Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205559
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému B. Š., C.. XX.XX.XXXX, D.
S. U. M. N. XXX, XXX XX U. M. N., v konaní o zaplatenie 1.336,69,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 15C/219/2016-58 zo dňa 22. decembra 2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Konanie do výšky 587,80 eur spolu s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok, § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. v) zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

09.06.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 1.336,69,- Eur spolu s úrokom vo výške
28% ročne a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal
na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal. Súd prvej inštancie nepriznal všetky
uplatňovanénárokzvýpisovzúčtusdátumomod31.08.2013d28.02.2014vzhľadomnaichpremlčanie.
Žaloba bola totiž podaná až dňa 09.06.2016 a teda všetky pohľadávky splatné pred 09.06.2014
sú premlčané. Súd vychádzal z toho, že v prejednávanej veci má žalobca iba nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože poskytol žalovanému nepovolené prečerpanie bez ďalšieho dôvodu

- žalovaný o neho nežiadal. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť
k tomu aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej formeskryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu
poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva,

že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené
prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo
v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový
zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným
úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. Súd má teda za to, že v prípade

poplatkovzaposkytovanýbalíkslužieb,bypriomeškanísichsplatnosťoupatriližalobcovizákonnéúroky
z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený
debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28% ročne, napriek tomu,
že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je
teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a ta aj napriek tomu, že
v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny.

V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale ja obchodných) je neprípustné, aby jeden subjektu poskytoval
inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný
bol v konaní úspešnejší, ale trovy konania mu nevznikli.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365

ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že
v zmysle § 18 ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe spotrebiteľského úveru.

Ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Namietal,
že ani zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy
musia byť uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani zákon č. 129/2010 Z. z. Tento
výklad potvrdil aj rozsudok súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý

ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Ďalej uviedol, že
v čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou (01.10.2008) nebol ešte v platnosti zákon o platobných
službách, pričomzákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy
neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil a

vyhovel žalobe navrhovateľa v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu

v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že Dexia banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:
31 575 951 a žalobca ako majiteľ účtu uzavreli dňa 01.10.2008 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola Zmluva o
zriadení účtu, s typom účtu Devízový účet Axion, č.ú. 8932279001/5600 v mene EUR, s frekvenciou
výpisov ročne; Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty
MasterCardsdennýmlimitom20.000SkaZmluvaoposkytovaníslužbyelektronickéhobankovníctva,nazáklade ktorej bola zriadená služba e-Banka ku všetkým účtom majiteľa účtu v banke. Z výpisov pohybov
na účte žalovaného vyplýva, že dňa 24.02.2014 bola vykonaná operácia označená ako „Vyrovnanie
zostatku 8932279001“ vo výške 1.567,19,- Eur. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014

(č.l. 4) taktiež vyplýva, že dňa 24.02.2014 došlo k bezhotovostnému prevodu - vyrovnanie zostatku zatv.
účtu vo výške 1.567,19,- Eur. Ďalej sa v spise nachádzali výpisy z účtov žalovaného za obdobie február
2014 (č.l. 23), január 2014 (č.l. 24), december 2013 (č.l. 26), november 2013 (č.l. 28), október 2013 (č.l.
30), september 2013 (č.l. 32). Súčasťou Zmluvy o spolupráci boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.

11. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) bod 1. Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim podnikateľ,

ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

12. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Dôvodom podania odvolania žalobcom bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo
7/2010).

17. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi
predchodcom žalobcu, spoločnosťou Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným, založeným dňa
01.10.2008 Zmluvou o spolupráci.19. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o spolupráci je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa

v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.10.2008
uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom v zmysle
záverečných ustanovení zmluvy boli súčasťou predmetnej zmluvy aj VOP žalobkyne a Sadzobník
žalobkyne. Predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že ide o

vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa
v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách.

21. Odvolací súd dodáva, že je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu

spotrebiteľa.

22. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 01.10.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto

charakteristiku spĺňa. Súd prvej inštancie preto správne vec právne posúdil, keď na predmetný prípad
aplikoval predovšetkým ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ani
samotný žalobca v podanom odvolaní nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

23. Vo vzťahu k premlčaniu odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú

premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter
a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom
ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať vyššie citované ust.
§ 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie. Žalobou sa možno domáhať práva na súde len v prípade plynutia oboch dôb, tak objektívnej

ako aj subjektívnej. Ak sa však skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek
tomu, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula.

24.Správnymjeajzáversúduprvejinštancie,ževdanomprípadeišloovznikbezdôvodnéhoobohatenia
na strane žalovaného, avšak so zreteľom na to, že posledný uplatňovaný nárok žalobcu z výpisu z

účtu bol s dátumom od 31.08.2013 do 28.02.2014, je potrebné konštatovať, že ide o nárok, ktorý
je premlčaný, rovnako aj všetky nároky splatné pred 09.06.2014, z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby.

25. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zavedený do

zákona s účinnosťou od 01.05.2014 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania
predmetnej veci prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inakbolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b Zákona o o chrane
spotrebiteľa malo procesno-právny charakter a zaotvilo povinnosť súdu v každom konaní, ktoré
malo spotrebiteľskýc charakter preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná zákonná

prekážka, ktorá by znemožňovala takýto nárok predávajúcemu priznať. Odvolací súd podotýka, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo uvedené ustanovenie platné a účinné, preto mal súd
oprávnenie prihliadať na premlčanie ex offo. Napriek skutočnosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky
dňa 07.02.2018 rozhodol o veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 tak, že ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavou Slovenskej republiky, odvolací

súd uvádza, že účinky vyššie menovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR nastávajú až do budúcna,
tzn. že súdy nebudú môcť už ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach.

26. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej
pohľadávky, odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré
vypracovala a presadzuje banka. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so

spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj vyššie citované ust. §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ
oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.

27. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak dodávateľ (v

danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa
považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka) a ich neprijateľnosť
znamená zároveň ich neplatnosť. Teda Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje,

nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami,
individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na Všeobecné obchodné podmienky zmluva
odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania Všeobecné obchodné podmienky vyplýva aj z toho, že
neboli dátumované a ani nikým podpísané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol,
ak žalobu žalobcu ohľadom sumy 587,80,- Eur, tvorenej poplatkami za vedenie účtu a úrokmi pri

nepovolenom prečerpaní účtu, zamietol.

28. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

29. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

30. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva,
z vyššie uvedeného podania žalobcu možno dôvodne vyvodiť, že žalobca týmto slovným spojením
používaným v jeho Všeobecné obchodné podmienky a dokumentoch, mienil označiť priebežné

nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu
klienta (žalovaného). V ust. čl. 3. 12 Všeobecné obchodné podmienky žalobcu upravuje stav, ak
„nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať „debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom“. Treba
však opakovane zdôrazniť, že žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne

relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na
bežnom účte žalovanej poskytnutých bankou, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania
prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Uvedené
nemožno nahradiť, ani zhojiť jednostranným oznámením banky formou výpisov z účtu doručovaných
žalovanej na jej adresu, na ktorých je uvedená výška prečerpania, aj úroková sadzba prečerpania, ako

namieta v odvolaní žalobca.

31. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 ozmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia

byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov a tieto je
banka, ako je uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, oprávnená zmeniť z dôvodov tam

uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci
sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na
rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy
přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do
nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání,
která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše

uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel
učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

32. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255
ods.1 C.s.p.. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).