Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205907
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816205907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne T. E., P.. XX.

XX. XXXX, X. Y. O. XX, XXX XX Z., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s. r. o.,
Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, proti žalovaným 1) Správa ciest Košického samosprávneho kraja,
Námestie Maratónu mieru 1, 040 01 Košice, IČO: 35 555 777 a 2) Košický samosprávny kraj, Námestie
Maratónu mieru 1, 040 01 Košice, IČO: 35 541 016, o zaplatenie 933,25 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 933,25 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

III. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je zaplatenie náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.
z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky vo výške 933,25 eur za obdobie od 01.07.2009 do
31.12.2010 za užívanie pozemku žalovanými vo vlastníctve žalobkyne zastavaného stavbou - cestou II.
triedy vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Predmetný nárok si žalobkyňa uplatnila v konaní vedenom

na Okresnom súdu Rožňava pod sp. zn. 5C/69/2010, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie vedené
pod sp. zn. 9C/153/2016.

2.Žalobkyňauviedla,žejevýlučnouvlastníčkoupozemkuvk.ú.Z.,parcelyč.XXXX/Xzastavanejplochy
(cesty) s výmerou XXX m2 vytvorenej odčlenením od parcely číslo XXXX/X záhrady, evidovanej na LV č.
XXXX na základe geometrického plánu číslo XXX/XXXX zo dňa 27. 11. 2002 vyhotoveného GEOPLÁN-
om Rožňava, Šafárikova 116. Na uvedenom pozemku bola približne v roku 1971 postavená stavba -

cesta II. triedy, označená II/526. Vlastníkom tejto cesty je Košický samosprávny kraj a správcom cesty
je žalovaná v 1. rade, ktorej bola cesta odovzdaná do správy zmluvou o výkone správy č. SN 5/2006.
Podľa vyhotoveného geometrického plánu zastavaná časť pozemku prestavuje XXX m2. Žalobkyňa
sa snažila predmetný pozemok majetkovo-právne vysporiadať v minulosti odpredajom pre žalovaných,
ktorí jej návrh neprijali. Podľa prieskumu v regióne je obvyklé nájomné u zastavaných pozemkov 50,-
Sk až 80,- Sk/1m2 zastavanej plochy ročne, preto náhradu žiadala vo výške 80,- Sk za 1m2, obvyklého
nájomného.

3. Žalobkyňa v konaní sp. zn. 5C/69/2010 písomným podaním doručeným súdu dňa 04. 02. 2011
rozšírila žalobu a navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť jej finančnú náhradu z tituluvydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie predmetného pozemku
celkove vo výške 2.924,00 eur s úrokmi z omeškania. Finančnú náhradu navrhovala priznať nasledovne:
1/ za obdobie od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006 vo výške 958 m2 x 1,05 Eur = 1.005,90 Eur s 6 %

ročným úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia,
2/ za obdobie od 04. 02. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 958 m2 x 0,95 Eur = 912,20 Eur s ročným 9
% úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia,
3/ za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 1.005,90 Eur s 9 % úrokom z omeškania od
01. 01. 2011 do zaplatenia.

4. Žalovaná v 1. rade s rozšírením žaloby v konaní sp. zn 5C/69/2010 za obdobie od 30. 06. 2009
do 31. 12. 2010 nesúhlasila. Uviedla, že nárok uplatnený žalobkyňou za vyššie uvedené obdobie
neuznáva, pretože v zmysle Zákona č. 66/2009 Z. z. žalobkyňa je povinná strpieť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, teda to, že jej pozemok je zastavaný cestou. Zo strany žalovanej v 1. rade a
ani zo strany Košického samosprávneho kraja vo vzťahu k žalobkyni zatiaľ nebolo začaté konanie o

usporiadanie vlastníckych vzťahov zastavaných pozemkov predmetnou cestou v zmysle ustanovení
Zákona č. 66/2009 Z. z. a pokiaľ sa to v budúcnosti uskutoční, bude sa to robiť v rámci celého Košického
samosprávneho kraja a nie voči jednotlivým osobám. Je to dlhodobý proces, momentálne žalovaná v 1.
rade nemá finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny vlastníkom pozemkov v záujme odkúpenia
týchto zastavaných pozemkov. K vyjadreniu žalovanej v 1. rade žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by došlo k

zriadeniu vecného bremena zo zákona, nemohlo by sa to stať zadarmo, teda žalobkyňa naďalej trvala
na zaplatení finančnej náhrady aj za obdobie od 30. 06. 2009 do 31. 12. 2010.

5. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15. 03. 2011 v konaní sp. zn. 5C/69/2010 súd zmenu
žaloby spočívajúcej v rozšírení pôvodného žalobného návrhu o zaplatenie 2.442,21 eur (76.640,- Sk)

s príslušenstvom na zaplatenie 2.821,23 eur s príslušenstvom za žalované obdobia pripustil, teda
predmetom konania od 15. 03. 2011 bolo zaplatenie 2.821,23 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa
10. 05. 2011 žalobkyňa uviedla, že finančnú náhradu za zastavaný pozemok cestou II. triedy za obdobie
od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 si uplatňuje od žalovanej v 1. rade nie z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ale z titulu odplaty za vecné bremeno vzniknuté zo zákona v zmysle § 4 ods. 1 prvej vety

Zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré zákonné ustanovenie odkazuje na úpravu ohľadom vecných bremien
v Občianskom zákonníku. Uviedla, že zákon č. 66/2009 Z. z. neukladá vlastníkovi veci ani správcovi
veci lehotu na začatie pozemkových úprav a poskytnutia náhradného pozemku, teda vecné bremeno
vzniknuté na základe tohto zákona môže mať trvalý charakter. Písomným podaním doručeným súdu
12. 05. 2011 navrhla, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil na strane žalovaných žalovaný v 2.

rade vlastník cesty na predmetnom pozemku Košický samosprávny kraj, IČO: 355 410 16, Námestie
Maratónu mieru 1, Košice a navrhovala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanú
sumu anahradiťtrovykonaniaspoločneanerozdielne,tak,žesplnenímdlhujednéhozaniknepovinnosť
druhého žalovaného.

6. Uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/69/2010 zo dňa 19. 10. 2011 súd pripustil, aby
do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaných Košický samosprávny kraj, IČO: 355 410 16,
Námestie Maratónu mieru 1, Košice, ako žalovaný v 2. rade, v zmysle § 92 ods. 1 O. s. p.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14. 03. 2014 v konaní sp. zn 5C/69/2010 súd pripustil

zmenu žaloby spočívajúcu v zmene právneho dôvodu nároku uplatneného od 01. 07. 2009 do 31.
12. 2010. Po zmene žaloby predmetom konania bolo zaplatenie peňažného plnenia z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2006 a za obdobie od 04. 02. 2009 od 30. 06. 2009 a
zaplatenie peňažného plnenia za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 z titulu náhrady za vecné
bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z.

8. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/69/2010 rozsudkom zo dňa 24.04.2014
rozhodol o nárokoch uplatnených žalobkyňou z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a konanie o
nároku žalobkyne na náhradu za vecné bremeno vzniknuté zo zákona za obdobie od 01. 07. 2009 do
31. 12. 2010 vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Rožňava pod sp.

zn 9C/153/2016.

9. Žalobkyňa trvala na žalobe o priznanie náhrady za vecné bremeno vzniknuté zo zákona za obdobie
od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 v celkovej výške 933,25 eura, teda:- za rok 2009 vo výške 627,49 eur ročne, čo tvorí za 184 dní 316,30 eur,
- za rok 2010 vo výške 616,95 eur ročne, t. z. 616,95 eur.
Za žalovaného označila Košický samosprávny kraj. Vo vzťahu k pôvodne označenej Správe ciest

Košického samosprávneho kraja, Košice, žalobu zobrala späť, preto súd konanie voči žalovanej v
1. rade zastavil v zmysle § 145 ods. 1 CSP. Uviedla, že ide o časť zastavaného pozemku v jej
vlastníctve, o parcelu U. parc. č. XXXX/X, záhrady, v celkovej výmere XXX m2, vedenej na LV
č. XXXX k. ú. Z., z ktorej výmery žiada náhradu za výmeru XXX m2, ktorá je zastavaná cestou
druhej triedy vo vlastníctve žalovaného Košického samosprávneho kraja. Pri uplatnení výšky náhrady

vychádzala zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca M.. I. I. podaného v konaní sp. zn.
5C/69/2010, ktorý určil výšku obvyklého nájomného. Náhradu za zriadené vecné bremeno žiada určiť
analogicky do výšky znalcom určeného obvyklého nájomného. Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2014 zo dňa 23. 04. 2015, ktorým najvyšší súd rozhodoval
v porovnateľnej právnej veci a vyslovil právny názor, že vlastníkovi pozemku zastavaného stavbou
až do usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku, do poskytnutia náhradného pozemku v rámci

nariadených pozemkových úprav alebo formou finančnej náhrady patrí náhrada za vecné bremeno.
Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na časovo neurčité obmedzenie vlastníckeho práva podmienené
ochotou vlastníka stavby podať návrh na nariadenie pozemkových úprav nesúhlasí s názorom
žalovaného v 2. rade, že náhrada by mala byť jednorazová. Poukázala na to, že náhradný pozemok
jej nebol poskytnutý, obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemku trvá a nemá vedomosť o tom, že

by zo strany žalovaného bolo začaté konanie o usporiadaní vlastníckych vzťahov. Predmetný nárok
si uplatňuje na základe ustanovenia § 4 zákona č. 66/1999 Z. z. a vychádzajúc z ust. § 128 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný v 2. rade považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Uviedol, že

v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vlastník pozemku pod stavbou - žalobkyňa je povinná strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká (pre prípad, že vlastník stavby
nemá ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. 01. 07. 2009, zmluvne dohodnuté iné právo) vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby, obsahom

ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Zákon explicitne nerieši, či takéto vecné bremeno je odplatné
alebo bezodplatné a či je, v prípade jeho odplatnosti, náhrada za jeho zriadenie jednorazová alebo
opakovaná. Žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by boli vyčlenené na tento účel

a uspokojenie finančných nárokov žalobkyne a poskytnutie finančnej náhrady by bolo pre ostatných
vlastníkov prípadom precedentným. Pri prechode vlastníctva majetku poskytnutého zo strany štátu
neboli samosprávnym krajom poskytnuté žiadne finančné prostriedky na doriešenie majetkovoprávnych
vzťahov. Momentálne nie je v možnostiach žalovaného poskytovať tieto prostriedky - v podobe finančnej
náhrady za predmetné pozemky, ako aj za ich užívanie do vykonania pozemkových úprav zo svojho

rozpočtu. Uviedol, že pôvodcom daného stavu nie sú samosprávne kraje, k vzniku situácie došlo v
dôsledku delimitácie stavieb (vrátane ciest) zo štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k
pozemkom pod stavbami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa bude opakovane domáhať toho
istého nároku trval na tom, že priznanie opakovanej finančnej náhrady v tomto prípade nie je dôvodné.
Náhrada za vecné bremeno je majetkovým právom, ktorým má byť jednorázové plnenie vo výške

vyplývajúcejzvyhlášky č.492/2004Z.z.preto pripustil,žežalobkyňaztitulunáhradyzavecnébremeno
by mohla mať nárok na jednorázové plnenie, avšak nie na opakujúce sa plnenie za jednotlivé obdobia.
Uviedol, že návrh na usporiadanie vlastníckych vzťahov vo vzťahu k žalobkyni, týkajúci sa pozemku,
za ktorý sa žalobkyňa domáha náhrady vo forme finančného opakovaného plnenia nepodal, avšak
jeho podanie do budúcna žalovaný z dôvodu zmien v legislatíve nevylučuje. V súvislosti s pridelením

náhradného pozemku žalobkyni žalovaný v 2. rade uviedol, že takéto riešenie zo strany žalovaných
navrhnuté nebolo, nakoľko žalovaný v 2. rade nedisponuje pozemkom v primeranej výmere, bonite a
druhu obdobnom, ako je pozemok žalobkyne. Vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného
nároku z dôvodu, že žalobkyňa si nárok z titulu náhrady za vecné bremeno neuplatnila včas vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/1999 teda od 01.

07. 1999, pretože v predchádzajúcom konaní sp. zn. 5C/69/2010 si peňažné plnenie uplatňovala z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia.11. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou premlčania žalovanej strany. Uviedla, že predmetný nárok si
uplatnilavčasvkonanísp.zn.5C/69/2010vmáji2011,ktorýnárokrozsudkomOkresnéhosúduRožňava
sp. zn. 5C/69/2010 bol vylúčený na samostatné konanie.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 5C/69/2010 okresného súdu Rožňava, výpisom z LV
č. XXXX k. ú. Z. a znaleckým posudkom

13. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. Z. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú zapísané parcela registra

„W.“ evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty a parcela
registra „T.“ evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX/X o výmere XXX m2 - záhrady a vlastníkom
týchto nehnuteľností je žalobkyňa v celosti.

14. Za účelom zistenia výšky obvyklého nájomného v lokalite, v ktorej sa nachádza predmetný pozemok,
súd v konaní sp. zn. 5C/69/2010 nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom M.. I. I.. Zo znaleckého

posudku č. XXX/XXXX M.. I.V. I. vyplýva, že znalec určil výšku obvyklého nájomného za prenájom
pozemku registra „T.“ parcela č. XXXX/X k. ú. Z. za obdobie rokov 2009 a 2010 nasledovne:
- za rok 2009 výšku nájomného za 1 m2 určil sumou 0,655 Eur a ročné nájomné za výmeru 958 m2
vyčíslil sumou 627,49 eur,
- za rok 2010 výšku nájomného za 1 m2 určil sumou 0,644 Eur a ročné nájomné za výmeru 958 m2

vyčíslil sumou 616,95 eur.

15. Podľa Čl.20 ods. 1 prvej a druhej vety Ústavy slovenskej republiky (ďalej len ústava):
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu.

Podľa Čl.20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

16. Podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to
na základe zákona a za náhradu.

17. V zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. V zmysle ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

19. V zmysle ust. § 128 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze
alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu
použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.

20. V zmysle čl. I § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,

ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod
stavbou").

21. V zmysle čl. I § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok,
ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez

majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť
zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.
Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viackatastrálnychúzemí,náhradnýpozemoksaposkytnevrámciúzemiaobce.Aksaneuplatnípostuppodľa
odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona

schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

22. V zmysle čl. I § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových
úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa

začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto
zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na

účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku. Pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby
poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.

23. V zmysle čl. I § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

24. V zmysle § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

25. V zmysle § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou

zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

26. V zmysle § 3d ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení, cesty
II. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

27. Predmetom konania je náhrada za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. Ide o
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku vo vlastníctve žalobkyne, pričom zo strany žalobkyne nebolo
spochybňované právo žalovaného v 2. rade užívať predmetný pozemok na základe práva vecného

bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Medzi stranami sporu bolo sporné, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne
za žalované obdobie patrí náhrada, ak áno v akej výške.

28. Súd sa oboznámil s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2014 a

sp. zn. 4MCdo 1/2016, predmetom ktorých konaní bolo rozhodovania o náhrade za za vecné bremeno
zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4MCdo 1/2016, ktorým
rozhodoval v porovnateľnej právnej veci uviedol nasledovné:

Cieľom zákona č. 66/2009 Z. z. je vysporiadať doposiaľ nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky, v rámci reformy verejnej správy,
upravuje spôsob usporiadania týchto pozemkov a nesporne z neho vyplýva, že ním upravené vecné
bremeno je dočasným, nie je definitívnym riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stav buďzámennou zmluvou, alebo pozemkovými úpravami. Keďže tento zákon nerieši poskytovanie náhrady za
vzniknutévecnébremenáaexpressisverbisneustanovujebezodplatnosťzákonnéhovecnéhobremena,
je namieste poskytnutie náhrady odvodiť priamo z čl. 20 Ústavy SR, resp. § 128 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalobcov znášať na svoj úkor
plnenie verejnoprospešnej funkcie žalovaného. Ak zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena
na dobu vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú, nie je možné a v súlade s dobrými
mravmi rozhodnúť, že výška odplaty je jednorázová a konečná. Je potrebné prijať záver, že pokiaľ
zákon č. 66/2009 Z. z. ako špeciálny predpis upravuje vznik a rozsah zákonného vecného bremena, ale

neupravuje otázku náhrady a tiež ju výslovne nevylučuje, vzťahuje sa na vzniknutý právny vzťah ust. §
128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to povinnosť poskytnúť náhradu za zásah do vlastníckeho práva.
(porovnaj uznesenie NS SR 4MCdo 1/2016).

30. Z odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 4 MCdo 2/2014, (na ktoré poukázala aj žalobkyňa v
súvislosti s uplatneným nárokom) najvyšší súd uviedol, že Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý

predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena
zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov,
pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami
priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p

Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z
týchto ustanovení vychádzať. Nie je totiž možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z. z. poskytnutie
náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka
stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo
vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom

usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav,
pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa
má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v
obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok,

ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o
usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon č. 66/2009 Z.
z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k
pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej

vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky. (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. MCdo 2/2014).

31. V prejednávanej veci predmetom konania je poskytnutie náhrady za vecné bremeno zriadené
zákonom č. 66/2009 Z. z. za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010, ktorého sa žalobkyňa domáha
vo výške obvyklého nájomného za porovnateľný pozemok v danej lokalite. Keďže zákon č. 66/2009 Z.
z. nerieši otázku náhrady, odplaty za vzniknuté vecné bremeno, strany sporu nemali možnosť medzi
sebou dohodnúť túto náhradu. Napriek snahe žalobkyne riešiť vzťahy ohľadom vlastníctva a užívacieho

stavu zastavaného pozemku v jej vlastníctve stavbou vo vlastníctve žalovaného v 2) rade tak, že
v minulosti ponúkla nehnuteľnosť na predaj žalovaným, požadovala nájomné a v predchádzajúcich
súdnych sporoch si uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností,
vyvinula maximálnu snahu na urovnanie. Na druhej strane žalovaný ako vlastník stavby na cudzom
pozemku doteraz nevyvinul žiadnu snahu na vysporiadanie tohto právneho vzťahu ani po nadobudnutí

účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. tak, ako to má na mysli ust. § 3 tohto zákona, nepodal návrh na
začatie konania o nariadení pozemkových úprav, napriek tomu, že toto konanie sa začína podľa § 3
ods. 1 citovaného zákona na žiadosť vlastníka stavby a neponúkol žalobkyni ani náhradný pozemok s
odôvodnením, že takýmto pozemkom nedisponuje. Žalovaný odmietal poskytnúť žalobkyni plnenie za
užívaniespornejčastipozemkuzažalovanéobdobietvrdiac,žežalobkynipatríibajednorázovánáhrada.

Zákon č. 66/2009 Z. z. stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových
úprav, teda na dobu časovo neohraničenú, preto konanie žalovaného v 2) rade je v rozpore s § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúc z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byťv rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je právne irelevantná obrana žalovaného, že nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na poskytnutie finančnej náhrady.

32. Nakoľko platnosť vecného bremena je stanovená na dobu vykonania pozemkových úprav, ktoré
sú ponechané na vôľu a ochotu vlastníka stavby, súd dospel k záveru, že by nebolo v súlade s
dobrými mravmi rozhodnúť, že výška odplaty je jednorázová a konečná s prihliadnutím aj na to, že
sporný pozemok bol zastavaný cestou druhej triedy v 70. rokoch minulého storočia, teda obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemku trvá viac ako 5 rokov, po ktorú dobu vlastník svoj pozemok žiadnym

spôsobom nemôže užívať a realizovať oprávnenia vlastníka, ktoré by mu prináležali v zmysle § 123
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepodal návrh na začatie pozemkových úprav, preto doba trvania
obmedzenia vlastníckeho práva žalobkyne časovo nie je ohraničená, je neurčitá.

33 . Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu za žalované obdobie vychádzajúc
z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a ustanovenia

§ 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko súd priznal náhradu za konkrétne žalované obdobie, pri
určení výšky náhrady analogicky vychádzal z výšky obvyklého nájomného za daný pozemok v danej
lokalite, určeného znaleckým posudkom M.. I. I. č. XXX/XXXX. Náhradu za predmetný pozemok súd
určil vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému za žalované obdobie.

34. Súd námietke premlčania nevyhovel, pretože nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko bol
uplatnený v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009
Z. z., od 01.07.2009. Nárok bol uplatnený žalobkyňou na pojednávaní dňa 10. 05. 2011 v konaní sp.
zn. 5C/69/2010, v ktorom vyjadrení zmenila právny dôvod žiadanej peňažnej náhrady a uviedla, že za
žalované obdobie sa nedomáha zaplatenia žalovanej peňažnej sumy z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia, ale vzhľadom na to, že od 01. 07. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z. z., domáha
sa náhrady za vecné bremeno riadené týmto zákonom.

35. Výrok o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2) rade sa opiera o ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 2) rade bola úspešná, pretože jej súd priznal

náhradu trov konania vo výške 100 % zo strany žalovaného v 2) rade.

36. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.