Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:5108209126.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa U.. F.

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., U.l č. XX, zastúpeného JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou
so sídlom v Žiline, Na Priekope č. 174/13, proti odporcovi 1./ Okresnému súdu Žilina, so sídlom Žiline,
Hviezdoslavova č. 20, 2./ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č.
2, 3./ Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova
č. 2, 4./ Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, ul. 9.
mája č. 1, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 407,09 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 4. rade náhradu trov konania v sume 97,94 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 6.638,82
€ a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu z kancelárie v budove Okresného súdu Žilina,
kde pôsobil ako sudca, boli odcudzené pracovné diáre z roku 1997 a 1998, ktoré sa ako dôkazy
nachádzajú v spise Prezídia policajného zboru Č.p.: PPZ-00143-9/KFP-VOTČ-2000. Jeho kancelária
bola prehľadaná bez príkazu na domovú prehliadku a v jeho neprítomnosti, pričom podľa navrhovateľa
prehliadku vykonali a pracovné diáre odcudzili bližšie nešpecifikovaní policajti alebo osoby pôsobiace na
Okresnom súde Žilina alebo na Krajskom súdu v Žiline. Ďalej zistil, že polícia disponovala aj s fotokópiou

jeho personálneho spisu, ktorý bol podrobený skúmaniu zo strany polície. Nezákonnou manipulácia s
osobným spisom navrhovateľa a odcudzením pracovných diárov došlo k neoprávnenému zásahu do
jeho súkromia.
Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby súd návrh voči nemu zamietol. Poukázal na
skutočnosť, že aj keď z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, ako boli pripojené jednotlivé listinné
dôkazy (diáre) k trestnému spisu, nie je možné prezumovať, že diáre boli navrhovateľovi odcudzené.
Odporcovi v 1. rade nebolo zrejme akú ujmu navrhovateľ utrpel a za čo požadoval náhradu nemajetkovej

ujmy, keďže zo žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť odôvodňujúca nárok navrhovateľa. Podľa názoru
odporcu v 1. rade je potrebné pracovné diáre zaradiť pod osobitné kancelárske pomôcky podľa §
52 zák. č. 385/2000 Z.z., ktoré nie sú majetkom navrhovateľa. Odporca v 1. rade poukazoval na
nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že ak by boli pracovné pomôcky (diáre) odcudzené zdispozície navrhovateľa bez toho, aby bol zo strany predsedu súdu daný príkaz na takéto plnenie,
konanie prípadných zamestnancov súdu či sudcov nezaväzuje odporcu v 1. rad, ale takéto osoby,
pretože ten nenesie za konanie svojich zamestnancov žiadnu objektívnu či inú zodpovednosť, ibaže by

tak konali na jeho príkaz.
Odporcovia v 2. a 3. rade s návrhom nesúhlasili a žiadali, aby súd návrh zamietol. Uviedli, že z dôkazov
pripojenýchknávrhvyplývaskutočnosť,ženaKrajskýúradvyšetrovaniabolazaslanámasadôkazového
materiálu, kde boli ako dôkaz uvedené aj originály diárov navrhovateľa z rokov 1997 a 1998. Tieto
dôkazové materiály boli doplnené Ministerstvom spravodlivosti SR z podkladov Okresného súdu Žilina,

KrajskéhosúduŽilinaavedúcejprevierkovejskupinynaOkresnomsúdeŽilina,pretoimniejeznáme,na
základe akých dôkazov dospel navrhovateľ k záveru, že prehliadku vykonali a pracovné diáre odcudzili
bližšienešpecifikovanípolicajti.Odporcoviav2.a3.radenemajúvedomosťotom,žebyboliakýmkoľvek
spôsobom nakladali s pracovnými diármi, s nemajú ani vedomosť o tom, že by boli zverejňovali ich
obsah. Navrhovateľ v návrhu dostatočne nešpecifikoval kedy, kde, kým, v akom rozsahu, ako dlho a s
akým následkom bolo do jeho osobnostného práva zasiahnuté. Keďže predmetné pracovné diáre nie

sú majetkom navrhovateľa (pracovný diár je potrebné zaradiť pod osobitné kancelárske pomôcky podľa
§ 52 zák. č. 385/2000 Z.z.), pričom neobsahujú údaje, ktoré by bolo možné považovať za písomnosti
osobnej povahy, a postúpenie či predloženie osobného spisu sudcu osobným úradom inému súdu alebo
ústrednému orgánu štátnej správy nie je podmienené súhlasom sudcu, zastávajú odporcovia v 2. a 3.
rade názor, že k žiadnemu zásahu do súkromia navrhovateľa zo strany odporcov nedošlo. Odporca v

3. rade namietol svoju pasívnu legitimáciu vo veci, keďže zodpovednosť štátu prichádza do úvahy len v
určitých špecifických, zákonom predpokladaných prípadoch, nie však vo veci ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka. Rovnako aj odporca v 2. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie. Napokon odporcovia v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania.
Odporca v 4. rade rovnako s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby súd návrh voči nemu zamietol. Uviedol,

že k zákonnosti či nezákonnosti získania písomností v konaní č.p.: PPZ-00143-9/KFP-UOTČ-2000 sa
nemôže vyjadriť, keďže sa na ich získaní nepodieľal. Písomnosť označená ako č.p.: PPZ-00143-9/
KFP-UOTČ-2000 zo dňa 24.01.2001 spracovaná v režime ochrany utajovaných skutočností a označená
ako „Prísne tajné", neskôr zaradená do režimu „Dôverné", mu bola aj s prílohami doručená dňa
28.01.2000 od spracovateľa - sekcie kriminálnej a finančnej polície Úradu organizovanej trestnej

činnosti Prezídia Policajného zboru Bratislava. Odporca v 4. rade sa nijakým spôsobom nepodieľal na
zadovážení predmetných príloh (diárov), tie nikdy neboli súčasťou vyšetrovacieho spisu vedeného voči
navrhovateľovi, nikdy neboli uvádzané medzi dôkazmi a neboli podrobené znaleckému dokazovaniu.
Podľa odporcu v 4. rade diáre neboli ani vlastníctvom navrhovateľa, keďže išlo o prideľovanú pracovnú
pomôcku. Čo sa týka osobného spisu navrhovateľa, tak ten môže predložiť alebo postúpiť osobný

úrad inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej správy, preto nemohlo dôjsť k zásahu do súkromia
navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 6.638,82 € a

trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu z kancelárie v budove Okresného súdu Žilina, kde pôsobil
ako sudca, boli odcudzené pracovné diáre z roku 1997 a 1998, ktoré sa ako dôkazy nachádzajú v spise
Prezídia policajného zboru Č.p.: PPZ-00143-9/KFP-VOTČ-2000. Jeho kancelária bola prehľadaná bez
príkazu na domovú prehliadku a v jeho neprítomnosti, pričom podľa navrhovateľa prehliadku vykonali
a pracovné diáre odcudzili bližšie nešpecifikovaní policajti alebo osoby pôsobiace na Okresnom súde

Žilina alebo na Krajskom súdu v Žiline, čím došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia navrhovateľa.
Odporcovia v 1. až 4. rade s návrhom nesúhlasili a žiadali, aby súd návrh zamietol. Odporcovia
poukazovali na skutočnosť, že pracovné diáre nie sú majetkom navrhovateľa, keďže pracovný diár
je potrebné zaradiť pod osobitné kancelárske pomôcky podľa § 52 zák. č. 385/2000 Z.z. Postúpenie
či predloženie osobného spisu sudcu osobným úradom inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej

správy nie je podmienené súhlasom sudcu, preto podľa názoru odporcov k žiadnemu zásahu do
súkromia navrhovateľa zo strany odporcov nedošlo. Odporcovia v 2. a 3. rade vzniesli námietku
premlčania.
Svedok U.. F. M. do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 15.02.2010 uviedol, že ako predseda pôsobil
na Okresnom súde Žilina v období od rokov 2000 až 2005. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o odobratí

pracovných diárov z kancelárie navrhovateľa. Všetky podklady poskytnuté súdom boli len také, ktoré
mal súd k dispozícii na správe súdu - napr. zo súdnych spisov alebo správnych Spr. spisov. Kedy, čo
konkrétne, na základe akej žiadosti a kto za súd takéto požiadavky vybavil, nevedel konkretizovať, súd
bol oslovený alebo štátnym orgánom priamo alebo prostredníctvom Krajského súdu. Svedok uviedol,že nikdy neboli doručované žiadnemu orgánu súkromné veci navrhovateľa, len služobné. Takými sú aj
pracovný diár, aj listiny z osobného spisu.
Svedok U.. H. J. do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 02.06.2010 uviedol, že navrhovateľa pozná

osobne od roku 1991. Do roku 1997 pracoval spolu s navrhovateľom na Okresnom súdu Žilina,
v súčasnosti rovnako ako navrhovateľ pôsobí na Krajskom súde v Žiline, avšak v súčasnosti má
pozastavený výkon funkcie sudcu, preto s navrhovateľom neprichádza do kontaktu, ich vzťah je čisto
kolegiálny. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o dobratí žiadnych pracovných diárov navrhovateľa,
rovnako ani o vyhotovení fotokópii z osobného spisu navrhovateľa.

Svedkyňa H.. E. P., uviedla, že do apríla 2004 pracovala ako vyšetrovateľka na Úrade justičnej a
kriminálnej polície v Banskej Bystrici. Približne v roku 2000 mala pridelený vyšetrovací spis, v ktorom
bol navrhovateľ vedený ako obvinený, ale pre aký trestný čin, to uviesť nevedela. V súvislosti so
zabezpečením dôkazov nevykonávala a ani nedávala pokyn na vykonanie takých úkonov, ktorými by
žiadalazabezpečiťpracovnédiárenavrhovateľa,čikópiuosobnéhospisunavrhovateľa.Rovnakonebola
vykonaná domová prehliadka u navrhovateľa a ani v kancelárii navrhovateľa v rámci vyšetrovania, ktoré

viedla.
Svedok P.. U. C., uviedol, že v rokoch 1999 až 2002 pracoval ako riaditeľ kancelárie ministra a neskôr
do roku 2006 ako vedúci služobného úradu ministra. Ďalej uviedol, že nemal osobný spis navrhovateľa
a netuší o aké pracovné diáre ide.
Z výpovedí svedkov súd nezistil žiadne skutočnosti preukazujúce, že by konaním odporcov došlo k

zásahu do súkromia navrhovateľa.
Navrhovateľ svoj návrh založil na skutočnosti, že došlo k zásahu do jeho súkromia tým, že nezistené
osoby odniesli z jeho kancelárie pracovné diáre z roku 1997 a 1998. Písomnosť, ktorá by mala
preukazovať navrhovateľom tvrdené skutočnosti je z dňa 24.01.2001, čiže ako boli predmetné pracovné
diáre z kancelárie navrhovateľa niekým odcudzené, muselo sa tak stať ešte pred vyhotovením

písomnosti č.p.: PPZ-00143-9/KFP-ÚOTČ-2000 z roku 2001 (t.j. pred dňom 24.01.2001).
Podľa § 13 ods. 2 občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.

Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že pracovníci odporcu v 1. rade by odcudzili diáre
navrhovateľa prípadne zaslali osobný spis navrhovateľa na pokyn predsedu súdu orgánom polície.
Odporcovi v 1. sa teda nepodarilo preukázať zásah do osobnostnej sféry navrhovateľa. Preto súd návrh
voči odporcovi 1. zamietol.
Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade tak taktiež sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať priamy zásah jeho

pracovníkov do navrhovateľov osobnostnej sféry. Odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania voči
nároku na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd mal za to, že táto námietka premlčania bola
dôvodná. Navrhovateľ zakladal svoj návrh na tej skutočnosti, že došlo k zásahu do jeho súkromia tým
spôsobom, že doposiaľ nezistené osoby mali odniesť z jeho kancelárie pracovné diáre z roku 1997, 1998
a tiež mali zaslať policajným orgánom kópiu navrhovateľovho osobného spisu. Písomnosť preukazujúca

tieto skutočnosti je datovaná dňom 24.01.2001. Písomnosti teda museli byť získané ešte pred týmto
dátumom.
Všeobecná premlčacia doba podľa paragrafu 101 OZ je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonaťpoprvýraz.Začiatokplynutiapremlčacejdobynezávisíodvedomostísubjektuoneoprávnenom
zásahu ale sa viaže na objektívnu právnu skutočnosť, teda vykonanie neoprávneného zásahu. Trojročná

premlčacia doba s vzťahuje na všetky majetkové práva, teda aj na nárok podľa paragrafu 13 odsek 2
OZ - náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Za začiatok plynutia premlčacej doby teda treba považovať deň po vydaní písomnosti z 24.01.2001,
teda deň 25.01.2001 bez ohľadu na to, že navrhovateľ nevedel o svojom práve. Od tohto dňa mohlo byť
právo vykonané po prvý raz, pretože vznikla možnosť podať návrh na základe porušenia osobnostného

práva z doby pred 25.01.2001.
Taktiež dôvodne navrhovateľovi porušenie jeho osobnostného práva muselo byť známe ešte pred
koncom roka 2005 (čas, kedy navrhovateľ zistil odcudzenie diárov a kópie osobného spisu) pretože z
iných súdnych sporov navrhovateľa zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť, že periodické média použiliúdaje z ním uvedených písomností (pracovné diáre, osobný spis navrhovateľa) ešte v priebehu rokov
2001 a 2002.
Návrh v predmetnej veci podal navrhovateľ na súd až v roku 2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej

doby. Súd preto považoval nárok navrhovateľa voči odporcovi 2 za premlčaný a z tohto dôvodu návrh
voči odporcovi v 2. rade zamietol.
Odporca v treťom rade - Slovenská republika nie je pasívne vecne legitimovaný. Slovenská republika má
štátne orgány, ktoré za ňu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi konajú. Tieto orgány
Slovenskejrepublikymajúsamostatnúspôsobilosťnaprávaapovinnosti,tedamajúsvojuhmotnoprávnu

a procesnoprávnu spôsobilosť. Tieto štátne orgány sú aj pasívne legitimované v prípade sporu. Súd
preto návrh voči odporcovi v treťom rade zamietol.
Pokiaľ ide o odporcu v 4. rade nepodarilo sa navrhovateľovi preukázať, že by jeho pracovníci
spôsobili zásah do súkromia navrhovateľa odcudzením jeho pracovných diárov prípadne kópie
osobného spisu a teda nepreukázalo sa, že by odporca v štvrtom rade spôsobil ujmu na osobnostných
právach navrhovateľa. Súd preto návrh voči odporcovi v štvrtom rade zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa paragrafu 142 odsek 1 OSP. Odporcovi v treťom rade súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Odporcom v druhom a štvrtom rade súd priznal náhradu trov konania, pretože odporcovia boli v konaní
úspešní.
Trovy konania odporcu v 2. rade pozostávajú z cestovného spolu vo výške 171,78 € (1. cesta na

pojednávanie dňa 10.09.2009: Bratislava - Partizánske a späť 310 Km x 9,6 l/100 km = 29,76 l x 1,180
€ = 35,12 €, 2. cesta na pojednávanie dňa 12.10.2010: Bratislava - Partizánske a späť 295 Km x 12,4
l/100 km = 36,58 x 1,250 € = 45,73 €, 3. cesta na pojednávanie dňa 25.01.2011: Bratislava - Partizánske
a späť 280 Km x 12,4 l/100 km = 34,72 x 1,405 € = 48,78 €, 4. cesta na pojednávanie dňa 28.04.2011:
Bratislava - Partizánske a späť 320 Km x 8,9 l/100 km = 28,48 l x 1,480 € = 42,15 €), z náhrady za

použitie osobného motorového vozidla spolu v sume 220,52 € (310 km x 0,183 € = 56,73 €, 295 km x
0,183 € = 53,98 €, 280 km x 0,183 € = 51,24 € , 320 km x 0,183 € = 58,56 €) a zo stravného spolu vo
výške 14,80 €, čo spolu predstavuje trovy konania vo výške 407,09 €.
Trovy konania odporcu v 4. rade pozostávajú z cestovného spolu vo výške 83,14 € (1. cesta na
pojednávanie dňa 10.09.2009: Banská Bystrica - Partizánske a späť 196 Km x 7,5 l/100 km = 14,70

l x 1,184 € = 17,40 €, 2. cesta na pojednávanie dňa 12.02.2010: Banská Bystrica - Partizánske a
späť 196 Km x 9,6 l/100 km = 18,81 l x 1,250 € = 23,51 €, 3. cesta na pojednávanie dňa 25.01.2011:
Banská Bystrica - Partizánske a späť 196 Km x 7,5 l/100 km = 14,70 l x 1,400 € = 20,58 €, 4. cesta na
pojednávanie dňa 28.04.2011: Banská Bystrica - Partizánske a späť 196 Km x 7,5 l/100 km = 14,70 l x
1,473 € = 21,65 €) a stravného spolu vo výške 14,80 €, čo predstavuje trovy spolu vo výške 97,94 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.