne dôkazy na vyčíslenie ušlého zisku, a z tohto dôvodu, Rozhodcovský súd neustanovil znalca.
Súd mal ďalej preukázané, že Rozhodcovský súd napriek uvedenej skutočnosti, poskytol žalobcovi
(v rozhodcovskom konaní žalovanému), lehotu 30 dní na predloženie ním navrhovaného dôkazu -
znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si mal zabezpečiť sám. Rozhodcovský súd, ďalej na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 11.11.2013 (v rozhodcovskom konaní žalovaného), z tohto dôvodu odročil

pojednávanie na termín 13.11.2013 a ďalej na termín dňa 13.12.2013, ktorý preložil z dôvodov na strane
rozhodcu na termín dňa 17.12.2013. Súd dospel k záveru, že Rozhodcovský súd v danom prípade
postupoval v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, podľa
ktorého, senát alebo rozhodca, môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi, pričom účastníci
konania sú povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo

námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy. Podľa
názoru súdu, Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK a
žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), poskytol rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv a
na jeho ochranu ako žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi), nakoľko mu poskytol dostatočný
časový priestor na predloženie navrhovaného dôkazu, nakoľko vzájomná žaloba

34Cb/55/2014 -186

žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného), bola podaná na Rozhodcovský súd dňa 15.11.2012.26. Súd ďalej dospel k záveru, že Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania
podľa § 17 ZRK, keď pojednával a rozhodol vo veci dňa 17.12.2013 v neprítomnosti žalobcu
(v rozhodcovskom konaní žalovaného), napriek tomu, že jeho právny zástupca ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní dňa 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti, a to podaním doručeným
Rozhodcovskému súdu dňa 16.12.2013 (č.l. 48 s. sp.), nakoľko nepožiadal Rozhodcovský súd o
odročenie tohto pojednávania. Podľa § 23 ods. 3 Rokovacieho poriadku, ak sa účastník konania, ktorý
bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť
prejednaniu sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho

odročenie.

27. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu na vypracovanie znaleckého posudku, a to z
dôvodu, že súd v tejto veci neprejednáva hmotnoprávnu stránku veci, ale posudzuje iba právne dôvody
na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne uvedené v ustanovení § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Súd
iné dôkazy nevykonal, nakoľko žalobca a žalovaný nepodali ďalšie návrhy na dokazovanie.

28. Rovnosť strán v konaní znamená, že strany majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie
a musí byť im daná plná príležitosť k uplatneniu ich práv. Tento princíp je vyslovene vyjadrený v
§ 17 ZRK, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na

uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Predmetné ustanovenie tak predovšetkým zdôrazňuje základnú
zásadu rozhodcovského konania, ktorou je rovnosť sporných strán v tomto konaní. Rovnosťou strán
je treba rozumieť predovšetkým rovné postavenie strán z hľadiska procesných práv a povinností a z
hľadiska poskytovanej možnosti pre ich uplatnenie. Napríklad vo vzťahu k poskytovaným lehotám je
nevyhnutné, aby dĺžka jednotlivých lehôt v rozhodcovskom konaní bola v zásade obdobná pre obe

strany, to sa týka aj predlžovania lehôt na žiadosť strán - k obom strán je nutné pristupovať obdobne
t.j. nie je možné vyhovieť len žiadosti jednej strany na predĺženie lehoty a druhej strane žiadosť o
predĺženie lehoty neopodstatnene zamietnuť, alebo poskytnúť podstatne kratšiu lehotu. Rovnosť strán
je potrebné zachovávať mimo iného aj tým, že žiadnej zo strán nebude poskytovaná neodôvodnená
výhoda napríklad tým, že jej bude umožnené pripraviť sa na niektoré úkony za výhodnejších podmienok,

napríklad so znalosťou argumentácie druhej strany, zatiaľ čo druhá strana takúto znalosť mať nebude.
Ďalšou situáciou, kedy je potrebné dbať zvýšenou mierou na zachovanie rovného (procesného)
postavenia oboch strán, je priebeh ústnych pojednávaní v rozhodcovskom konaní a to hlavne pri
výsluchu svedkov, kedy je potrebné poskytnúť obom stranám rovnakú možnosť napríklad, aby obe
strany rovnako mohli klásť svedkom otázky. Obdobným spôsobom je rovnako potrené pristupovať k

žiadostiam oboch strán o odročenie už nariadeného ústneho pojednávania. Uvedené požiadavky na
zachovanie rovného postavenia je však potrebné chápať nie ako absolútne či dogmatické požiadavky,
ktoré musia byť zachované za každých okolností, ale vždy so zohľadnením konkrétnej procesnej
situácie. Povinnosť poskytnúť sporovým stranám príležitosť k uplatneniu ich práv spočíva predovšetkým
v povinnosti rozhodcov primeraným spôsobom umožniť stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia v svoj

prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné k preukázaniu týchto tvrdení. Povinnosť rozhodcu je splnená
okamžikom, kedy bola strane uvedená príležitosť primeraným spôsobom poskytnutá, nespadá však už
medzi túto povinnosť rozhodcu realizáciu uvedeného práva spornou stranou zabezpečovať.

29. Súd poukazuje na UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 335/2010-16, a

to, že „podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami
oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie
trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov
rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z
taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské
konaniemožnooznačiťzamenejzložitúprocedúru,nežakájevlastnákonaniupredvšeobecnýmisúdmi,
je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje
inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou
právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. (III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010)30. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu však nevyplýva aplikovateľnosť čl. 46 ods. 1 ústavy na
všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil
svoju pozornosť na charakter a podstatu rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia

právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní).
Na základe zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne rozhodnú riešiť spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu
ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý

je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho
zaradiť k orgánom verejnej moci. Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda
verejnoprávny rozmer až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu - rozsudku, keď
právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje vlastnosť vykonateľnosti a
zároveň je aj exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má
charakter súkromnoprávneho vzťahu.“

31. Súd dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave nebola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania podľa ustanovenia § 17 ZRK, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. g) ZRK.

34Cb/55/2014 -187

32. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu, súd vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko v konaní neboli preukázané
zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd
priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

35. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).