Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/278/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117210198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117210198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: J. F. F.,
X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XX, L., zast. JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou, Bezručova 1, Bratislava, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie
bezúročnosti spotrebiteľského revolvingového úveru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 20. októbra 2017, č.k. 17Csp 27/2017-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala určenia, že revolvingový úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 19.12.2014 je bezúročný. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.12.2014
uzavrela v postavení spoludlžníka so žalobcom zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo
výške 3.000 eur, keď poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 3.318 eur, a že ona ako spoludlžník
mala žalovanému zaplatiť 6.318 eur v 18-tich mesačných splátkach vo výške 351 eur. Žalobkyňa mala
za to, že má v rámci tejto zmluvy postavenie spotrebiteľa a medzi ňou a žalovaným bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, keďže pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na
určení bezúročnosti tohto úveru deklarovala naliehavý právny záujem, keď tvrdila, že potrebuje vyriešiť

otázku výšky jej skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov aj s prihliadnutím
na prebiehajúce rozhodcovské konanie iniciované žalovaným. Uviedla, že úroková miera predmetného
úveru predstavovala 192,76 % ročne, hoci úrokové miery podobného úveru v bankách boli v rovnakom
čase niekoľkokrát nižšie. Poukázala na to, že podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., §
53 ods. 6 Obč. zák. a § 1a ods. 1 až 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. predstavovala priemerná hodnota RPMN
bánk v rozhodujúcom období 13,95 % s tým, že najvyššia prípustná výška odplaty v predmetnom období
bola 27,9 %. Tvrdila, že ku dňu podania žaloby na arbitrážny súd bola zo strany dlžníka žalovanému

zaplatená suma 3.861 eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nemá postavenie
spotrebiteľa a medzi sporovými stranami nevznikol žiadny spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobkyňa
pristúpila k zmluve ako spoludlžník za účelom splatenia záväzku, keď zmluva o úvere bola uzavretá
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a spravuje sa režimom obchodného práva. Žalovaný zdôraznil,že jeho dlžníkom je obchodná spoločnosť, ktorá požiadala o poskytnutie preklenovacieho úveru na
prevádzkové účely. Nepovažoval za reálne, aby bolo možné jednu a tú istú zmluvu považovať za
podnikateľský a súčasne aj spotrebiteľský vzťah. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 2CoZm 106/2015 podľa ktorého poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby
bola osobe poskytujúcej záruku poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, keďže prísľub úveru a úverová
zmluva sú zmluvami o dodávke služby, pričom záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá
na samotnom poskytnutí úveru.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že z obsahu žiadosti o poskytnutie úveru zo
dňa 18.12.2014 vyplýva, že žiadateľom o úver bola právnická osoba Eco top trade, s.r.o. v zastúpení
konateľkou J. F. (žalobkyňou) s tým, že výška úveru predstavovala 3.000 eur so splatnosťou v 18-tich
mesačných splátkach vo výške 351 eur a celková nominálna hodnota úveru predstavovala 6.318 eur.
Z obsahu žiadosti tiež zistil, že účel čerpania úveru bol prevádzkový. Zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 19.12.2014 vyplynula dohoda medzi žalovaným ako veriteľom a spol. Eco

top trade, s.r.o. ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom o poskytnutí peňažných prostriedkov v
dohodnutej výške na účely podnikateľskej činnosti dlžníka, ktorý sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 18-
tich mesačných splátkach vo výške 351 eur podľa splátkového kalendára. Z oznámenia Slovenského
arbitrážneho súdu zo dňa 09.12.2016 zistil, že dňom 05.12.2016 sa začalo vo veci žalobcu Profi Credit
Slovakia, s.r.o. proti žalovaným 1/ Eco top trade, s.r.o. a 2/ J. F. rozhodcovské konanie o zaplatenie

6.247,80 eur s príslušenstvom. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobkyňa je konateľkou
spol. Eco top trade, s.r.o.. Vec posúdil právne podľa ust. § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. a uviedol, že
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že jej tvrdenia neboli
preukázané, a z tohto dôvodu muselo byť vo veci samej rozhodnuté v jej neprospech. Vysvetlil, že
dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdených skutočností spočíva vždy na tej strane sporu, ktorá

tieto skutočnosti tvrdí a z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Vyhodnotil, že
z dokazovania vyplynulo, že dňa 19.12.2014 došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným ako veriteľom
a spol. Eco top trade, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej žalovaný poskytol spoločnosti Eco top
trade, s.r.o. peňažné prostriedky v dohodnutej výške 6.318 eur na výkon jej podnikateľskej činnosti,
konkrétne na prevádzkové účely. Žalobkyňa je konateľkou spol. Eco top trade, s.r.o. s tým, že v rámci

zmluvy vystupuje ako spoludlžník. Dospel potom k záveru, že ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi
dvoma podnikateľskými subjektmi za účelom poskytnutia úveru na podnikateľskú činnosť nebolo možné
stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne, že mala v rámci úverového vzťahu postavenie spoludlžníka a
súčasne spotrebiteľa, keď vyhodnotil, že rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade je účel poskytnutia
peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na podnikateľskú činnosť spol. Eco top trade, s.r.o..

Vyhodnotil, že z tohto dôvodu žalobkyňa ako spoludlžník nepožíva ochranu ako spotrebiteľ, nakoľko jej
postavenie je závislé od účelu poskytnutia peňažných prostriedkov a taktiež od skutočnosti, že v rámci
úverového vzťahu ani nevystupuje ako hlavný dlžník, ale ako spoludlžník a súčasne konateľ dlžníka. Z
týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.2C.s.p.avkonanívplnom
rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu. O uložení povinnosti
žalobkyni zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,50 eur rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vzhľadom na to,
že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že má postavenie spotrebiteľa, a preto nemožno v jej prípade

aplikovať ust. § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V súvislosti so skutočnosťami opísanými
v jej žalobe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to najmä vzhľadom na výšku poplatku za poskytnutie

predmetného revolvingového úveru, videla v konaní žalovaného rozpor s dobrými mravmi. Uviedla, že
sa domnieva, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatný právny úkon, a to nielen z
dôvodu, že na strane žalovaného došlo k zneužitiu k jej tiesne, ale aj ľahkovážnosti, nakoľko predmetný
úver jej bol poskytnutý za neprimerané protiplnenie (úroky a poplatky). Žiadala, aby súd preskúmal jeho
primeranosť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam predmetného právneho úkonu, jeho pohnútkam a

účelu, ktorý sledoval. Vyjadrila názor, že ak osoba konajúca z okolností vedela alebo musela vedieť, že
na druhej strane je osoba konajúca v tiesni alebo rozrušení, a túto okolnosť využila, ide o neplatnosť
celého právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi a o tzv. civilnoprávnu úžeru. Žiadala, aby odvolací
súd posúdil celú zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. 39 Obč.zák., pretože obsahom a účelom odporuje zákonu a dobrým mravom. Uviedla tiež, že žalovanému už
zaplatila viac ako bola istina poskytnutého úveru, a preto sa domnieva, že predmetný zmluvný vzťah je
uzatvorený aj v rozpore s poctivým obchodným stykom v súlade s ust. § 265 Obch. zák., ktorý nemôže

požívať právnu ochranu, keďže je v rozpore so zákonom.

6. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, keď odvolanie žalobkyne
nepovažoval za dôvodné. V prvom rade nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne o tom, že je v rozpore
s poctivým obchodným stykom v zmysle § 265 Obch. zák., ak mu bolo zaplatené viac ako na

základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol, keď vysvetlil, že podstatou úverovej zmluvy je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi, ktorý ich má vrátiť a súčasne uhradiť aj
úrok, čiže uhradí viac ako mu bolo poskytnuté. Zdôraznil, že zmluvný vzťah založený predmetnou
zmluvou nie je spotrebiteľským vzťahom, čo aj súd prvej inštancie správne skonštatoval. Vzťah zo
zmluvy o revolvingovom úvere je vzťahom medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, ide o typický
obchodnoprávny vzťah, a podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obch. zák. ide o absolútny obchod. Nesúhlasil

potom s tvrdeniami žalobkyne, že došlo k zneužitiu jej tiesne a ľahkovážnosti. Mal tiež za to, že tvrdenie
žalobkyne o neplatnosti zmluvy nemá žiadnu spojitosť s tým, čoho sa žalobou domáhala, keďže žiadala
určiť, že úver je bezúročný, pričom súd koná o tom, čo urobila žalobkyňa predmetom sporu. Nesúhlasil
však ani s jej tvrdeniami o neplatnosti zmluvy, keď z tvrdení žalobkyne nemal za zrejmé, v čom by
mala spočívať tieseň, pretože každá úverová zmluva je uzatváraná preto, lebo jeden subjekt si chce

peniazepožičaťadruhýjeochotnýichpožičať.Poukázaltiežnato,ževkonaníneboližiadneskutočnosti
svedčiace o tiesni alebo o ľahkovážnosti ani preukázané.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
súdny spis a napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil
rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napokon, žiadne procesné vady ani
neboli v odvolaní namietané), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi,
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol,

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil,
a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení

svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dospel k správnemu záveru,
že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tom, že má ako spoludlžník
obchodnej spoločnosti v rámci zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 19.12.2014,
uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a spol. Eco top trade, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej

žalovaný poskytol tejto spoločnosti na výkon jej podnikateľskej činnosti (na prevádzkové účely) peňažné
prostriedky, postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v posudzovanej veci je
rozhodujúcim účel poskytnutia peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na podnikateľskú činnosť
spol. Eco top trade, s.r.o., od ktorého je závislé aj postavenie žalobkyne, ktorá ako spoludlžník nepožíva
ochranu ako spotrebiteľ. S týmto záverom, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, sa odvolací súd stotožnil.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobkyne konštatuje, že žalobkyňa v
odvolaní vôbec nereflektovala na závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel po prejednaní jej žaloby
a vykonaní dokazovania potrebného na rozhodnutie o nej, a tieto závery ani ničím nespochybnila.V odvolaní prišla s úplne novou argumentáciou, keď v rozpore so žalobou, ktorou sa domáhala
určenia bezúročnosti zmluvy o revolvingovom úvere, žiadala, aby odvolací súd posúdil celú zmluvu o
revolvingovom úvere ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. 39 Obč. zák., s odôvodnením, že

odporuje dobrým mravom, pretože žalovaný zneužil jej tieseň a ľahkovážnosť, a že ide o civilnoprávnu
úžeru. Tvrdila tiež, že žalovanému už zaplatila viac ako bola istina poskytnutého úveru, a preto je
zmluvný vzťah uzatvorený aj v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obch. zák.). Odvolací súd
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobkyňa žalobou nežiadala určiť neplatnosť zmluvy o revolvingovom
úvere s poukazom na rozpor s dobrými mravmi resp. rozpor s poctivým obchodným stykom, naopak,

s poukazom na to, že je spotrebiteľkou, s čím sa súd prvej inštancie správne nestotožnil (odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku), žiadala určiť,
že predmetný úver je bezúročný. V žalobe platnosť zmluvy o revolvingovom úvere nenamietala, a
počas konania pred súdom prvej inštancie pripustenie zmeny žaloby ani nenavrhla. Odvolací súd
potom vyhodnotil, že prípustnosť takéhoto odvolania, ktoré s rozhodnutím súdu prvej inštancie o žalobe
žalobkyne, v ktorej sama vymedzila predmet sporu, vôbec nesúvisí, je potrebné vnímať v spojitosti

s ust. § 366 písm. d) C.s.p., z ktorého vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
čo však nie je prípad prejednávanej veci, pretože žalobkyni nič nebránilo v použití argumentácie
(procesnéhoútoku),ktorúuviedlavodvolaní,užvkonanípredsúdomprvejinštancie.Napokon,anisama

žalobkyňa v odvolaní netvrdila, že by ňou uvedenú odvolaciu argumentáciu nemohla nezavinene použiť
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto nemohol na odvolacie námietky žalobkyne prihliadať.
Napriek tomuto záveru považuje za potrebné opätovne poukázať na závery súdu prvej inštancie, ktoré
sú správne, teda, že žalobkyni neprislúcha v posudzovanej veci postavenie spotrebiteľa. V súvislosti
s jej odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že dlžníkom zo zmluvy o revolvingovom úvere bola

obchodná spoločnosť Eco top trade, s.r.o., ktorá si úver od žalovaného zobrala na prevádzkové účely, z
čoho je zrejmé, že medzi žalovaným ako veriteľom a menovanou spoločnosťou vznikol vzťah zo zmluvy
o úvere, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník. Poukazovanie žalobkyne na ust. § 39 Obč. zák.
je potom irelevantné, pretože aplikácia Občianskeho zákonníka na zmluvu medzi dvoma obchodnými
spoločnosťami,ktorájeabsolútnymobchodom,jevylúčené.Naviac,žalobkyňažiadnezosvojichtvrdení,

ktoré uviedla v odvolaní, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, preto jej odvolacie námietky
zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie
bezúročnosti vyššie uvedeného revolvingového úveru zamietol, rozhodol správne.

14. Po preskúmaní výrokov, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu
súdny poplatok 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že
napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania

rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. pri plnom úspechu žalovaného
v spore, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže
žalobkyňa v odvolaní ohľadom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania ničím neargumentovala,
obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý o
nároku na náhradu trov konania rozhodol správne a v súlade so zásadou úspechu v spore. Žalovaný

mal v spore so žalobkyňou plný úspech, preto mu voči nej prináleží aj nárok na náhradu trov konania
účelne vynaložených na bránenie svojho práva. Uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok
za žalobu je taktiež správne, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nepožíva ochranu ako
spotrebiteľ a nie je potom ani oslobodená od platenia súdnych poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na správnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu

stotožňuje, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia nemá viac čo uviesť.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný,
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).