Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Šibíkovej a z členov senátu - prísediacich Ing. Evy Ružičkovej a PhDr. Patrície Marákovej, v trestnej veci
vedenej proti obžalovanému K. A., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. K. Q. Č.. XX, stíhaný na slobode, trestne
stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní
konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 29. novembra 2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. A., R.. XX.XX. XXXX C. T., T. D. K. Q. XX, stíhaný na slobode,

j e v i n n ý , ž e

od presnejšie nezisteného času až do 22,25 h dňa 17.11.2017 v obci A. I. v osobnom motorovom
vozidle zn. Peugeot, EČV R. XXX D. neoprávnene mal plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom
sušeného konope s hmotnosťou 7089 mg s priemernou koncentráciou 13,1 % hmotnostných THC,
obsahujúce 929 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá aspoň 31 obvyklým jednorazovým dávkam drogy a

okrúhlu plechovú krabičku oranžovej farby s nápisom “Staropramen Cool” s obsahom sušeného konope
s hmotnosťou 1490 mg s priemernou koncentráciou 11,3% hmotnostných THC, obsahujúce 168 mg
THC,ktorémnožstvozodpovedá aspoň6obvyklýmjednorazovýmdávkamdrogy,ktorékúpilpredtýmod
doposiaľ nestotožnenej osoby, pričom konope je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. O omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných
látokaTHCjezaradenévzmyslezákonač.139/1998Z.z.Oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), s poukazom na § 38 ods. 2,
ods. 3 a ods. 8 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného dohľadu

ukladá povinnosťpodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.05.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 829/17/3304-18 zo dňa 15.05.2018 na obvineného K. A.
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2018 za účasti obžalovaného a zistil
nasledovné:

Obžalovaný K. A. na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2018 po poučení podľa príslušných ustanovení
Trestnéhoporiadku,vrátanepoučenípodľa§257Trestnéhoporiadku,urobilvyhláseniepodľa§257ods.
1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 829/17/3304-18 zo dňa 15.05.2018, doručenej súdu

dňa 17.05.2018, právne kvalifikovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na

slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej
kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok
kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods.

5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Matúša Drobného na hlavnom pojednávaní
tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257
ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine
zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného
vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,
resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa
obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len

ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené
nároky na náhradu škody.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti

(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu,
t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom,

že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom je ochrana ľudského života a zdraviapred konzumáciou a škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na
nakladanie s ktorými nemal obžalovaný príslušné povolenie. Objektom je aj záujem spoločnosti na
ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku
stíhaného trestného činu, teda zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný neoprávnene zadovážil
a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku. Súd dospel k záveru, že

obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky
objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok
a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s

prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie
obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania
žalovaného skutku súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale

svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o druhu a výmere trestu podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, jeho druhu
a výmere, a to oboznámením správ o povesti na obžalovaného, registra priestupkov, odpisu registra

trestov, oboznámením ostatného spisového materiálu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný K. A. sa doposiaľ nedopustil

žiadneho priestupku.

Zo správy o povesti Obce K. Q. vyplýva, že obžalovaný býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi, v obci
požíva dobrú povesť, nebol riešený pre priestupok.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je od 01.09.2017 riadne zamestnaný v

spoločnosti K..E..O.. O. I..W..V.. C. K. Q..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§36písm.j)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľviedolpredspáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;

základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí

trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútky, osoby páchateľov, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. U obžalovaného súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť nejakým spôsobom zmieňovali alebo dokonca vylučovali.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt.

Senát pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného K. A. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život), § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval). Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) z dôvodu
vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine obžalovaného aplikoval v danej
veci § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, teda aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by
bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Trestný zákon

ustanovuje v § 172 ods. 1 za žalovaný zločin trest odňatia slobody 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov (36
mesiacov až 120 mesiacov). Pomer poľahčujúcich okolností teda prevyšuje nad priťažujúcimi, preto súd
v danej veci upravil zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestného činu a hornú hranicu znížil o jednu
tretinu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., a to z 10 (desať) rokov na 92 (deväťdesiatdva) mesiacov.
Následne súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ako aj ods. 4 Tr. zákona z dôvodu vyhlásenia

viny obžalovaným, kedy znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 3 (tri) roky o jednu
tretinu, t. j. o 1 (jeden) rok, a to na 2 (dva) roky. Súd uložil obžalovanému trest podmienečný. Zároveň mu
súd uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, tú určil na dva roky. Obžalovanému
súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok a povinnosť spočívajúcu v
povinnosti podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Pri rozhodovaní o

výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku
trestu odňatia slobody. Vyhlásenie o vine obžalovaného a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa
na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí
a schválení dohody o vine a treste, pričom obžalovaný mal záujem o konanie o dohode o vine a treste,pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Vychádza sa
z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby
mu bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške

uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Senát tunajšieho súdu v danom prípade
mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanému tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovaného bol
pritom uložený trest odňatia slobody ako podmienečný. Súčasne ale súd neuznal tomuto obžalovanému
ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože napomáhanie súdu - vyhlásením, bolo

obžalovanému v jeho prospech už zohľadnené použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák.
per analógiam.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody

poškodenými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.