Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417206238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417206238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. J., M. R. Z. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná advokátka a konateľka
JUDr. Andrea Cviková, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 21. novembra 2017, č. k. 14C/22/2017-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch o neplatnosti dohody o

zrážkachzomzdyaneplatnostiustanoveníbodu11.1.Zmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX
a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel žalovaný so žalobcom ako dlžník je neplatná (výrok I.), že
ustanovenie bodu 11.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2016 je

neplatné (výrok II.). Tretím výrokom zamietol žalobu o určenie, že spotrebiteľský úver v zmysle Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
ako dlžníkom, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi v súvislosti s rozhodnutím podľa I. a II. výroku
náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal v súvislosti s rozhodnutím podľa III. výroku nahradiť
žalovanému trovy konania v pomere 100 % zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť súdne poplatky spolu
vo výške 199 eur po právoplatnosti rozhodnutia na účet Slovenskej pošty a.s.
1.2.Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, 2, §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia
Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení od 01. 02. 2013 (ďalej len „nariadenie“), § 3a ods. 1,
2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení zákona č. 141/2010 Z. z., § 1 ods. 2, §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z.

1.3. Konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16. 09. 2016
(ďalej len „Dohoda“), ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.
09. 2016 (ďalej len „Zmluva“) a ustanovenie Sankcie - bod 11.1 Zmluvy sú ako neprijateľné zmluvné
podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka neplatné a aby určenia, že spotrebiteľský úver v zmysleZmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP odôvodnil tým, že určovacia žaloba má preventívny
charakter, keďže prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom

vzťahu, pričom k náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Prostredníctvom nej možno dosiahnuť
odvrátenie budúcich sporov medzi účastníkmi.

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom
dňa 16. 09. 2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobcovi poskytol úver vo výške 3 000 eur.

Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do termínu konečnej splatnosti úveru, úroková sadzba úveru
aj odplata boli dohodnuté vo výške 22,44 %, ročná RPMN 24,20 %, priemerná RPMN 16,57 %, celková
náhrada spojená s úverom 1 357,50 eura (suma úrokov, ktoré musí zaplatiť dlžník za celú dobu čerpania
úveru), celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 4 357,50 eura (výška úveru
+ celkové náklady), výška pravidelnej splátky 103,75 eura - z toho splátka istiny 71,43 eura a splátka
úrokov32,32eura,termínsplatnostikaždejsplátky1.deňvkalendárnommesiaci,splatnosťprvejsplátky

01. 11. 2016, termín konečnej splatnosti úveru 01. 04. 2020, úroková sadzba pre prípad omeškania s
úhradou splátok úveru 5 % ročne (bod 5). Pre prípad „ak dlžník pristúpi k poisteniu schopnosti splácať
úver „mala byť podľa bodu 5 výška náhrady poistného 28,65 eura mesačne (počet týchto platieb 42 od
01. 11. 2016 do 01. 04. 2020) a predpokladala sa prihláška do poistenia a poistná zmluva. Podľa bodu
11.1 bol žalobca, ako dlžník, v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok úveru a úrokov a v

prípadeomeškaniasúhradouzosplatnenéhodlhupovinnýzaplatiťzmluvnúpokutu0,04%zdlžnejsumy
denne, úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadenia tak, aby spolu nepresahovali maximálnu
výšku uvedenú v bode 11.3, ktorý korešponduje zo znením ustanovenia § 3 nariadenia.

2. Dňa 23. 09. 2016 žalovaný so žalobcom, ako dlžníkom, uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy

(iných príjmov) podľa § 551 Občianskeho zákonníka (žalobca ju podpísal 16. 09. 2016 a žalovaný 23.
09. 2016). Dlžník v nej vyhlásil, že si je vedomý jej dobrovoľného uzavretia a toho, že jej uzavretie
nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť
vyhlásila, že jej uzavretie nevyžaduje. Dlžník má možnosť jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše.
Dlžník podpisom podpisuje záujem uzavrieť Dohodu na zabezpečenie svojich záväzkov voči veriteľovi

s tým, že z jeho mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a poukazované žalovanému.
Dôsledkom uzavretia Dohody je možnosť Spoločnosti predložiť túto Dohodu zamestnávateľovi dlžníka, s
čím dlžník vyjadril podpisom dohody súhlas a ďalší súhlas sa nevyžaduje. Dlžník je povinný rešpektovať
vykonávanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške až do úplného splatenia pohľadávok žalovaného,
prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú, bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie,

alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky Spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred
splatením vypovedať, od nej odstúpiť, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť (body I, II, III.
Dohody). V bode IV. Dohody bolo uvedené, že pohľadávka vyplýva z poskytnutia úveru na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere čl. 8500166533 a pozostáva z úveru vo výške 3 000 eur a úrokov 1
357,50 eura. Príslušenstvo tvoria ďalej náklady Spoločnosti, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s

vymáhaním pohľadávky voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe, alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a ak dlžník
pristúpi do poistenia Dohoda sa má týkať aj náhrady poistného 28,65 eura. Zamestnávateľ Dlžníka
je povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka na označený účet
a k označenému VS vo výške 132,40 eura mesačne (čl. V.) a to až do doby písomného ohlásenia

Spoločnosti zamestnávateľovi, že všetky pohľadávky sú splatené (čl. VI.). Podľa čl. VIII. Dohody bola
táto uzavretá na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky žalovaného.

2.1. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je v zmysle § 137 CSP
iná žaloba, v cit. ustanovení neuvedená, pričom predpisy hmotného práva na ochranu spotrebiteľa,

najmä ustanovenie Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z. z. ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z. z. odôvodňujú možnosť podať takúto žalobu (o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy,neplatnostiustanoveniabodu11.1Zmluvyoúvereaurčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov.
Konštatoval, že ide o určovaciu žalobu podanú na základe vzniku ohrozenia subjektívneho práva
žalobcu bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Aj keď podľa § 551 Občianskeho

zákonníka je Dohoda o zrážkach zo mzdy legálny, prostriedok zabezpečenia záväzkov a nie je vylúčený,
resp. neprípustný ani v prípade zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv, pri uzatváraní
takejto dohody však musia byť rešpektované zo strany veriteľa všetky skutočnosti súvisiace s ochranou
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ide o formulárovú dohodu žalovaného, do ktorejboli iba na vyznačené miesta textu, osobitne doplnené konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu ako dlžníka
(označenie žalobcu, číslo Zmluvy o úvere, výška úveru a úrokov, suma mesačného poistného „ak dlžník
pristúpil k poisteniu“, bankové spojenie a VS žalovaného, povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky

vo výške 132,40 eura mesačne). Všetky ostatné časti Dohody boli vopred naformulované žalovaným,
vrátane textu, že dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške až
do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú, bez
toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie, alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky žalovaného.
Ďalej aj to, že dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením vypovedať, od nej odstúpiť, alebo

ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Uznal, že v Dohode je upozornenie, že dlžník má možnosť
jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše, ako aj to, že dlžník podpisom podpisuje záujem uzavrieť
Dohodu na zabezpečenie svojich záväzkov voči veriteľovi s tým, že z jeho mzdy budú vykonávané
zrážky v dohodnutej výške a poukazované žalovanému. Najmä upozornenie, aby sa pred podpísaním
textdohodypozorneprečítal.Žalovanývšaknepreukázalavkonečnomdôsledkuaninetvrdil,žežalobca
si dohodu pred jej podpísaním vôbec prečítal, a teda, či vôbec mal vedomosť o tom, že ju podpísať

nemusí, respektíve že nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere, alebo poskytnutia úveru. Žalovaný
túto Dohodu predložil na podpis žalobcovi v ten istý deň ako zmluvu o úvere t.j. 16. 09. 2016 a vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 08. 08. 2017 (strana 3 posledný odsek ). Súd prvej inštancie teda konštatoval,
že ide o podmienku uzatvorenia Zmluvy o úvere, a to podmienku neprijateľná, keďže napriek tomu,
že obsah Dohody mohol byť žalobcovi známy, ale ho nemohol ovplyvniť (§ 53 odsek 2 Občianskeho

zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy ako nie individuálne dohodnutá podmienka Zmluvy o úvere
mala jednoznačne za následok hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, keďže tento bol nútený kedykoľvek počas jej splatnosti strpieť
vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu nielen poskytnutej sumy úveru a úrokov z úveru, ale aj
akýchkoľvek nárokov žalovaného oznámených jeho zamestnávateľovi. Tieto by mohli byť vyčíslené aj

na základe neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v rozpore zo zákonom. Dohoda o zrážkach zo
mzdy pripúšťa teda možnosť, aby výška pohľadávky a jej príslušenstva prípadne sankcií bola určená
zo strany žalovaného podľa jeho subjektívnej predstavy. Z uvedeného dôvodu je Dohoda v rozpore zo
zákonom (§53 odsek 1 Občianskeho zákonníka), ale aj v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Obč. zák.). V
danom prípade preto súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj ako neprijateľná

zmluvná podmienka Zmluvy o úvere, ale aj ako právny úkon podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca sa domáhal tiež určenia, že ustanovenie bodu 11.1 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je
neplatné ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná
pokuta nebola individuálne dojednaná a toto ustanovenie je neplatné aj pre rozpor s ustanovením §

3a, odsek 1 nariadenia, pretože dojednaná zmluvná pokuta 0,04 % denne t. j. 14,6 % ročne spolu s
dojednanými úrokmi s omeškania 5 % ročne prevyšuje trojnásobok zákonnej výšky úrokov z omeškania
15 % ročne (3 x 5 %) . Súd v danom prípade zistil, že výška úrokov z omeškania platná k prvému dňu
omeškania bola 5 % ročne (ZUS ECB 0 % + 5 %) a platí od 16. 03. 2016 doteraz, a teda sa v podstate
rovná dojednanej výške úrokov z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že súčet sankcií za omeškanie

s plnením dlhu je 19,6 % ročne (14,6 % + 5 %) a teda prevyšuje trojnásobok ročnej sadzby úrokov
z omeškania (15 %) o 4,6 %-ta. Ustanovenie bodu 11.1 Zmluvy súd nemohol považovať za platne
dojednané pre rozpor zo zákonom, a to s § 517 odsek 2 Obč. zák. v súvislosti s § 3a, odsek 1 nariadenia
v platnom znení berúc do úvahy skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere súčet sankcií prevyšoval
trojnásobok zákonnej sadzby úrokov z omeškania, o čom žalovaný v čase uzatvárania zmluvy mal

vedomosť. Odhliadnuc od uvedeného súd zmluvnú pokutu nepovažoval ani za individuálne dojednanú,
keďže bola uvedená na formulárovej zmluve žalovaného, ktorej obsah formulárom daný, žalobca
síce mohol pred podpísaním zmluvy poznať, ale nemohol ho ovplyvniť. Konkrétne údaje individuálne
dojednané medzi žalobcom a žalovaným sú do formulárovej Zmluvy viditeľne dopísané, ale dojednanie
o zmluvnej pokute k takýmto údajom nepatrí. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v prípade

zmluvnej pokuty podľa bodu 11.1 Zmluvy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53
odsek 1 Občianskeho zákonníka neplatná a neplatná aj podľa § 53b, občianskeho zákonníka v súvislosti
s § 3a, odsek 1 nariadenia v platnom znení. Súd preto žalobe tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je
vo výroku II napadnutého rozsudku uvedeného.

4. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby domáhal určenia, že spotrebiteľský úver v zmysle zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2016 je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu „adresy predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť „a absenciu údaja o dobe trvania Zmluvy
(potrebné náležitosti Zmluvy podľa § 9 odsek 2 písm. b, f, zák. č. 129/2010 Z. z.). Súd v prejednávanomspore zistil, že tieto potrebné náležitosti boli v Zmluve uvedené zrozumiteľne, a to v bode 14.4 Zmluvy
s odkazom na bod 1 Zmluvy (adresa žalovaného ) a bod 5 Zmluvy - druhá odrážka zhora k súvislosti
s druhou odrážkou zdola (doba trvania zmluvy ). Súd dospel k záveru, ž text Zmluvy v tomto smere

nevzbudzoval žiadne pochybnosti ani nejasnosti, a preto v tejto časti akceptoval obranu žalovaného a
žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok III.).

5. V súvislosti s rozhodnutím podľa výroku III. rozsudku vznikol nárok na náhradu trov konania
žalovanému ako úspešnej strane sporu. Súd mu preto na základe § 255 odsek 1 CSP priznal náhradu

trov konania v pomere 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
osobitným rozhodnutím. Žalobca je ako spotrebiteľ v tomto súdnom konaní podľa § 4 odsek 2 písmeno
u), zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodený od súdnych poplatkov. V
konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a v konaní o určenie neplatnosti dojednanej
zmluvnej pokuty bol úspešný a preto súd rozhodol na základe § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkoch
tak, že uložil žalovanému ako neúspešnej strane sporu v týchto dvoch prípadoch (výrok I a II) zaplatiť

súdny poplatok za žalobu spolu vo výške 199 eur (2 x 99 eur podľa položky 1b, sadzobníka súdnych
poplatkov).

6. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti I., II. IV a VI. výrokom rozsudku z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že

požiadavka súdu preukázať, že si žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy prečítal je nereálna, pretože
čítanie je myšlienkový proces, v ktorom dochádza k vnímaniu informácie zapísanej formou písmen.
Táto požiadavka je v rozpore so základnými princípmi právneho poriadku požadovať od žalovaného,
aby preukazoval nepreukázateľné - myšlienkové procesy žalobcu. V kontexte záverov súdu prvej
inštancie je potom úplne zbytočné, aby zákon č. 250/2007 Z. z. vyžadoval dohodu o zrážkach zo

mzdy na samostatnej listine, ako aj vykonanie poučení, ak súd od žalovaného dodávateľa požaduje
preukazovanie úplne iných podmienok a požiadaviek. Zákon písomnú formu dohody o zrážkach zo mzdy
predpisuje úplne zbytočne, rovnako aj poučenia, ktoré by mal spotrebiteľ dostať. Pritom však žiadny
platný zákon nehovorí o tom, že v spotrebiteľských vzťahoch sa spotrebiteľ zbaví záväzku zo zmluvy
tým, že ju v konaní poprie. A naopak, ak takýto prístup platí pre spotrebiteľské vzťahy, potom by to

malo platiť pre akékoľvek právne vzťahy (napríklad ani pôžička medzi susedmi by sa nemala odlišovať a
dohodnuté formy jej zabezpečenia by malo byť rovnako možné poprieť ako je to v prípade spotrebiteľsko
- dodávateľského vzťahu). Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné požiadavky, od písomnej
formy, vyhotovení na samostatnej listine, informáciu o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
a končiac poučením o dobrovoľnosti. Ak súd vyžaduje ďalšie podmienky, ktoré nemajú oporu v zákone,

potom jeho postup odporuje zákonu.

7. Ďalej poukázal na to, že zo záveru súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje, aby výška
pohľadávky bola určená podľa subjektívnej predstavy, pretože pri predložení dohody o zrážkach zo
mzdy bola vyčíslená celková pohľadávka 5 296,87 eura nevyplýva, z akého dôvodu určil neplatnosť

celej dohody o zrážkach zo mzdy, nie len časti. Takéto ustanovenie v dohode o zrážkach zo mzdy súd
ani neoznačil, čiže napádaný rozsudok ani nedáva odpoveď na to, na základe čoho vlastne súd dospel k
uvedenému záveru. Vyčíslenie celkovej zabezpečenej pohľadávky bolo pritom logické, keďže táto suma
sa mala uhrádzať formou zrážok zo mzdy postupne. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že
uvedenévyčísleniejenesprávne,nazákladenejakejsubjektívnejpredstavyapod.Rozsudoksúdujeajv

tomto ohľadne nepreskúmateľný a založený na zjednodušujúcich záveroch. V konaní neboli preukázané
žiadne dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Výrok I. napádaného rozsudku nemá oporu ani
v dokazovaní a ani v žiadnom ustanovení zákona.

8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že ustanovenie bodu 11. zmluvy

spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2016 je neplatné. V odôvodnení uviedol, že
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná pre rozpor s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., pretože zmluvná pokuta 0,04 % denne, t. j. 14,6 % ročne spolu s dojednanými úrokmi z omeškania
prevyšuje trojnásobok zákonnej výšky úrokov z omeškania 15 % ročne. Namietal to, že súd sa vôbec
nezaoberal obsahom ustanovenia článku 11 zmluvy ako celkom, hoci vo vzťahu k prijatým záverom sú

dôležité aj body 11.2 a 11.3 uvedeného článku zmluvy. Z rozsudku je zrejmé, že súd si vybral len určitú
časť tohto ustanovenia, a to konkrétne bod 11.1 a úplne prehliadol bod 11.2 a 11.3, ktorý obsahovo
nadväzuje na bod 11.1 a doplňuje ho práve v súvislosti s úpravou, ktorá vyplýva z nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktoré by podľa tvrdenia súdu malo byť porušené. Následne žalovaný odcitoval článok11, odseky 11.1 až 11.3 Zmluvy. Základným princípom pri posudzovaní obsahu a platnosti právneho
úkonu je posudzovanie tohto úkonu ako celku, čiže všetkých relevantných ustanovení, ktoré sa vzťahujú
na jeho platnosť. Je v rozpore s princípom akéhokoľvek spravodlivého rozhodovania, aby sa právny

úkon posudzoval na základe posudzovania len jedného jeho ustanovenia bez toho, aby sa do úvahy
vzali všetky ďalšie a s ním súvisiace ustanovenia. V opačnom prípade je možné na základe postupu,
ktorý spočíva v posudzovaní len niektorých ustanovení, nezohľadňovania ich spojitosti či kontextu s
inými ustanoveniami dospieť k nesprávnym a často až absurdným záverom (napr. povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy sa tiež neposudzuje bez toho, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo

k predmetu kúpy a pod.). Žalovaný tvrdí, že takéhoto pochybenia sa dopustil aj súd prvej inštancie.
Ustanovenie článku 11., bod 11.1 posudzoval izolovane a vôbec neprihliadal na bod 11.2 a 11.3. Z
napádaného rozsudku ani len nevyplýva dôvod, pre ktorý sa súd ustanovením článku 11 nezaoberal ako
celkom.Zmluvnápokutasamotnápodľabodu11.1samanikdyneprevýšihranicutrojnásobkuzákonného
úroku z omeškania (keďže minimálna hodnota sadzby úroku z omeškania je 5 %, potom trojnásobok
bude vždy 15 % a výška pokuta môže byť len 14,6 % p. a.). Obmedzenie týkajúce sa maximálnej

výšky sankcií sa tak v zmysle uvedeného môže uplatniť napríklad uplatnením časti nároku na úrok z
omeškania v takej výške, aby uplatnená suma/ výška nároku spolu so zmluvnou pokutou neprevýšila
obmedzenie v zmysle právnej úpravy. Toto vyplýva priamo z bodu 11.2 Výška úrokov z omeškania bude
určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu
výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy. Postup súdu sa javí pochybne pritom aj z dôvodu, kedy účely

posudzovania bodu 11.1 prihliadal síce čiastočne aj na bod 11.2 (viď záver súdu „... pretože dojednania
zmluvná pokuta 0,04 % denne, t.j. 14,6 % ročne spolu s dojednanými úrokmi z omeškania 5 %
ročne prevyšuje trojnásobok zákonnej výšky úrokov z omeškania“), avšak už na poslednú vetu tohto
ustanovenia pozabudol. Pochybenie súdu žalovaný ďalej vidí aj pri opomenutí bodu 11.3 zmluvy, z
ktoréhovyplýva,žeZmluvnápokutapodľačlánku11.ods.11.1.tejtoZmluvyspolusúrokomzomeškania

nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne
a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Z
uvedeného je zrejmé, že ustanovenie článku 11 rešpektuje obmedzenie vyplývajúce zo zákonnej úpravy.
Zmluvná pokuta samotná podľa bodu 11.1 nikdy neprevýši hranicu trojnásobku zákonného úroku z

omeškania (keďže minimálna hodnota sadzby úroku z omeškania je 5 %, potom trojnásobok bude vždy
15 % a výška pokuta môže byť len 14,6 % p. a.). Obmedzenie týkajúce sa maximálnej výšky sankcií
sa tak v zmysle uvedeného môže uplatniť napríklad uplatnením časti nároku na úrok z omeškania. Z
napádaného rozsudku nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý súd ustanovenie článku 11 zmluvy nehodnotil
komplexne. Žalovaný uviedol, že napádaný rozsudok je založený na predčasných a jednostranných

záveroch. Výška zmluvnej pokuty neprevyšuje zákonné obmedzenie a je v súlade s § 53b Občianskeho
zákonníka,čovylučujedôvodnosť,zákonnosťasprávnosťzáveruvyslovenéhovovýrokuII.napádaného
rozsudku a dôvodov, ktoré súd uviedol v bode 9 odôvodnenia rozsudku. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd po posúdení veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie sa v napadnutom rozsahu mení a žaloba sa zamieta s tým, že žalovanému sa priznáva nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalovaný si uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 96,07 eura vrátane DPH (1 úkon - odvolanie á 85,02 eura vrátane DPH /70,85 eura + 20 % DPH/,
1x režijný paušál á 11,05 eura vrátane DPH /9,21 eura + 20 % DPH/).

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval, že dohoda je neplatná pre rozpor s
predpismi na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok KS Žilina zo dňa 27. 04. 2017, sp. zn.
17Co/257/2016. Ďalej uviedol, že v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka je vymedzená všeobecná zásada, podľa
ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú

aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody
o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súvislosti s aplikáciu
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách poukázal narozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 23. 05. 2017, sp. zn. 6Co/90/2017. Namietal, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy pri revolvingovom úvere určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky,
ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej

vzniku. Takéto dojednanie je podľa neho neurčité a nezrozumiteľné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na neurčité dojednanie Dohody, týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého, ak
nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod,
má byť zrážka nasledujúci mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie
zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí Dohody. Opätovne uviedol, že

ide formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná. Na zdôraznenie neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy poukázal
na rozsudok C-106/77 Simmenthal a na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, Valéria Marcinová/ POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uviedol, že pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí
mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z

dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v
neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Vo vzťahu
k výške zmluvnej pokuty citoval ustanovenie §3a nariadenia. Poukázal na skutočnosť, že v septembri
2016 bola sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 01. 02. 2013 vrátane vo

výške 5 %. V danom prípade súčet zmluvnej pokuty vo výške 14,60 % p. a. a úroku z omeškania vo
výške 5 % predstavuje sumu 19 %, čo je suma väčšia ako trojnásobok úrokov z omeškania vo výške
15 %. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje zmluvnú pokutu za neplatnú pre rozpor so zákonom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutých
vyhovujúcich častiach a súvisiacich výrokoch o nárokoch na náhradu trov konania nie je dôvodné,
Zamietajúci výrok rozsudku odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.

11. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy zo dňa 19. 06. 2016 a dojednaní v bode 11.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500166533
(sankcie), uzatvorenej so žalovaným dňa 16. 09. 2016 dôvodiac tým, že tieto dojednania sú neprijateľné
podmienky zmluvy. Ďalej žiadal určiť, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Predmetom
prieskumu odvolacím súdom sú výroky rozsudku o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a
neplatnosti i ustanovení bodu 11.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolacie dôvody žalovaného nie sú dôvodné.

13. V predmetnej právnej veci bolo medzi stranami nesporné, že žalovaný, ako veriteľ, uzavrel so
žalobcom, ako dlžníkom, dňa 16. 09. 2016 zmluvu o úvere č. 8500166533, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s úrokom, teda
v celkovej výške 1.357,50- Eur v príslušných splátkach. Zároveň v ten istý deň uzavrel žalovaný ako
veriteľ a žalobca ako dlžník Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorej žalobca udelil súhlas, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby zamestnávateľ žalobcu zrážal mesačne z jeho mzdy
čiastku 132,40,- Eur na účet veriteľa až do času, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou sú splatené. Listom zo dňa
17. 01. 2017 potom veriteľ - žalovaný, požiadal zamestnávateľa žalobkyne IN VEST, s.r.o. Šaľa aby

vykonával zrážky zo mzdy žalobcu.

14. Súd prvej inštancie skôr, ako pristúpil k posúdeniu veci z hľadiska žalobcom vymedzených dôvodov,
správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zomzdy a neplatnosti dojednaní v bodoch 11.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda prípustnosť žaloby z
hľadiska právnej úpravy zák. č. 160/2015 Z.z. Žalobca právny záujem odôvodňoval s poukazom na ust.
§ 137 písm. c) CSP tvrdiac, že žaloba má preventívny charakter, pretože má eliminovať stav neistoty

v právnom vzťahu. Naopak, žalovaný tvrdil, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia právnych
skutočností, ktorá je prípustná len ak to ustanovuje osobitný predpis. Súd prvej inštancie uzavrel, že
právny záujem žalobcu vyplýva z ust. § 137 CSP, ktorý neupravuje taxatívny výpočet prípustných žalôb,
teda pripúšťa aj inú, ako v cit. ust. vymedzenú žalobu, ak osobitný petit vyplýva z hmotného predpisu.
Tým je v tomto prípade Občiansky zákonník a zákony č. 129/2010 Z.z. a č. 250/2007 Z.z., preto nie

je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

14. 2. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14 3. V danej veci z vymedzenia žalobného petitu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a sankcií dohodnutých v bode 11.1. Zmluvy o úvere dôvodiac tým, sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami zmluvy o úvere. Nedomáha sa teda určenia, či tu právo je alebo

nie, ale určenia právnej skutočnosti. Právne skutočnosti sú podmienky (okolnosti) stanovené v hypotéze
právnej normy, s ktorou sa spája vznik, zmena a zánik právnych vzťahov. Právne vzťahy vznikajú, menia
sa alebo zanikajú na základe jednej právnej skutočnosti. Základným kritériom právnych skutočností je
požadovaný vôľový aspekt a delia sa na právne skutočnosti, ktoré sú závislé od vôle subjektov (konanie
a protiprávne konanie) a ktoré nie sú závisle od vôle subjektov (právne udalosti, protiprávne stavy).

Právnym konaním je právny úkon, s ktorým sa spája vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu a medzi
právne úkony patria aj zmluvy, ako dvojstranné právne úkony.

14.4.Vzmysleprávnejúpravy§52ods.1Obč.zákonníkadohodaozrážkachzomzdyjespotrebiteľskou
zmluvou, keďže ju uzatvoril dodávateľ - žalovaný a žalobca, ako spotrebiteľ, nadväzovala na zmluvu

o úvere a s ňou súvisela, pretože zabezpečovala splnenie záväzku dohodnutého v zmluve. Niet
pochýb o tom, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere
je spotrebiteľský, a preto spotrebiteľský charakter majú aj všetky na tento základný právny vzťah
nadväzujúce právne úkony, teda aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Z hľadiska posúdenia prípustnosti
žaloby v zmysle § 137 CSP potom možno v zmysle ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou vychádzať z toho, že ak môže byť predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere, môže byť predmetom konania aj žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy; ide

o žalobu v zmysle § 137 d) CSP. Pre jej prípustnosť preukazovanie naliehavého právneho záujmu nie
je potrebné, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

15. Odvolateľ záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná namietal
predovšetkým v tom, že ak Občiansky zákonník v ust. § 551 upravuje tento spôsob zabezpečenia,

pričom zmluva obsahuje všetky náležitosti týmto ustanovením vyžadované, požiadavka súdu preukázať,
že si žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy prečítal nie je reálna a ak mal súd za to, že dohoda je neplatná
len čiastočne, mal vysloviť jej čiastočnú neplatnosť.

15.2. K uvedeným námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie neplatnosť

dohodyozrážkachzomzdyvyvodilzexistencieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,niezdôvodu,žesi
žalobca dohodu pred podpisom neprečítal, resp. že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. Preto potom
tieto úvahy súdu nemajú pre ním vyslovený právny záver o neplatnosti zmluvy z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok právne významný dopad.

15.3. V súvislosti s relevantnými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj
na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15.4. Súd prvej inštancie posudzujúc dohodu o zrážkach zo mzdy dospel k záveru o jej neplatnosti.
Vyslovil, že ust. § 551 Obč. zákonníka pripúšťa možnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ale
musí byť rešpektovaná ochrana spotrebiteľa a rovnosť zmluvných strán. V danej veci síce dohoda bola
uzatvorená na osobitnej listine a obsahovala dojednanie o tom, že dlžník mal možnosť ju odmietnuť
a bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia dohody, ale aj podľa odvolacieho súdu z predmetnej dohody

vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované
údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom z obsahu tejto dohody
nevyplýva osobitná možnosť dlžníka, ako spotrebiteľa, vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne
možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným
odstúpením od dohody, prípadne meniť obsah tejto dohody, teda zmluva je koncipovaná tak, že je v

nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Okrem
toho je dlžník povinný rešpektovať vykonávanie zrážok aj v prípade iných nárokov, ktoré voči nemu
vzniknú bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie, že uvedené jednostranné dojednania znevýhodňujú žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý sa
musí podriadiť dojednaniam, pričom z predtlače textu je zrejmé, že išlo o formulárové znenie, ktoré

nemal možnosť meniť či iným spôsobom korigovať a ustanovenia boli vopred do zmluvy - dohody
zakomponované. Okrem toho si žalovaný v Dohode vymienil možnosť vykonávať zrážky zo mzdy nielen
v dohodnutej výške, ale aj z iných nárokov, ktoré voči dlžníkovi vzniknú, teda aj také, ktoré v čase
uzatvorenia dohody neboli známe alebo ani neexistovali. V Dohode je uvedená suma úveru čiastkou
3.000 eur a suma 1.357,50 eur, ktorá predstavovala príslušenstvo úveru. V žiadosti o vykonávanie

zrážok na základe Dohody už žalovaný uvádza výšku pohľadávky sumou 5.296,87 eur, Dojednanie v
Dohode, podľa ktorého bol žalobca povinný strpieť vykonávanie zrážok aj ohľadne iných, ako v zmluve
o úvere dohodnutých čiastok a nemožnosť žalobcu vypovedať Dohodu, resp. od nej odstúpiť bezo sporu
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a takéto podmienky zmluvy
sú neprijateľné a tiež neplatné aj pre rozor s dobrými mravmi (§ 39 Obr. Zákonníka), preto je dohoda

ako celok neplatná. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút
určitosti, a aj preto spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť.

15.5. Odvolací súd poukazuje aj na to, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o

zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo
mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie
tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi

umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa
vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže
poskytnúť právna ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným
majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri

zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným
nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale

spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.15.6. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto

súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice
93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany
v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). Článok 1

ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti
SMART Capital a.s.).

16. Žalovanýzáverysúduprvejinštancievčastiurčenianeplatnostipreneprijateľnúzmluvnúpodmienku
uvedenú v bode 11.1 Zmluvy o úvere č. 8500166533 podľa § 53 Občianskeho zákonníka namietal
tvrdiac, že súd prvej inštancie sa nezaoberal článkom 11 zmluvy ako celkom, vrátane bodov 11.2 a 11.3.
Súdpritompochybilajvtom,žepreúčelyposudzovaniabodu11.1prihliadalčiastočneajnabod11.2(viď
záver súdu „... pretože dojednaná zmluvná pokuta 0,04 % denne, t.j. 14,6 % ročne spolu s dojednanými

úrokmi z omeškania 5 % ročne prevyšuje trojnásobok zákonnej výšky úrokov z omeškania“), avšak už
na poslednú vetu tohto ustanovenia pozabudol. Pochybenie súdu žalovaný ďalej videl aj pri opomenutí
bodu 11.3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluvná pokuta podľa článku 11.1. spolu s úrokom z omeškania
nesmú prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne

nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Podľa žalovaného
teda ustanovenie článku 11 rešpektuje obmedzenie vyplývajúce zo zákonnej úpravy. Zmluvná pokuta
podľa bodu 11.1 nikdy neprevýši hranicu trojnásobku zákonného úroku z omeškania (keďže minimálna
hodnota sadzby úroku z omeškania je 5 %, potom trojnásobok bude vždy 15 % a výška pokuta môže
byť len 14,6 % p. a.). Obmedzenie týkajúce sa maximálnej výšky sankcií sa tak v zmysle uvedeného

môže uplatniť napríklad uplatnením časti nároku na úrok z omeškania.

17. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uvedený výklad žalovaného o zmluvnej pokute
nezdieľa. Ustanovenie 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. ustanovuje, že zmluvná pokuta spolu s
úrokomzomeškanianesmieprevýšiťpriemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnaposledy

zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych
bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Irelevantnéjetvrdeniežalovaného,žezmluvnápokutasamaosebe nikdyneprevýšihranicutrojnásobku
zákonného úroku z omeškania v zmysle bodu 11.3, keďže na účely nariadenia sa posudzuje súčet
všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky úrokov z omeškania a výšky zmluvnej pokuty. Súčet

týchto sankcií (14,6 % a 5%) prekračuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%)
a odvolací súd preto súhlasí s tým, že zmluvná podmienka uvedenú v článku 11 je v rozpore so
zákonom. Lepšiu situáciu žalobcovi neprivodí ani tvrdenie, že dodržanie zákonom stanovenej hornej
hranice sankcií je možné napríklad tým, že si nebude uplatňovať celý úrok z omeškania´, ale iba
jeho časť. Takéto následné zvažovanie krokov veriteľa, ku ktorým musí dôjsť, aby bola naplnená

litera zákona je pre spotrebiteľa neprijateľné. Spotrebiteľ musí byť už v čase uzatváranie zmluvy
oboznámený s presnou výškou zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré si v prípade nesplnenia
svojich povinností bude môcť veriteľ od neho vymáhať. Povinnosť dojednať zmluvnú pokutu určením
jej výšky alebo určením spôsobu jej určenia je zákonná požiadavka určenou priamo v ust. § 544
ods. 2 Obč. zákonníka a vyššie uvedený spôsob určenia, resp. výpočtu zmluvnej pokuty v Zmluve o

spotrebiteľskom úvere tejto požiadavke nezodpovedá, pretože je neurčité a nejasné. Nehovoriac o tom,
žeodtakéhotoneurčitéhozmluvnéhoustanoveniaveriteľodvodzovalajcelkovúvýškupohľadávky,ktorú
si voči veriteľovi uplatňoval dohodou o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na
to, že ustanovenie § 3a ods. 3 nar. prichádza do úvahy len v prípade, ak je splnená podmienka uvedená
v odseku 1, teda, ak súčet sankcií neprevyšuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodov ročne a súčasne neprevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, tak
len v tomto prípade platí, že ak podľa tohto pravidla určené sankcie dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie je možné uplatňovať len do výšky úrokov z omeškania podľanariadenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto
časti za vecne správne.

18. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého VI. výroku rozhodnutia (bod
12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a preto sa obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancia v odvolaním napadnutých

výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).