Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201610
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112201610.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Obec Radatice,
Obecný úrad Radatice 105, IČO: 00 327 662, právne zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom
so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: T. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. D. XXX, právne
zastúpenému JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom Hlavná 94, Prešov, o zaplatenie
66.499,38 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 66.499,38 EUR a 6%-tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 16.04.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 26.04.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 07.05.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 13.05.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 01.07.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 01.07.2005 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 16.07.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.07.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.08.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.08.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 13.09.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 13.09.2005 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 20.10.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.10.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 12.11.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 12.11.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.12.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.12.2005 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 18.01.2006 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 18.01.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 10.02.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 10.02.2006 do zaplatenia
7% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 25.03.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 25.03.2006 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 26.04.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 28.04.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 17.05.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 17.05.2006 do zaplatenia
8% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 09.06.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 09.06.2006 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 15.07.2006 do zaplatenia- 410,49 EUR od 15.07.2006 do zaplatenia
9% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 09.08.2006 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 09.08.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2006 do zaplatenia
9,5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 24.10.2006 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 24.10.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.11.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.11.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 15.12.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 15.12.2006 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 13.01.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 13.01.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.02.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.02.2007 do zaplatenia
9% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 28.03.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 28.03.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.04.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.04.2007 do zaplatenia
8,5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 22.05.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.05.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 09.06.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 09.06.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.07.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.07.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 23.08.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.08.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 12.10.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 12.10.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.11.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.11.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.12.2007 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.12.2007 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 24.01.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.01.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.02.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.02.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.03.2008 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 21.03.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.04.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.04.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.05.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.05.2008 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 20.06.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.06.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.07.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.07.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.08.2008 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.08.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.09.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.09.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.10.2008 do zaplatenia- 410,49 EUR od 22.10.2008 do zaplatenia
6,5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 22.11.2008 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.11.2008 do zaplatenia
5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 18.12.2008 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 18.12.2008 do zaplatenia
10% -tný ročný úrok zo sumy:

- 410,49 EUR od 21.02.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.02.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 28.02.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 28.02.2009 do zaplatenia
9,5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia
9,25% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 08.04.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 08.04.2009 do zaplatenia
9% -tný ročný úrok zo sumy:

- 410,49 EUR od 22.05.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.05.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.06.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.06.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.07.2009 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.07.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.08.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.08.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.09.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.09.2009 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 23.10.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.10.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.11.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.11.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 15.12.2009 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 15.12.2009 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.01.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.01.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.02.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.02.2010 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 23.03.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.03.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.04.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.04.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.05.2010 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.05.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.06.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.06.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.07.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.07.2010 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 18.08.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 18.08.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.09.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.10.2010 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 23.10.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 17.11.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 17.11.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.12.2010 do zaplatenia- 410,49 EUR od 16.12.2010 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 19.01.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 19.01.2011 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 22.02.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.02.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.03.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 16.03.2011 do zaplatenia
9,25% -tný ročný úrok zo sumy:

- 410,49 EUR od 27.04.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 27.04.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.05.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 24.05.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.06.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.06.2011 do zaplatenia

9,5% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 23.07.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.07.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.08.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 23.08.2011 do zaplatenia

- 410,49 EUR od 20.09.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 20.09.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.10.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 21.10.2011 do zaplatenia
9,25% -tný ročný úrok zo sumy:

- 410,49 EUR od 22.11.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.11.2011 do zaplatenia
9% -tný ročný úrok zo sumy:
- 410,49 EUR od 22.12.2011 do zaplatenia
- 410,49 EUR od 22.12.2011 do zaplatenia,

a to v splátkach po 100 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc
mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 5.116,75 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu, a to v splátkach po 50 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 19.1.2012 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 66.499,38 EUR a príslušný zákonný úrok z omeškania zo sumy 410,49 EUR v závislosti od dňa
nasledujúceho po úhrade tej ktorej splátky až do zaplatenia a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci
žaloby poukázal žalobca na to, že žalovaný bol v rokoch 1990 - 2002 P. G. D., pričom žalovaný ako
P. G. požiadal Štátny vodohospodársky fond o poskytnutie dotácie na výstavbu vodovodu v obci. Na

základe tejto žiadosti bolo dňa 31.5.2000 uzavretá dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov štátneho vodohospodárskeho fondu. Žalovaný ako P. G. odsúhlasil faktúry vyhotovené
T.. Č., zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác rozpočtom a projektovou dokumentáciou kompetentným
pracovníkom a predložil faktúru na preplatenie štátneho vodohospodárskemu fondu, na základe čoho
boli obci dňa 7.6.2000 poukázané finančné prostriedky vo výške 2,8 mil. Sk, ktoré boli prevedené na

účet dodávateľa stavby T.. Č., čím žalovaný spôsobil Štátnemu vodohospodárskemu fondu škodu vo
výške 2,8 mil. Sk. Týmto konaním žalovaný vylákal dotácie zo Štátneho vodohospodárskeho fondu.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/30/2008 zo dňa 9.4.2008 bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchanie zločinu subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
a zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov s podmienečnýmodkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, pričom v skúšobnej dobe bol
žalovaný povinný nahradiť spôsobenú škodu. Žalobca ďalej poukázal na to, že podkladom pre vyššie
uvedený rozsudok bola dohoda o vine a treste, ktorú dňa 4.1.2008 žalovaný uzavrel s prokurátorkou

Krajskej prokuratúry v Prešove a v rámci tejto dohody sa priznal k spáchaniu vyššie uvedeného zločinu,
uznal škodu, ktorú svojím skutkom spôsobil a zaviazal sa škodu nahradiť, pričom s náhradou spôsobenej
škody odporca v dohode o vine a treste výslovne súhlasil.
Zo žaloby zároveň vyplýva, že v roku 2002 bola pracovníkmi Správy finančnej kontroly Košice (ďalej
len SFK) vykonaná kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu poskytnutými

obci ako subvencia. Na základe vykonanej kontroly a zistenia závažných nedostatkov bol spracovaný
protokol o kontrole a následne uložená povinnosť žalobcovi (obci) vrátiť do štátneho rozpočtu sumu
99.518,52 EUR, čo predstavuje neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu a penále. Na
základe tejto skutočnosti bola dňa 6.4.2005 uzavretá dohoda o splátkach medzi SFK a žalobcom
predmetom ktorej je povinnosť zaplatiť zostatok splátky odvodu neoprávnene použitých prostriedkov
vo výške 56.660,09 EUR a penále za neoprávnené použitie v sume 44.858,43 EUR, t.j. spolu v sume

98.518,52 EUR, a to na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/10803/2004-911/389 zo dňa 21.10.2004, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie SFK.
Z dohody za dňa 6.4.2005 uzavretej medzi žalobcom a SFK vyplýva, že dlžná suma bola rozvrhnutá na
120 splátok s tým, že výška jednej splátky je 820,98 EUR počnúc mesiacom apríl roku 2007, s tým, že
50% tejto splátky sa započítava na odvod a neoprávnené použitie prostriedkov a 50% na penále. Zo

žaloby vyplýva, že žalobca ku dňu podania žaloby uhradil spolu sumu 66.499,38 EUR, ako aj to kedy
boli jednotlivé splátky uhradené.
Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobca nemohol odmietnuť dohodu o splátkach, pretože v opačnom
prípade stratil výhodu splátok a vymáhaním celej sumy by sa obec stala insolventnou a hrozila by
jej nútená správa. Žalobca poukázal na to, že žalovaného opakovane vyzýval na nahradenie škody

spôsobenej trestným činom, na čo však žalovaný nereagoval.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008 zo dňa 9.4.2008 vyplýva, že žalovaný bol
uznaný vinným zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona účinného od 1.1.2006 a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 1.1.2006, ktorý spáchal tak, že: T.. F. Č.J. J. T. Q.
po vzájomnej dohode uzavretej v presne nezistenom čase v Radaticiach vylákali dotáciu zo Štátneho
vodohospodárskeho fondu SR (ŠVF) takým spôsobom, že T. Q. J. P. G. D. a investor požiadal dňa
22.2.2000 o dotáciu zo ŠVF na stavbu „Vodovod obce Radatice - II. stavba“ na ktorú bolo vydané
stavebné povolenie OÚ Prešov, odbor životného prostredia pod číslom 166/96/198-1/VO-BA a na

základe tejto žiadosti bola dňa 31.5.2000 podľa zákona č. 318/1991 Z. z. o Štátnom vodohospodárskom
fonde SR v znení neskorších predpisov uzatvorená dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov zo ŠVF, podľa ktorej boli poskytnuté obci Radatice finančné prostriedky na vybudovanie
vodohospodárskeho diela v rozsahu stavebného povolenia č. 1666/96/198-1/VO-BA, následne T.. Č.
vyhotovil dňa 15.5.2000 fiktívnu faktúru č. 072000 a súvisiaci súpis prác, aj keď tam uvedené práce

neboli ani sčasti vykonané, U.. Q. faktúru odsúhlasil, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom
a projektovou dokumentáciou kompetentným pracovníkom a predložil túto faktúru na preplatenie ŠVF,
na základe čoho boli dňa 7.6.2000 poukázané finančné prostriedky vo výške 2.800.000,- Sk prevedené
na účet dodávateľa stavby T.. Č., čím obvinení spoločným konaním pre ŠVF spôsobili škodu vo výške
2.800.000,- Sk,

čím teda, obvinený T. Q. spolu s ďalšou osobou, vylákal od iného dotáciu z rozpočtu štátneho fondu,
ktorej poskytnutie alebo použitie je podľa zákona alebo iného právneho predpisu viazané na podmienky,
ktoré nespĺňali a to tým, že uviedli do omylu v otázke splnenia a spôsobil takým činom väčšiu škodu, ako
verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil takým činom väčšiu škodu,

za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečneodloženýsprobačnýmdohľadomnadsprávanímžalovanéhovtrvaní4rokov.Žalovanému
bola zároveň uložená povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nahradiť spôsobenú
škodu podľa svojich schopností a možností. Z rozsudku taktiež vyplýva, že poškodené Ministerstvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie vo

veciach občianskoprávnych. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že žalovaný porozumel
konaniu o návrhu na dohodu o vine a treste, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste
kvalifikuje ako určitý trestný čin.Z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že tento skutočne poukázal všetky úhrady splátok v termínoch tak
ako to vyplýva zo žaloby.

Štatutárny zástupca žalobcu, P. G. D. G. B. v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že starostom obce je
od 27.12.2010, pričom po nástupe do úradu si vyžiadal rozhodnutie trestného súdu, z ktorého vyplýva,
že žalovaný uznal vinu a zaviazal sa v rámci svojich možností a schopností nahradiť škodu, pričom podľa
jeho názoru mal túto škodu nahradiť vo vzťahu k obci. Zároveň uviedol, že samotná škoda bola pôvodne

spolu s penále vyčíslená na sumu 10.798.434,- Sk a až po následných odvolaniach a žiadostiach bola
znížená na sumu 98.518,52 EUR. Starosta obce taktiež uviedol, že pri uplatnení náhrady škody obec
vychádzala z trestného rozsudku, kde je jednoznačne uvedená vina žalovaného.

Žalovaný T. Q. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že P. obce bol od roku 1990 do roku 2002, teda
tri volebné obdobia. Poukázal na to, že v rámci trestného rozsudku je ako poškodený uvedený Štátny

vodohospodársky fond, pričom on sa v skúšobnej dobe osvedčil a poškodený v rámci skúšobnej doby
nežiadal od neho nahradiť škodu. Taktiež uviedol, že keď v obci prebiehala kontrola, on už nebol vo
funkcii, nikto ho o tom neinformoval, preto sa k týmto veciam nevie vyjadriť. Potvrdil, že má vedomosť o
tom, že obec začala splácať škodu asi 3 milióny korún. Na otázku súdu ohľadom skutočnosti, že všetky
dokumenty týkajúce sa kontroly sú súčasťou trestného spisu, žalovaný uviedol, že je to možné, avšak

nejako sa na to už nepamätá. Taktiež sa vyjadril k trestnému konaniu, pričom uviedol, že to čo priznal,
tak priznal a pravda je vlastne taká, že peniaze na druhú etapu neboli použité na túto etapu, ale na
zaplatenie prvej etapy, pričom celý problém vlastne súvisel s nedostatkom financií. Žalovaný zároveň
uviedol, že pravidelne chodil na probáciu, pričom pracovníčky, ktoré to mali na starosti písali fondu v
súvislosti s náhradou škodu, avšak fond na to nejako nereagoval. Taktiež poukázal na to, že škodu má

uhrádzať v rámci svojich schopností a možností, pričom pokiaľ by bol niekto od neho škodu vymáhal,
bol by ju aj takto splácal. Ku skutočnosti, či žalovaný uznáva svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú
Štátneho vodohospodárskemu fondu, žalovaný uviedol, že keď teraz nad tým tak rozmýšľa, tak radšej
nie a čo sa týka rozporu s jeho tvrdeniami v trestnom konaní, tak k tomu uviedol, že keď sa teraz na
to pozerá, tak vlastne ani škodu nespôsobil, pretože došlo iba k tomu, že peniaze z druhej etapy boli

použité na vyplatenie prvej etapy. K rozsudku v trestnom konaní zároveň uviedol, že situácia bola taká,
že v rámci trestného konania mu hrozil až nepodmienečný trest odňatia slobody, preto vlastne po porade
so svojím právnikom prijal dohodu o vine a treste, keďže na jej základe mu bol uložený iba podmienečný
trest. Žalovaný zároveň na otázku právneho zástupcu žalobcu potvrdil, že v roku 2012 daroval synovi
dom, v ktorom býva.

Svedkyňa Ľ. D. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že bola P. G. D., teda žalobcu vo volebnom
období od roku 2002 do roku 2006, pričom počas tohto obdobia sa nerealizovali žiadne práce týkajúce
sa výstavby vodovodu. V tomto období bola taktiež vykonávaná kontrola SFK, ktorá sa zoberala práve
finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté štátom v súvislosti s výstavbou vodovodu, resp. lávky,

pričom boli zistené určité nedostatky v súvislosti s tým, že boli preplatené práce, ktoré neboli vykonané.
Vzhľadom na tieto skutočnosti bola obci uložená povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ako
aj sankcia a to penále, spolu suma okolo 10 miliónov korún. Vzhľadom na toto, že uhradenie tejto sumy
by bolo pre obec likvidačné, v obci robili všetky kroky pre zníženie tejto sumy a nakoniec na základe
ich iniciatívy, sa túto sumu podarilo znížiť asi na 2,7 milióna korún a bol zároveň dohodnutý 10-ročný

splátkový kalendár. Svedkyňa taktiež uviedla, že v súvislosti so zistenými nedostatkami predvolávali
na obec U.. Č. J. U.. Y., ktorí však nemali záujem riešiť túto situáciu. Svedkyňa sa taktiež vyjadrila, že
obec nie je kompetentná z hľadiska posúdenia stavebných prác, resp. z hľadiska právneho posúdenia
zodpovednosti, preto čakali na výsledky trestného konania, ktoré prebiehalo a v rámci ktorého bola aj
vypočutá a za obec sa pripojila k trestnému konania a uplatnila náhradu škody.

SvedokL.Y.vrámcivýsluchupredsúdomvypovedal,ženiekedykoncom90-tychrokoch,približnevroku
1998, resp. 1999 ho doma v byte navštívil človek, ktorý sa predstavil ako starosta obce Radatice a ktorý
savyjadril,žepotrebujepomocohľadomodsúhlaseniaprácztituluvýstavbyobecnéhovodovodu,pričom
keďže on mal spôsobilosť na stavebné práce, myslel si takto robí vlastne službu obci ako investorovi a

potvrdilvlastne,žesúpisprácsúhlasísrozpočtom,pričomtýmtovlastnepotvrdil,žeprácebolivykonané,
hoci na mieste samom nebol a teraz už môže konštatovať, že konal neuvážene, avšak tomuto človeku
dôveroval. Svedok zároveň uviedol, že až na polícii sa dozvedel, že boli vykonané odborné posudky, v
ktorých bolo konštatované, že uvedené práce vykonané neboli.Právny zástupca žalobcu v rámci ústnych prednesov, okrem iného poukázal na to, že žalovaný uzavrel
dohodu o vine a treste, na základe ktorej bol uznaný vinným, pričom skutočnosť kto bol odkázaný s

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nie je pre posúdenie tejto veci podstatné,
pretože v dôsledku konania žalovaného boli SFK zistené nedostatky, na základe ktorých bola žalobcovi
uložená sankcia a penále, pričom žalobca túto sumu doposiaľ spláca. Zároveň poukázal na to, že
žaloba svoj nárok uplatňuje na základe § 440 Občianskeho zákonníka ako postih voči žalovanému.
K námietke premlčania poukázal na to, že podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa právo nepremlčí

skôr ako za 10 rokov, pokiaľ bolo priznané právoplatným rozhodnutím, v tomto prípade rozhodnutím
ministerstva financií.
Právny zástupca žalovaného na druhej strane poukázal na to, že žalovaný nespôsobil obci žiadnu
škodu, keďže prostriedky sú materiálne zabudované v zemi, pri realizácii výstavby vodovodu. Taktiež
poukázal na to, že zo strany žalovaného neexistuje žiadne uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky a z
trestného rozsudku vyplýva, že pokiaľ by bola škoda spôsobená vodohospodárskemu fondu, tak túto

by bol žalovaný uhradil, resp. uhrádzal, avšak tento subjekt si žiadnu škodu neuplatnil. V súvislosti so
vznesenou námietkou premlčania poukázal taktiež na to, že škoda sa premlčuje najneskôr v 10-ročnej
lehote odkedy sa skutok stal, čo je v danom prípade rok 2000.

Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 9.11.2012 pripojil ako prílohu rozhodnutie ministerstva

financií, na základe ktorého bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie SFK zo dňa
29.7.2004, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004. Z tohto vyjadrenia
taktiež vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie úľavy na zamedzenie tvrdosti zákona,
Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 29.12.2004 povolilo úľavu z odvodu vo výške 60% a úľavu
z penále vo výške 80%, na základe čoho žalobca z pôvodne určenej sumy 10.798.434,- Sk mal uhradiť

sumu 2.967.969,- Sk t.j. 98.518,52 EUR. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplýva, že žalovaný bol v rokoch
1990-2000 starostom obce Radatice, pričom aj keď sa mal starať o riadny chod obce a hájiť jej záujmy
- opakovane umožňoval nedostatočnou kontrolou súpisov vykonaných prác a zasielaním vystavených
faktúr úhradu neoprávnených nákladov, pričom v skutočnosti fakturované práce neboli vykonané,
- neoprávnene poskytol zhotoviteľovi preddavok, ktorý nebol zmluvne dohodnutý

- použil prostriedky štátneho rozpočtu na iný ako stanovený účel.
Poukázal na ustanovenie § 135 O.s.p. a teda na viazanosť súdu rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, a teda že súd je viazaný rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008 zo dňa 9.4.2008, z ktorého je zrejmé, že žalovaný spáchal trestný
čin uvedený v predmetnom rozsudku. V tejto súvislosti taktiež poukázal na ustanovenie § 135 ods. 2

O.s.p. o tom, že ak o určitej otázke bolo vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
V tomto ohľade poukázal na to, že o vzniku škody a protiprávneho konania bolo taktiež rozhodnuté
druhostupňovýmrozhodnutímMinisterstvafinanciíSRzodňa21.10.2004aprvostupňovýmrozhodnutím
Správy finančnej kontroly zo dňa 29.7.2004, z ktorých je súd povinný vychádzať a z ktorých jasne
vyplýva, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu, keď
zneužil právomoc verejného činiteľa a dopustil sa subvenčného podvodu, v dôsledku čoho boli vydané
rozhodnutia štátnych orgánov, v dôsledku ktorých je žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky do
štátneho rozpočtu, pričom bez takéhoto protiprávneho konania žalovaného, by žalobca nebol nútený
a zaviazaný rozhodnutiami štátnych orgánov tieto finančné prostriedky vrátiť do štátneho rozpočtu.

Žalovaný navyše svoju zodpovednosť za protiprávne konania uznal. Uvedené vyplýva aj z trestného
konania, v rámci ktorého pokiaľ by žalovaný nebol uznal svoju zodpovednosť za protiprávne konanie,
nemohol by uzavrieť dohodu o vine a treste. Žalovaný teda uznal svoju zodpovednosť za záväzok v
plnom rozsahu čo do dôvodu a čo do výšky.
Zhľadiskaprávnejkvalifikáciežalobcasvojnárokodôvodnilustanovením§440Občianskehozákonníka,

pričom poukázal na to, že postihom má zákon na mysli právo na úhradu toho, čo bol povinný
plniť poškodenému ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného. Toto ustanovenie
zakladá osobitný regresný (postihový) nárok toho, kto z titulu svojej zodpovednosti za škodu nahradil
poškodenému škodu (postihovateľ - Obec Radatice), proti osobe, ktorá vznik tejto škody spôsobila
svojím zavineným protiprávnym konaním (postihovaný - žalovaný U.. Q.). Za predpokladu, že

poškodenému bola škoda skutočne nahradená tým, kto mu za ňu zodpovedá, môže byť postih úspešne
uplatnený vtedy, ak sú splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu t.j. ak vznikla škoda v
príčinnej súvislosti so zavineným porušením právnej povinnosti toho, voči komu smeruje. Predpokladom
uplatnenia postihu je, že postihovaný - žalovaný spôsobil škodu svojím zavinením. Nezáleží dokonca anina tom, či škoda bola spôsobená konaním tejto osoby úmyselne alebo z nedbanlivosti. Hmotnoprávnym
predpokladom uplatnenia regresného nároku je uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
Rozsah postihového nároku postihovateľa - obce Radatice je daný rozsahom vyplatenej náhrady škody.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný je povinný zaplatiť obci Radatice finančné prostriedky,
ktoré v dôsledku jeho protiprávneho konania boli uhradené do štátneho rozpočtu. Žalobca sa vyjadril
aj k otázke vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za účelovú a prednesenú z dôvodu, že
žalovaný sa snaží neuhradiť škodu, ktorú spôsobil. V tomto ohľade poukázal na ustanovenie § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda že právo bolo priznané rozhodnutím iného orgánu, v tomto

prípade Správy finančnej kontroly, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií, kedy sa právo
premlčuje za 10 rokov odkedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Taktiež poukázal na to, že povinnosť
žalovaného nahradiť škodu bola konštatovaná aj na základe právoplatného trestného rozsudku v roku
2008,resp.žalovanýajvroku2012vrámcisvojhovýsluchuvtomtokonaníopätovneuznalsvojzáväzok,
pričom podľa už citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ dlžník písomne uznal
čo do dôvodu a výšky svoj dlh, premlčuje sa právo za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči opätovne poukázal na to, že predmetné konanie je
vedené voči žalovanému z toho dôvodu, že on ako starosta obce spôsobil to, že SFK boli zistené
nedostatky, na základe ktorých bola predpísaná obci povinnosť zaplatiť značnú finančnú sumu za
to, že žalovaný ako starosta obce neoprávnene použil finančné prostriedky, vyplácal preddavky bez

zákonného dôvodu, na základe čoho SFK na základe svojho rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím ministerstva financií, rozhodla o vrátení neoprávnene použitých prostriedkov vrátane
penále do štátneho rozpočtu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa k týmto činom priznal, bol za ne
právoplatne odsúdený, svoj čin oľutoval a v rámci trestného konania sa zaviazal, že škodu uhradí.
Vyjadril sa aj k tvrdeniam žalovanej strany v súvislosti s tým, že zodpovednosť by sa mala nejakým

spôsobom rozložiť, čo ale žalobca považuje za nedôvodné, pretože v tomto konaní uplatňuje vlastne
regres voči žalobcovi na základe § 440 Občianskeho zákonníka a keďže obec objektívne zodpovedá
za škodu, ktorá ale bola spôsobená inou osobou a samotná obec za to nenesie zodpovednosť, tak má
právo na základe tohto ustanovenia domáhať sa regresu voči osobe, ktorá to spôsobila. Taktiež poukázal
na to, že v prípade, ak by nemal starosta ako štatutárny zástupca obce, ktorý škodu spôsobil pri výkone

svojej funkcie, za ňu zodpovedať, priečilo sa by to zásade elementárnej spravodlivosti a materiálneho
štátu. Zvýraznil taktiež skutočnosť, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným a tento rozsudok je
pre súd v tomto konaní právne záväzný. Poukázal aj na to, že vzniknutú škodu mohol spôsobiť jedine
žalovaný, teda ani U.. Č., ani nikto zo stavbyvedúcich, resp. iných osôb, keďže škoda vznikla vyslovene
z toho dôvodu, že žalovaný ako starosta obce mal jediný právo disponovať s poskytnutými finančnými

prostriedkami, podpisovať dokumenty a tieto prostriedky zneužil, za čo bol samozrejme odsúdený,
pričom k spáchanému skutku sa priznal a zaviazal sa aj nahradiť vzniknutú škodu. Z týchto dôvodov
preto navrhol žalobe vyhovieť.

Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči poukázal na to, že v tomto konaní nebolo

jednoznačne preukázané, že škodu jednoznačne spôsobil žalovaný ako P. G., pričom U.. Č. vyhotovil
fakturáciu, išiel na fond, zabezpečil odsúhlasenie dozorom a peňažné prostriedky boli preplatené priamo
jemu. Ďalej poukázal na to, že nikdy nebola priznaná žalovaným škoda vo vzťahu k obci. Potvrdil,
že je pravdou, že poškodené ministerstvo pôdohospodárstva bolo s nárokom škody odkázané na
konanie o občianskoprávnych veciach, pričom aj obec mala možnosť pripojiť sa k trestnému stíhaniu,

keďže od roku 2000 vedela, že jej nejaká škoda vznikla, avšak nepripojila sa k trestnému stíhaniu,
preto tu prichádza do úvahy námietka premlčania, pričom obec 10 rokov neurobila v tomto rozsahu
absolútne nič. Poukázal taktiež na to, že škoda nebola spôsobená s úmyslom spôsobiť obci škodu,
teda žalovaný nemôže niesť plnú zodpovednosť, v maximálnej miere možno pripustiť, že by zodpovedal
podľa pracovnoprávnych predpisov. Taktiež poukázal na to, že žalovaný nebol účastníkom konania o

uložených pokutách a nemohol toto konanie ovplyvniť a teda nemôže niesť zodpovednosť. Vo vzťahu
k trestnému stíhaniu a k uznaniu viny poukázal na to, že ide o úplne iné postavenie, pričom žalovaný
chcel ukončiť tento spor a vzhľadom na možnosti, ktoré pripúšťa Trestný poriadok a Trestný zákon urobil
tak, ako urobil.

ZpripojenéhotrestnéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.31T/20/2008vyplýva,ževrámcitrestného
konania bola L.. Ľ. D. dňa 7.3.2005 vypočutá v pozícii svedka - poškodeného, pričom v rámci svojho
výsluchu sa ako štatutárny zástupca obce Radatice pripojila k trestnému konaniu a žiadala náhraduškody v takej výške ako bude vyčíslená a preukázaná v trestnom konaní, najmenej však vo výške
2.967.969,- Sk.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je

spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení (ďalej len zákon), predstaveným obce
a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách na
štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového
starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis.

Podľa § 13 ods. 3 zákona, starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom

obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 13 ods. 4 zákona, starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a
v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym
orgánom.

Podľa § 135 ods. 1, ods. 2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobcovi boli na základe
dohody uzavretej dňa 31.5.2000 poskytnuté z prostriedkov Štátneho vodohospodárskeho fondu
finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v sume 2,8 milióna korún, pričom
žalovaný odsúhlasil fiktívnu faktúru a súvisiaci súpis prác, aj keď tam uvedené práce neboli ani

sčasti vykonané, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou
a tieto doklady predložil na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli
poukázané finančné prostriedky vo výške 2,8 milióna Sk na účet dodávateľa stavby, čím sa dopustil
zločinu subvenčného podvodu vo forme spolupáchateľstva ako aj zločinu zneužitia právomoci verejného
činiteľa. Tieto skutočnosti jednoznačne a nepochybne vyplývajú z právoplatného trestného rozsudku

tunajšieho súdu, sp. zn. 31T/20/2008, právoplatného dňa 9.4.2008, ktorým je súd s poukazom na
ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Vzhľadom na túto skutočnosť sú preto bezpredmetné
vyjadrenia žalovaného v tom zmysle, že predmetné finančné prostriedky boli použité na dostavbu prvej
etapy, teda že sa nachádzajú v zemi, ale na inom mieste než sa mali nachádzať, keďže je nepochybné,
že prostriedky štátu (dotácia) bola prísne účelovo viazaná. Navyše z listinných dôkazov predložených v

trestnom konaní je nepochybné, ktoré práce a dodávky, ktoré boli fakturované neboli realizované, resp.
dodané (uvedené skutočnosti nepochybne vyplývajú zo znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX I.. L. C.).
Zároveň je nepochybné, že žalovaný bol ako starosta obce štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych
vzťahoch obce a teda jedine on mohol robiť právne úkony týkajúce sa odsúhlasenia faktúr, súpisuprác, zaslania preddavkov resp. splnomocnenia na úhradu peňažných prostriedkov priamo dodávateľovi
stavby a teda svojím konaním jednoznačne umožnil použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na iný
než stanovený účel. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že finančné prostriedky boli vyplatené priamo

dodávateľovi stavby, ktorý vystavoval faktúry, tak v tomto ohľade je pre posúdenie žalovaného nároku
bezpredmetné kto a akým spôsobom sa mal spolupodieľať na vzniku škody, ktorá vznikla obci, teda
žalobcovi, keďže zo skutočnosti, že za jednu škodu zodpovedá viacero subjektov, nemožno vyvodiť
záver, že je tým vylúčená zodpovednosť jedného z nich, pokiaľ sú splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu u žalovaného sú nepochybne dané všetky

základné predpoklady vzniku za škodu, čo jednoznačne vyplýva aj z právoplatne skončeného trestného
konania, pričom žalovaný porušil svoje povinnosti minimálne príslušného ustanovenia Trestného
zákona tak ako to vyplýva z trestného rozsudku. Svojím konaním spôsobil škodu, ktorej výška taktiež
vyplýva z trestného konania, ako aj z právoplatného rozhodnutia správy finančnej kontroly. Zároveň je
nepochybné, že medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je príčinná súvislosť, keďže práve
v dôsledku konania žalovaného a porušenia právnej povinnosti došlo k vzniku škody, a taktiež je dané

aj zavinenie žalovaného, minimálne vo forme nepriameho úmyslu.

Žalobcasialesvojnárokuplatňujeztitulupostihuvsúladesustanovením§440Občianskehozákonníka,
teda nie z titulu náhrady škody, keďže bol a je povinný poskytnúť Správe finančnej kontroly Košice
plnenie, na ktoré je zo zákona povinný, hoci škoda, ktorá vznikla bola zavinená iným subjektom, v

danom prípade žalovaným ako bývalým štatutárnym zástupcom obce. Z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že nárok poškodeného v časti žalovanej sumy už zanikol, v dôsledku plnenia žalobcu,
ktorý si ale voči žalovanému na druhej strane uplatňuje zákonný postih. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že bývalý Štátny vodohospodársky fond od neho
nežiadal náhradu škody, tak v tomto ohľade je podľa názoru súdu zrejmé, že tento subjekt si škodu

nežiadal práve z dôvodu, že so správou finančnej kontroly bola uzavretá dohoda, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal nahradiť túto škodu a pokiaľ by mal žalobca plniť aj správe finančnej kontroly, aj
bývalému štátnemu vodohospodárskemu fondu, v súčasnosti ministerstvu pôdohospodárstva, tak by sa
jednalo o duplicitné plnenie a teda bezdôvodné obohatenie jedného z týchto subjektov. Taktiež sa žiada
poukázať na to, že obec ako poškodená si jednoznačne uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom

konaní, čo predniesla svedkyňa L.. D. ako bývalý štatutárny zástupca obce, pričom škodu si uplatnila
riadne a včas a podľa názoru súdu malo byť o tomto nároku rozhodnuté aj v trestnom konaní, pričom
aj samotná skutočnosť, že o tomto nároku rozhodnuté nebolo ale nezakladá taký právny stav, že obci
teda žalobcovi škoda nevznikla, pokiaľ o jeho nároku nebolo rozhodnuté v trestnom konaní.
V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom možnosti jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych

predpisov, súd poukazuje na skutočnosť, že postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu je v
tomto prípade špecifické a v prípade zodpovednosti za škodu sa na neho nevzťahujú pracovnoprávne
predpisy.

Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne

uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania a argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného, že obec si neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a že v tomto ohľade
neurobila nič, súd poukazuje na to, že toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže svedkyňa L.. D., ktorá bola
ako P. G. Š. S. G. si v trestnom konaní dňa 7.3.2005 uplatnila nárok na náhradu škody (č.l. 103 trestného
spisu),keďsiuplatnilanároknanáhraduškodyvovýške2.967.969,-Sk,atedapremlčaciadobaodtohto

uplatnenia s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka neplynula, pričom o nároku žalobcu doposiaľ
ani nebolo rozhodnuté. Z výsluchu súčasného štatutárneho zástupcu obce G. B. vyplynulo, že tento si
po nástupe do svojej funkcie zabezpečil trestný rozsudok, na základe ktorého bol odsúdený žalovaný a
v tomto smere začal podnikať právne kroky, ktoré vyústili do podania tejto žaloby a keďže sa žalobca
(prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu) dozvedel o tom kto za škodu zodpovedá až z tohto

rozhodnutia, pričom premlčacia lehota do toho času spočívala, nemôže byť nárok žalobcu premlčaný,
keďže bol uplatnený v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že žalobcovi, ktorý si škodu riadne uplatnil v trestnom konaní nebol ani trestný rozsudok na základe
ktorého bol žalovaný právoplatne odsúdený doručený, a to aj napriek tomu, že žalobca si škodu v
trestnom konaní riadne uplatnil a nebolo rozhodnuté, že by nebol pripustený ako poškodený, resp. o

jeho nároku na náhradu škody nebolo rozhodnuté ani inak.

Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie svedka T.. Č., ktorý bol dodávateľom
stavby a to jednak s poukazom na skutočnosť, že táto osoba bola vypočutá v trestnom konaní (doposiaľ
je voči nemu vedené trestné konanie) a navyše mal súd za to, že vypočutie tohto svedka nebolo

nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie v danej veci s ohľadom na už vyššie uvedené, teda že aj pokiaľ
by súd dospel k záveru, že škodu od ktorej odvíja svoj nárok žalobca spôsobilo viacero subjektov, nie
je zákonný dôvod, ktorý by vylučoval zodpovednosť jedného subjektu iba preto, že za tú istú škodu
zodpovedá taktiež iný subjekt, resp. subjekty.

V danom prípade je teda daná zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá bola ale spôsobená zavinením
iného,tedažalovaného,ktorýboldokoncavtejtosúvislostiprávoplatneodsúdený,pričomjepreukázané,
že žalobca do výšky uplatnenej sumy poškodenému aj škodu nahradil a preto je v danom prípade
na mieste aplikácia citovaného zákonného ustanovenia a teda, že žalobca má právo postihu voči
žalovanému do výšky sumy, ktorú doposiaľ uhradil. Z hľadiska výšky žalovanej sumy, táto nebola

žiadnym spôsobom spochybnená a pripojené listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že uplatnená
suma bola uhradená v termínoch tak ako to vyplýva zo samotnej žaloby. Vzhľadom na uvedené, preto
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalovanú sumu aj s príslušným zákonným úrokom z
omeškania z jednotlivých splátok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na výšku priznanej sumy a majetkové pomery žalovaného, ktorý je poberateľom dôchodku,
umožnil žalovanému splácanie súdom priznanej sumy v mesačných splátkach po 100 EUR až do
úplného splatenia dlhu, keďže priznanej vyšších splátok by mohlo žalovaného existenčne ohroziť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného ustanovenia a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech priznal náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby:
- dňa 24.10.2011 - prevzatie a príprava zastúpenia 559,33 EUR

- dňa 19.1.2012 - písomné podanie vo veci samej - návrh na vydanie platobného rozkazu
559,33 EUR
- dňa 3.10.2012 - zastúpenie na pojednávaní 559,33 EUR
- dňa 13.11.2012 - písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie vo veci559,33 EUR
- dňa 14.11.2012 - zastúpenie na pojednávaní 559,33 EUR
- dňa 21.12.2012 - zastúpenie na pojednávaní bez prejednania veci 139,83 EUR

- dňa 13.2.2013 - zastúpenie na pojednávaní 559,33 EUR
- dňa 13.3.2013 - zastúpenie na pojednávaní 559,33 EUR
- dňa 20.3.2013 - zastúpenie na pojednávaní 139,83 EUR

Súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal taktiež režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 5 x 7,63 EUR a 3 x

7,81 EUR a DPH vo výške 20% zo základu dane 4.263,96 EUR, t.j. vo výške 852,79 EUR. Spolu trovy
právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 5.116,75 EUR.

Súdprávnemuzástupcovižalobcunepriznaltrovyprávnehozastúpeniazaúkonyoznačenéakopísomné
podanie vo veci samej zo dňa 10.10.2012, resp. preštudovanie súdneho spisu 13.11.2012, keďže sa
nejedná o úkony právnej služby, ktoré by sa týkali veci samej, pričom podaním zo dňa 10.10.2012 právny

zástupca súdu iba predložil listinné dôkazy a toto podanie je dá sa povedať „sprievodným listom“ k
predloženiu týchto listinných dôkazov. Ako úkon právnej služby taktiež nemožno hodnotiť preštudovanie
súdneho spisu v trvaní 5 minút, pričom takýto úkon nemožno označiť ako písomné podanie týkajúce sa
veci samej. Oba tieto úkony súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nevyhodnotil
ako trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva žalobcu voči žalovanému.

Vzhľadom na vyššie označené dôvody tykajúce sa sociálnej situácie žalovaného, súd rozhodol aj o
splatení trov konania v splátkach po 50 EUR mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.