Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010173
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2019,
prejednal odvolanie obžalovaného

V. Q.,

nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom V. W.,

ktorépodalprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.2T/35/2018zodňa13.augusta2018atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku
súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., §§ 36 písm. l), n), 37 m), 38 ods. 2, ods. 3, 54 Tr.

zák. k trestu povinných prác vo výmere 100 (jednosto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je odsúdený povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do jedného
roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/35/2018 zo dňa 13.8.2018 bol obžalovaný V. Q.

uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pretože dňa 19. 12.
2017 v čase o 18. XX h v hypermarkete C. na N. ulici č. X v W. si na predajnej ploche vyzul svoje topánky
a obul si 1 pár obuvi F čižmy 20 11 a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez toho, aby za tento
tovar zaplatil, čím spôsobil poškodenej spoločnosti C.8 škodu vo výške 34,99 euro, pričom takto konal
napriek tomu, že bolo rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Prievidzi zo dňa 5. 4. 2017 právoplatne
postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov uložením blokovej pokuty nezaplatenej na mieste vo výške 30 eur, evidenčné č.

bloku: XXXXXXXX.Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody 5 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre
výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré
zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Na verejnom zasadnutí prítomný obžalovaný zotrval na svojom odvolaní a navrhol tomuto vyhovieť.

K dôvodom uviedol, že odvolanie podal čo do výroku o treste preto, že na súde v Prievidzi nikdy
nedostal šancu. Asi 4 roky pracoval na dohodu. Dlhšiu dobu vydržal nepáchať trestnú činnosť, aj keď
si uvedomuje, že mal priestupky. V súčasnej dobe chodí kamarátovi pomáhať so stavebnými prácami,
rieši s ním pracovnú zmluvu . Bol by spokojný s akýmkoľvek trestom, aj trestom povinnej práce.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
odvolací súd tento výrok preskúmal iba z hľadiska chýb odôvodňujúcich podanie dovolania v zmysle
§ 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere žiadne pochybenie nezistil.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným
napadnutého výroku o treste rozsudku súdu prvého stupňa , ako aj správnosť postupu konania, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie

obžalovaného V., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Preto krajský súd mohol
preskúmavať iba výrok o treste uložený obžalovanému.

Pokiaľ ide o výrok o treste, k tomu je potrebné uviesť, že obžalovanému boli správne súdom prvého
stupňa priznané: jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. a jedna priťažujúca okolnosť

podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Zároveň však s poukazom na vyhlásenie o vine, ktoré obžalovaný dal
súdu na hlavnom pojednávaní , súd prvého stupňa mu mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v § 36 písm. n) Tr.zák. Tým sa u obžalovaného zmenil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
na dve ku jednej.

Obžalovaný sa dopustil majetkovej trestnej činnosti potom, ako bol odsúdený za iný majetkový trestný
čin a to na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 01.09.2014, a tiež osobou 6-krát
súdne trestanou, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Dve odsúdenia má však zahladené, a dve
odsúdenia boli zrušené. Taktiež je osobou 7-krát postihnutou za priestupky rôzneho druhu, avšak
nesúvisiace s trestnou činnosťou aktuálne mu kladenou za vinu.

V súčasnej dobe obžalovaný pracuje, a zaradil sa do riadneho života. Nemožno tiež prehliadnuť, že
trestný čin, ktorý spáchal je prečinom menšej spoločenskej nebezpečnosti, pričom svojim konaním
spôsobil škodu vo výške 34,99 euro.

Pri takomto druhu prečinov je preto primárne na namieste zvažovať u obžalovaných alternatívne tresty.
Najmä ak sa obžalovaný zamestnal, a snaží sa viesť riadny život.

Preto mu krajský súd uložil trest povinnej práce vo výmere 100 hodín , ktorý spĺňa všetky kritériá na
ukladanie trestov uvedené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a je zároveň aj plne spôsobilý v dostatočnej

miere zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Trest povinnej práce možno podľa § 54 Tr.zák. uložiť vo výmere 40 hodín až 300 hodín. U obžalovaného
pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potrebné podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. túto trestnú sadzbu upraviť
na 40 hodín až 200 hodín. V rámci takto upravenej trestnej sadzby je potom trest vo výmere 100 hodín

trestom v hornej polovici trestnej sadzby.Odvolací súd nie je s poukazom na okolnosti spáchania trestného činu , či osobu obžalovaného
takého názoru, že by prevýchova osoby obžalovaného nevyhnutne musela byť zabezpečená uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ani záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto
trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto zložka trestu pred výchovnou zložkou
trestu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.