Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Macúchová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3P/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517205867
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517205867.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti Q. Š., C.. XX.XX.XXXX X. M. Š., C.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov A. Š., C.. XX.XX.XXXX, S.
B., H.. H. XXX/XX X. W. Š., C.. XX.XX.XXXX, S., S. M. S., N. U. XXX/X, zastúpeného Mgr. Ľubomírom
Karikom, advokátom so sídlom Myjava, M.R. Štefánika 638/56, o návrhu otca na zmenu zverenia
maloletých detí a návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí sa zastavuje.
II. Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi súd zamieta.
III. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur na 160,-
eur a na maloletú M.J., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur na 160,- eur mesačne s účinnosťou od
26.03.2018.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 26.03.2018 do vyhlásenia
rozsudku na maloletú Q. v sume 215,- eur a na maloletú M. v sume 215,- eur je otec povinný zaplatiť
matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.12.2016 č.k.XP/XX/
XXXX -XX v časti výživného.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom. Navrhol, aby boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, matka zaviazaná prispievať
na ich výživu na každé dieťa sumou 100,- eur mesačne a navrhol aj úpravu styku maloletých detí
s matkou. Návrh odôvodnil tým, že matka nerešpektuje doterajšiu úpravy jeho styku s maloletými
deťmi, bráni mu v styku s nimi, a preto podal návrh na výkon rozhodnutia. Navrhol vykonať znalecké
dokazovanie na zistenie spôsobilosti oboch rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti.
2.Matka s návrhom nesúhlasila a za nepravdivé označila tvrdenie otca o tom, že bráni deťom v styku s
ním. Uviedla, že samotné deti sa odmietajú s otcom stretávať a tráviť s ním čas. Odmietajú aj telefonický
kontakt s ním. Poukázala na to, že ak má otec záujem obnoviť vzťahy so svojimi deťmi, musí zvoliť iný
prístup k nim, pretože vynucovaný styk nevedie k zlepšeniu vzťahov. Navrhla vypočuť maloleté deti a
znalecké dokazovanie žiadala zamerať nielen na rodičov, ale predovšetkým na maloleté deti.3.Po výsluchoch maloletých detí, z ktorých vyplynulo, že nesúhlasia s tým, aby boli zverené do
starostlivosti otca, vzal otec návrh na zmenu zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti späť. Súd
konanie o jeho návrhu podľa §29 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.m.p. zastavil, keďže so späťvzatím návrhu
vyslovila súhlas matka aj kolízny opatrovník maloletých detí. Vzhľadom na zistený skutočný stav, najmä
výpovede maloletých detí, ani súd nevidel dôvod na pokračovanie v konaní o zmenu zverenia maloletých
detí.
4.Vpriebehutohtokonaniapodalamatkanávrhnazvýšenievýživnéhonamaloletédeti,ktorýodôvodnila
jednakzmenoupomerovnastranemaloletýchdetí,atohlavnevsúvislostisichzdravotnýmiproblémami,
s prechodom mladšej dcéry na 2.stupeň základnej školy, ale aj zmenou pomerov na strane otca, u
ktorého súd v čase pôvodného rozhodovania o výživnom zohľadnil v jeho výdavkoch leasingové splátky
na auto. Navrhla zvýšiť výživné na každé dieťa najmenej na sumu 200,- eur s účinnosťou od 01.09.2017.
Zároveň navrhla, aby s ohľadom na vyjadrenia detí, ktoré sa odmietajú s otcom stretávať, súd zmenil
rozhodnutie o styku tak, že nebude upravený.
5. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Dôvodil, že jeho príjem sa v dôsledku zníženia
počtu nadčasových hodín znížil, nepracuje už ani na dohodu, spláca úver na byt, ktorý si kúpil a
poukázal aj na to, že priemerné mesačné výdavky dokladované matkou pokrýva doteraz určené výživné
z jeho strany a u maloletých detí nenastala žiadna radikálna zmena pomerov. Nesúhlasil ani s návrhom
matky, aby jeho styk s deťmi nebol upravený.
6. Kolízny opatrovník najskôr návrh matky na zvýšenie výživného nepovažoval za dôvodný, a to
vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od ostatnej úpravy výživného. Neskôr po vykonanom dokazovaní
uviedol, že boli preukázané zvýšené náklady na výživu maloletých detí v súvislosti s ich zdravotným
stavom, ponechal rozhodnutie o výške výživného na úvahe súdu. Nesúhlasil však s návrhom matky
ohľadne styku otca s maloletými deťmi, poukázal na to, že v záujme maloletých detí by mal zostať styk
upravený.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením ich písomných podaní, výsluchom
maloletých detí a svedka W. N., oboznámením správ o príjmoch, výdavkoch a majetkových pomeroch
rodičov, správ a vyjadrení kolízneho opatrovníka, správ zamestnávateľov rodičov, lustrácie v Sociálnej
poisťovni, lekárskych správ a potvrdení o zdravotnom stave maloletých detí, oboznámil spis tunajšieho
súdu sp. zn. XP/XX/XXXX a zistil tento skutočný stav:
8. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.12.2016 č.k. XP/XX/XXXX -XX bolo rozvedené manželstvo
rodičov maloletej Q. a M.. Obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na ich výživu mesačne sumou 130,- eur na každú. Súčasne bol upravený styk otca
s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 9.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny a každý nepárny
štvrtok od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny. V čase tejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
mala mal. Q. 13 rokov a maloletá M. 9 rokov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z priemerného
čistého mesačného príjmu matky 614,71 eura a otca 877,09 eura, pričom zohľadnil pokles jeho príjmu
a nevyhnutné náklady na nájomné 120,- eur, cestovné do práce 50,- eur mesačne a splátky leasingu na
auto 300,- eur mesačne. Na strane maloletých detí zohľadnil zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť
maloletej M., a preto výšku výživného u oboch detí určil rovnakú.
9. V súčasnosti má maloletá Q. 15 rokov a je žiačkou 9. ročníka základnej školy a maloletá M. má takmer
12 rokov a je žiačkou 6. ročníka základnej školy, teda navštevuje druhý stupeň základnej školy. Obe
maloleté deti majú zdravotné problémy, s ktorými súvisia zvýšené výdavky na ich zdravotnú starostlivosť.
U maloletej Q. bola diagnostikovaná N. Y.. Je všeobecne známe, že toto ochorenie si vyžaduje zvýšené
náklady na stravu, dodržiavanie diéty, užívanie liekov, vitamínov. Q. nosí okuliare, za ktoré matka v marci
tohto roku zaplatila viac ako 100,- eur. U maloletej M. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, má zníženú
imunitu, X. C. J., býva často chorá a je u nej podozrenie na D. Q. I. a X., matka jej kupuje spreje,
za ktoré platí 10,- eur. Z dokladov a lekárskych správ, ktoré predložila matka vyplýva, že v súvislosti so
zdravotnými problémami matka s oboma deťmi často navštevuje nielen detského lekára, ale aj odborné
ambulancie mimo miesta ich bydliska. Maloletá Q. končí základnú školu, bude pokračovať v štúdiu na
strednej škole s umeleckým zameraním a v súčasnosti sa pripravuje na talentové skúšky návštevoukurzu, za ktorý matka zaplatila 96,- eur. Ďalej matka preukázala výdavky v uplynulom školskom roku
v súvislosti s návštevou školy (triedny fond, ZRPŠ, poistné, hygienické potreby, návštevy kultúrnych
podujatí, výlety, prednášky a podobne), a to u maloletej Q. vo výške 130,52 eura a u mal. M. 197,02
eura a takisto zvýšené náklady na stravné v škole aktuálne 27,- eur mesačne na každú. Za pobyt v
škole prírody v uplynulom školskom roku zaplatila matka každému z detí po 130,- eur.
10. Matka maloletých tak ako v čase poslednej úpravy výživného pracuje aj v súčasnosti ako zdravotná
sestra. Dosahuje priemerný čistý zárobok 647,05 eura mesačne. Popri tom od júna 2018 pracuje
na základe dohody o vykonaní práce v J. W. O. a za mesiace jún až august 2018 dosiahla čistý
príjem 364,59 eura. Podľa jej vyjadrenia pokračuje táto dohoda do konca roka 2018. Matka spolu s
maloletými deťmi žije v prenajatom 2-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 219,83 eura a za elektrinu
22,- eur. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré jej zostalo po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.
11. Ani otec maloletých detí nezmenil zamestnanie, pracuje v spoločnosti N. O., O..U..L.. B.. Jeho
priemerný čistý príjem bol v roku 2017 927,23 eura a v roku 2018 849,13 eura. Ako vyplýva z vyjadrenia
zamestnávateľa, otec prestal vykonávať nadčasovú prácu na základe rozhodnutia zamestnávateľa,
ktorého výrobný plán nevyžaduje výkon nadčasovej práce na jeho pracovnej pozícii. Otec v súčasnosti
iný príjem nemá. V roku 2017 na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval v spoločnosti X. O.
O..U..L.., za celý rok dosiahol príjem 175,- eur brutto a v roku 2018 za obdobie január až jún 2018
67 ,- eur brutto. Otec denne dochádza z miesta bydliska v S. M. S. C. B. do zamestnania, mesačné
náklady vyčíslil sumou 50,- eur. Je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré kúpil ako ojazdené
za finančné prostriedky získané predajom vozidla, ktoré bolo v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou
detí. Zvyšok finančných prostriedkov získaných predajom vyplatil matke z titulu vyporiadania, a to vo
výške 7.000,- eur. Otec býva v garsónke, ktorú kúpil minulý rok za 15.000,- eur od svojej priateľky.
Peniaze na kúpu si požičal od sestry, pôžičku spláca po 200,- eur mesačne. Náklady na bývanie
predstavujú 120,- eur vrátane nákladov na elektrinu.
12. Otec sa s maloletými deťmi viac ako dva roky nestretáva, pretože deti akýkoľvek kontakt s ním
odmietajú. Otec sa snažil kontakt s deťmi nadviazať, prejavil záujem o realizáciu upraveného styku. V
súčasnosti však rešpektuje stanovisko detí. Okrem platenia súdom určeného výživného sa otec iným
spôsobom na výžive detí nepodieľa. Neprispieva im na náklady na školu a ich mimoškolské aktivity tak,
ako to uviedol na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva. Nekupuje im darčeky.
13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.
13.1. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13.2.Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
13.3.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§
62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.14.Pokiaľ sa matka maloletých detí domáhala zmeny rozhodnutia o úprave styku maloletých detí s ich
otcom tak, aby styk nebol upravený, súd jej návrhu nevyhovel, pretože ho nepovažoval za dôvodný.
Skutočnosť,žemaloletédetivsúčasnostiodmietajústykaakýkoľvekinýkontaktsotcom,niejedôvodom
na to, aby bolo vyhovené návrhu matky. Je v záujme maloletých detí, aby styk zostal upravený, i keď
sa zrejme v súčasnosti nebude realizovať, pretože ho deti odmietajú a otec ich názor rešpektuje. Je
však potrebné, aby sa vzťahy detí a otca upravili, pretože popri zákonnej povinnosti otca prispievať na
výživu detí, má otec aj právo na styk s deťmi, prostredníctvom ktorého sa podieľa na ich výchove.
Obaja rodičia však musia spoločne rozumne komunikovať a hľadať spôsob, akým sa prerušený vzťah
otca s deťmi obnoví. Obaja k tomu musia pristupovať citlivo, musia vnímať potreby detí, ich záujmy a
brať pri tom do úvahy ich názory.
15. Návrh matky na zvýšenie výživného súd považoval za čiastočne dôvodný. I keď od poslednej úpravy
výživného uplynuli len tri roky, nastala taká zmena pomerov predovšetkým na strane maloletých detí,
ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o
výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania
súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na
výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie prv
určeného výživného. Úlohou súdu je potom dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal
pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je
možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom a ak nejde len o prechodnú zmenu
pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného, súd vychádza zo zásad pre
určenie výživného stanovených v citovanom ustanovení § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že
povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza
zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie
do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky,
ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
16.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žeodposlednejúpravyvýživnéhosapodstatnezmenili
pomery na strane oboch maloletých detí. Obe sú o tri roky staršie, Q. je v poslednom ročníku základnej
školy, pripravuje sa na prijímacie skúšky na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady (návšteva
plateného kurzu). M. od tohto školského roka prešla na druhý stupeň. U oboch detí sa zhoršil zdravotný
stav, pribudli im ochorenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť (strava,
okuliare,lieky,vyšetreniaastýmspojenécestovanienavyšetreniaajmimomiestabydliska).Všetkytieto
zvýšené náklady pokrýva matky zo svojho príjmu, hoci otec detí v konaní o rozvod manželstva prejavil
ochotu okrem bežného výživného podieľať sa na nákladoch na školské a mimoškolské potreby detí.
Pomery sa čiastočne zmenili aj na strane rodičov, nie však výraznejšie. I keď otec tvrdil, že jeho príjem
sa znížil, súd zdôrazňuje, že v roku 2017 bol príjem otca vyšší ako v čase poslednej úpravy výživného a
k zníženiu jeho príjmu v roku 2018 z dôvodu menšieho počtu nadčasových hodín v porovnaní s obdobím
poslednejúpravyvýživnéhodošlolen minimálne,atoo28,-eur. Naviacaniotcoviničnebránivtom,aby
podobne ako matka detí, dopĺňal svoj príjem z pracovnej činnosti vedľajším príjmom, pretože súčasná
situácia na trhu práce mu to umožňuje a v minulosti na základe dohody o pracovnej činnosti mal takýto
príjem. Aj majetkové pomery otca sú priaznivejšie ako pomery matky, pretože na rozdiel od nej mu jeho
finančné možnosti umožnili bytovú situáciu riešiť kúpou vlastného bytu, pričom výška mesačnej splátky
pôžičky na byt je nižšia ako boli jeho leasingové splátky na motorové vozidlo v čase poslednej úpravy
výživného, na ktoré súd pri určení výživného prihliadal. Do úvahy súd vzal aj tú skutočnosť, že pri určení
výživného v čase poslednej úpravy sa zohľadnila aj tá skutočnosť, že bol upravený styk otca s deťmi a
v podstate štyri dni v mesiaci mali byť deti v starostlivosti otca, kedy im mal zabezpečovať aj ich výživu.
Ako vyplynulo z dokazovania, styk sa nerealizuje, takže aj počas týchto dní výživu detí zabezpečuje ich
matka. Na druhej strane však bolo potrebné pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného prihliadnuť
aj na to, že matka disponuje finančnou hotovosťou, ktorú jej otec vyplatil tento rok z titulu vyporiadania
ich spoločného majetku.
17. Podľa názoru súdu týmto zmeneným pomerom na strane detí a rodičov zodpovedá výživné vo výške
160,- eur mesačne, teda zvýšenie o 30,- eur. Je v možnostiach a schopnostiach otca platiť takéto
zvýšené výživné. Súd zvýšil výživné s účinnosťou od podania návrhu matky, keď nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa na zvýšenie výživného od septembra 2017 ako žiadala matka (§77 ods. 1 Zákonao rodine). Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na každé dieťa vo výške 215,- eur, a to od
16.03.2018 do konca októbra 2018 (7 mesiacov po 30 eur + 5 eur za 5 dní mesiaca marec 2018). Súd
uložil otcovi povinnosť tento nedoplatok zaplatiť matke detí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlhšiu
lehotu na plnenie určil vzhľadom na výšku oboch nedoplatkov v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p.
18.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.