Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224632
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813224632.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu B. O. X., s.r.o., so sídlom v W., F. 5, G.
XX XXX 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, proti žalovaným 1/ H. F., bytom N. O., 4. apríla XXX, 2/ P. F., bytom W., M. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so
sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO 423 629 62, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 5.715,36 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. februára 2016, č. k. 10C/121/2014-160,

takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ n e m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorým sa domáhal proti
žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 5.715,36 eur s príslušenstvom. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania v sume 1.306,60 eur, na účet U.. W. U.,
advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 03.02.2006

X., a.s. a žalovaný 1) uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému 1/ v sume
6.638,78 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po
90,72 eur od 20.03.2006 po dobu 119 mesiacov vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru
bola dojednaná do 20.01.2016. Ručiteľský záväzok na základe dohody o ručení zo dňa 03.02.2006
prevzal žalovaný 2/. V dôsledku nesplácania úveru žalovaným 1) v určených mesačných splátkach,
mu SLSP, a.s. dňa 20.10.2009 oznámila, že ku dňu 30.09.2009 je v omeškaní so zaplatením sumy

395,31 eur a vyzvala ho k zaplateniu dlžnej časti úveru v lehote 10 od doručenia výzvy (č.l. 131 spisu).
Žalobca nepredložil doklad o doručovaní výzvy SLSP, a.s. zo dňa 20.10.2009 podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách žalovanému 1). Dňa 27.09.2012 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovaným postúpila zmluvou o
postúpení pohľadávok žalobcovi. Dňa 15.10.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
15.10.2012 (č.l. 23 spisu) a žalovaného 1) vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 8.924,56
eur najneskôr do 30.10.2012. Hoci žalobca preukázal, že jeho právny predchodca, SLSP, a.s. preukázal
existenciu výzvy zo dňa 20.10.2009 adresovanej žalovanému 1/ v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách, v platnom znení, v ktorej mu oznámil, že ku dňu 30.09.2009 je v omeškaní
so zaplatením sumy 395,31 eur a vyzval ho k zaplateniu dlžnej časti úveru v lehote 10 od doručenia
výzvy (č.l. 131 spisu), nepreukázal jej doručenie žalovanému. Postúpenie pohľadávky je upravené v
ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade SLSP, a.s. ako banka a pôvodný veriteľpri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v
tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému

subjektu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou
preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania
aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 20.10.2009 adresovanú žalovanému 1/,
následne nepreukázal, že mu výzvu aj skutočne zaslal. Zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá, aby
výzva adresovaná dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola písomná a veriteľ sa musí aspoň

pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom
alebo doručenkou. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenie uvedenej výzvy žalovanému
1/, súd prvej inštancie bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci
mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovaným žalobcovi.
Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 15.10.2012 ku dňu
15.10.2012 (č.l. 23 spisu), v ktorom žalovaného 1/ vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume

8.924,56 eur do 30.10.2012, súd poukázal na to, že podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka
alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Žalobca v konaní predložil dôkaz o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 15.10.2012, ktoré bolo adresované žalovanému 1/. Súd toto oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti nepovažoval za právne významné z dôvodu, že žalobca k takémuto oprávneniu

nebol oprávnený. Predmetom postúpenej pohľadávky bola suma 8.743,15 eur. Je zrejmé, že pôvodný
veriteľ, SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave ako banka postúpil zmluvou zo dňa 27.09.2012 nebankovej
inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok žalobcovi potom bola neexistujúca pohľadávka, preto zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.09.2012 je neplatná, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky

na tretiu osobu môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. Keďže v
konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči
žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.02.2006, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Vedľajší účastník na strane žalovaného bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí právo

na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnych služieb
po 200,85 eur, päťkrát režijný paušál po 8,39 eur za prípravu a prevzatie zastúpenia, písomné podanie
vo veci samej zo dňa 29.01.2015, písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.01.2016, účasť právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 28.01.2016 a dňa 23.02.2016. Cestovné náklady advokáta za účasť na
pojednávaní dňa 28.01.2016 predstavujú sumu 95,02 eur za cestu z Bratislavy do Prievidze

a späť. Náhrada za stratu času predstavuje sumu 139,80 eur za 10 polhodín po 13,98
eur. Cestovné náklady advokáta za účasť na pojednávaní dňa 23.02.2016 predstavujú sumu 95,02 eur
za cestu z Bratislavy do Prievidze a späť. Náhrada za stratu času predstavuje sumu 139,80 eur za 10
polhodín po 13,98 eur. Celkom trovy konania, ktoré je povinný žalobca vedľajšiemu účastníkovi nahradiť,
predstavujú sumu 1.306,60 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho žalobe bude v
celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne
zistený skutkový stav veci. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní poukázal na
skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky

spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z
týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď napriek predloženým

oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Zastával názor, že ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Mal za to, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. Napriek uvedenému v tejto súvislosti poukázal na výzvu zo dňa 20.10.2009,
ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda, že žalovaný 1) bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 dní. Mal za to, že predloženou výzvou v konaní preukázal, že žalovaný 1/ bol jeho

právnym predchodcom vyzývaný na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že
právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu
bankového tajomstva. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka
alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Mal za to, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako

celok, vrátane jeho príslušenstva. Poukázal na to, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok bol žalovaný 1/ ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1121 dní, teda súčet všetkých
omeškaní žalovaného 1/ so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol
jeden rok. Namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka, keď mal za to, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník - združenie na ochranu

spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Uplatnil si náhradu trov konania s tým, že trovy odvolacieho
konania predstavujú sumu 251,32 eur.

3. Žalovaní 1,/ 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. júna 2016 sp. zn. 4Co/203/2016-179
odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku. Vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobcovi
doručené 11. apríla 2016, zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť

12. apríla 2016 a skončila 26. apríla 2016. Žalobca podal odvolanie prostredníctvom Poštového úradu
Bratislava dňa 27. apríla 2016, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Cdo/66/2017-209 zo dňa 20. decembra
2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/203/2016-179 zo dňa 30. júna 2016

na podklade podaného dovolania žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K uvedenému ho viedlo
zistenie, že žalobca prevzal uznesenie súdu prvej inštancie 11. apríla 2016, posledným dňom lehoty
na podanie odvolania bol 26. apríl 2016, ako ustálil aj odvolací súd. Z obsahu spisu ďalej zistil, že
odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané telefaxom 26. apríla 2016, čo
žalobca preukázal výpisom z telefaxu. Hoci sa uvedený výpis v spise nenachádzal, táto skutočnosť

nemôže byť na ujmu žalobcu, ktoré by žalobcovi znemožnilo uskutočňovať procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a preto dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/
v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného

zrušil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods.
1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovaným
z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď pri postúpení pohľadávky nebol dodržaný postup
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva

na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázallenoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi;jepotrebnépreukázanieplatného
postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil

postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To
však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení
pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal
odklon súdnej praxe od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
vecnúlegitimáciupostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádza

bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon
od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp.
v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti

ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by
nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 ods.
8 zákona o bankách: "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej

banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom."

12. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a
bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj
ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez

súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má

súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,
bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané
podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.13. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za

predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých

právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto neplatný.
14. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok, a v takom prípade by jeho
právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanej
nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete

citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil
omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou
a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."
mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by
legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam
sa (táto výnimka) vzťahuje.

15. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok §
92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pohľadávku proti žalovanému
nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na

vymáhanie žalovanej pohľadávky.

16.ObčianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVvtomtosporevystupovalo
do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Dňom 01.07.2016 stratilo toto
občianske združenie zmenou právnej úpravy občianskeho súdneho konania podstavenie vedľajšieho

účastníka v spore, ale na druhej strane rovnako platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom 01.07.2016, kedy sa stal účinným nový procesný kódex /Civilný sporový poriadok/,zostávajú
zachované. Podľa odvolacieho súdu medzi účinky oprávneného vstupu vedľajšieho účastníka do
občianskeho súdneho konania v období do 30.06.2016 môžeme zaradiť aj vznik práva vedľajšieho
účastníka na náhradu trov konania v prípade úspechu účastníka konania, na ktorého strane v spore

vedľajší účastník vystupoval. Ak potom nejakej osobe v postavení vedľajšieho účastníka vznikli trovy
konania, je potrebné pri meritórnom skončení sporu s ohľadom na jeho výsledok skúmať, či táto osoba
nemá právo na ich náhradu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že medzičasom už postavenie tejto osoby
ako vedľajšieho účastníka v spore zaniklo.

17. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol aj o náhrade trov konania občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré v spore vystupovalo do 30.06.2016 ako
vedľajší účastník na strane žalovaných a do uvedeného dňa mu vznikli trovy konania. Za účelne
vynaložené trovy konania podľa § 251 CSP treba považovať také náklady, ktoré musela procesná strany
nevyhnute vynaložiť, aby mohla riadne uplatniť alebo brániť svoje právo na príslušnom súde. Správne

preto súd prvej inštancie posudzoval, či náklady vynaložené na jednotlivé úkony právnej služby v danej
veci boli vynaložené účelne. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch a
jeho nárok na náhradu trov konania, táto otázka už bola súdnou praxou vyriešená. Úspech vedľajšieho
účastníka v konaní je vždy závislý od úspechu toho účastníka, na strane ktorého vystupuje. Žalovaní
boli v konaní úspešní, a preto aj vedľajší účastník na ich strane je v konaní úspešný a má preto právo

na náhradu trov konania.

18. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.19. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní 1/, 2/, preto im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní im však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovaní 1/, 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

21. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).