Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413220756
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413220756.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235 právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843 proti žalovaným v 1. rade: F. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX právne zastúpený: JUDr. Peter Timko, advokát, AK so sídlom Nitra,

Štefánikova 6 a žalovanému v 2. rade: B. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J., o zaplatenie 2.228,30 eura s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.17C/521/2015-175
zo dňa 5. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalovanému v I. rade priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% mení tak, že žalovanému v I. rade
nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného v II. rade zaplatiť žalobcovi sumu
2.228,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.228,30 eur od 30.05.2013
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V časti voči žalovanému v I. rade žalobu
zamietol. Ďalej súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,25 % ročne zo sumy
2.228,30 eur od 30.05.2013 do zaplatenia zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade plnom rozsahu 100 %. Ďalším výrokom súd
žalovanému v I. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
Nakoniec rozhodol, že svedkovi P. svedočné vo výške 7,50 eur nepriznáva.
2
7Co/150/2018
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1,2,3, § 427 Občianskeho zákonníka,

ako aj ustanoveniami § 2, § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 písm. b), 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
Zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že dňa
11.10.2012 zavinil vodič - žalovaný v 2. rade vozidlom FORD B. I. EČ NZ XXXCI, ( ktoré v čase
dopravnejnehodynebolozákonnepoistené,očomsvedčíemailovákomunikáciažalobcuspoisťovňami)
dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle OPEL s evidenčným
číslom S ktorého držiteľom v čase nehody bola U. - G.. U. X. ( poškodená). Škoda na motorovom

vozidle vo výške 2.228,30 eur bola preukázaná jednak z výpočtu výšky škody ako aj predloženej faktúry
č.13890 z 2.11.2012. Žalobca v zmysle § 24 odsek 2 písm. b) z.č. 381/2001 poukázal poistné plnenie
poškodenej dňa 10.4.2013, o čom svedčí výpis z účtu žalobcu, preto vznikol žalobcovi v zmysle §
24 odsek 7 z.č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré dňa 10.4.22013 poskytol z
poistného garančného fondu poškodenej a to voči žalovanému v 2. rade, ktorý je zodpovedný na základe
zavinenia v zmysle § 420 OZ za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Na základe vyššie uvedeného

súd zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie náhrady poistného plnenia v žalovanej výške ako aj
úroku z meškania, v zmysle § 517 odsek 2 OZ s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Zb.3. Žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď sa v konaní bránil tým, že v
čase dopravnej nehody nebol držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla a preto nebol povinný
uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k vyššie uvedenému motorovému vozidlu. V priebehu dokazovania

z výpovede žalovaného v 1. rade ako aj svedka P. mal súd preukázané, že motorové vozidlo C. s EČ A
bolo v mesiaci október 2011 predané kupujúcemu P. X. za kúpnu cenu 800 eur, ktorý si motorové vozidlo
prevzal hneď po stretnutí v októbri 2011. Svedok následne po mesiaci uvedené motorové vozidlo predal
ďalšej osobe, keďže sa popri zamestnaní zaoberal výkupom a následne predajom ojazdených vozidiel.
Svedok motorové vozidlo na Dopravnom inšpektoráte nezaevidoval. Zároveň mal súd zo správy ORPZ

v Nových Zámkoch, ODI z 24.11.2016 preukázané, že na vozidlo Ford Escort bola vedená blokácia
exekútorskýmúradomvobdobíod11.8.2011do14.9.2011podEX1170/111avobdobíod13.12.2011do
15.3.2012 pod EX 2687/11, z čoho vyplýva, že v čase prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho vyššie
uvedené motorové vozidlo blokované nebolo a preto ústnu kúpnu zmluvu z októbra 2011 považoval
za platný právny úkon. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nemal
právnu moc disponovať s motorovým vozidlom, keď na základe ústnej kúpnej zmluvy došlo k prevodu

vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na kupujúceho P. X., ktorý si motorové vozidlo v októbri 2011
prevzal a od tohto dátumu žalovaný v 1. rade nemohol motorové vozidlo ani užívať. Preto dospel k
záveru, že v konaní nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade a tým ani
jeho zodpovednosť v zmysle § 427 odsek 2 OZ a z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanému v 1.
rade zamietol. V konaní bolo od začiatku poukazované a to jednak rozhodnutím o priestupku, ako aj v

uplatnení nároku na náhradu škody, že vlastníkom motorového vozidla je osoba odlišná od žalovaného
vl. rade.
3
7Co/l 50/2018
4. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol

podľa § 262 odsek 1 CSP s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, pretože žalobca bol v konaní voči
žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu úspešný. O nároku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi súd
rozhodol v zmysle § 255 odsek 1 a § 262 odsek 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1.
rade bol voči žalobcovi v plnom rozsahu úspešný, pričom súd poukazuje, že riadne označenie strán
sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby a uplatnenie práva

na súdnu ochraňuje úzko spojené s procesným postupom súdu, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý
nesie sama zodpovednosť prejavujúcu sa v neúspechu jej žalobného návrhu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku,
ktorým súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v l.rade v rozsahu 100%. Poukázal
na to, že žalobu podal jednak voči vodičovi ( žalovaný v 2.rade), ktorý zavinil dopravnú nehodu a

jednak voči držiteľovi vozidla ( žalovaný v l.rade), ktorý zároveň porušil povinnosť v zmysle ust. § 3
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko k jeho vozidlu nebolo v čase nehody uzavreté platné povinné
zmluvnépoistenie.Vpriebehukonanianasúdedošlokpreukázaniu,žežalovanývl.radeneboldržiteľom
predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody, preto súd žalobu voči nemu zamietol.
Žalobca aj v priebehu konania poukázal na to, že žalovaný v 1 .rade riadne neodhlásil svoju držbu k

predmetnému vozidlu, vzhľadom k čomu aj v Centrálnej evidencii motorových vozidiel naďalej figuroval
ako jeho držiteľ, a to i v čase vzniku nehody. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na ust. § 257 CSP,
žalobca žiadal nepriznať žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, pretože zavinením žalovaného v
I. rade, resp. jeho nekonaním došlo k situácii, že ho považoval žalobca v čase spracovávania žaloby
za držiteľa predmetného motorového vozidla. Pokiaľ by si žalovaný v 1. rade po prevode vozidla splnil

povinnosť tak ako mu to ukladá zákon o cestnej premávke (§116 ods. 1,3 zákona č. 8/2009) a zabezpečil
nahlásenie zmeny údajov v centrálnej evidencii, nepovažoval by ho žalobca za pasívne legitimovaného
v tomto konaní. K jednoznačnému určeniu osoby, ktorá bola v čase nehody držiteľom vozidla došlo až
v priebehu konania, a to aj na základe výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom. Preto žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému v 1.

rade neprizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, resp. ho v napadnutej časti zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.
6. Žalovaný v l.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania, ktorým žalovanému v I. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
4

7Co/l 50/2018
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

12. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 2228,30 eura s príslušenstvom
voči žalovaným v 1. a v 2. rade dôvodiac tým, že dňa 11.10.2012 zavinil vodič - odporca v 2. rade
motorovým vozidlom C., B.: NZ-XXX CI v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle
E., B.: TO-XXXCT, ktorého držiteľom, bol U. - G.. U. X.. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 odsek 2 z.č. 381/2001 Z.z. povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol z garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 10.4.2013
vo výške 2.228,30 eur. Následne žalobca podľa § 24 odsek 7 z.č. 381/2001 Z.z. listom zo dňa 29.4.2013
si uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným. Žalobca dôvodil, že tým, že žalovaný v

1. rade si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 odsek 1 č. 381/2001 Z.z., preto
vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 odsek 7 z.č.
381/2001 Z.z. Žalovaný v 1. rade preto zodpovedá za škodu v zmysle § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ
motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v
2. rade za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že nie je

držiteľom vozidla, pretože ho v roku 2011, predal P. a súčasne mu udelil plnomocenstvo na vybavenie
zmeny v dokladoch vozidla a preto odovzdaním vozidla kupujúcemu žalovaný titulom ústnej kúpnej
zmluvy stratil právnu aj faktickú moc nad vozidlom.
13.Rozhodujúcoodvolanížalovanéhovtejtoveciodvolacísúddospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistraně. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych.
Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek

5
7Co/l 50/2018
sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková

sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Čo sa týka rozsahu, môže súd
povinnosť nahradiť trovy moderovat' celkom alebo sčasti. Ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu,
že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť, teda
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto

ustanovenia.
14. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že v žalobe správne označil aj žalovaného
v l.rade, ktorý v čase dopravnej nehody bol uvedený v Centrálnej evidencii motorových vozidiel ako
držiteľ daného motorového vozidla. Žalovaný v l.rade síce v priebehu konania preukázal, že nie
je vlastníkom motorového vozidla, pretože ho predal inej osobe ešte predtým ako bola spôsobená

dopravná nehoda, na druhej strane je zrejmé, že žalovaný v l.rade si nesplnil svoju povinnosť, ktorá
mu vyplýva z ust. § 116 ods. 1, 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a nezabezpečil nahlásenie
zmeny údajov ( prevod držby vozidla na inú osobu v lehote 15 dní ako táto skutočnosť nastala) v
centrálnej evidencii. Podľa § 111 ods. 1 je evidencia vozidiel informačný systém Policajného zborupodľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel,
držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom
a poskytovania údajov z tejto evidencie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si správne pred podaním

žaloby zistil údaje o vlastníkovi resp. držiteľovi vozidla z evidencie vozidiel. Vzhľadom na uvedené je
potom potrebné v danej veci aplikovať ust. § 257 CSP, ktorého aplikácia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Odvolací súd v prejednávanej
veci zistil zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú práve hodnotenia povahy a
okolností daného sporu. Výnimočnosť tohto prípadu spočíva v tom, že aj keď žalobca nebol v konečnom

dôsledku úspešný ohľadom žaloby voči žalovanému v l.rade, okolnosťou hodnou osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade je práve vyššie popísané konanie resp.
nekonanie žalovaného vl. rade. Je zrejmé, že žalovaný v l.rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a tým
spôsobil,žežalobcavžalobeoznačilnesprávnehovlastníkamotorovéhovozidla.Vdanomprípadenieje
relevantnou ani skutočnosť, že v rozhodnutí o priestupku bola ako vlastník motorového vozidla uvedená
osoba odlišná od žalovaného vl. rade, pretože táto listina nie je záväzná ohľadom zistenia skutočného

vlastníkamotorovéhovozidla.Akoužbolouvedenévyššiepráveevidenciavozidieljeinformačnýsystém
Policajného zboru, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel.
15.Vdanomprípadebolasplnenáajpodmienka,žesúdjepovinnývytvoriťprocesnýpriestorumožňujúci
stranám konania vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Už v konaní pred
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.4.2017 právny zástupca žalobcu navrhol súdu prvej

inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP poukazujúc na dôvody uvedené neskôr
aj v odvolaní. K uvedenému návrhu žalobcu
sa vyjadril na pojednávaní aj právny zástupca žalovaného v l.rade, keď namietal, že žalobca už pri
podaní žaloby vedel, že jediným škodcom je žalovaný v 2.rade. Uvedená námietka právneho zástupcu
žalovaného v l.rade však neobstojí, pretože ako uviedol správne žalobca v žalobe, ale aj súd prvej

inštancie v rozhodnutí, zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako držiteľa vozidla by bola daná podľa §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16. S poukazom na uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým žalovanému
v I. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% zmenil podľa § 388 CSP

tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1 .rade.
18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).