Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/41/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417215324.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. nar. XX.
XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa rodičov: matka Mgr. T. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., X. XXX/XX, zastúpená JUDr. Máriu
Hajduškovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, P. Várdayho 11, otec I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. X., D.. XX., o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie"), zo dňa 29. mája 2018 č.k.
11P/301/2017-115 (ďalej ako „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C
249/09-27 zo dňa 27. 11. 2009 v časti o výživnom na maloleté dieťa: I. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že
vyživovacia povinnosť otca zvýšil zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 01. 06. 2018.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 13C/249/09-27 zo dňa 27. 11. 2009 súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Zároveň
zveril maloletého I. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie
výživného sumou 40 eur mesačne. Matka v tom čase bola zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý
príjem bol 584,46 eura. Otec v tom čase poberal invalidný dôchodok vo výške 264,50 eura.
1.2. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe v pracovnom pomere a jej príjem je 772,64 eura, býva v spoločnej
domácnosti so synom, náklady na bývanie sú nájomné 85 eur mesačne, elektrina 19,09 eura mesačne,
plyn 4,26 eura mesačne, rozhlas a televízia 4,64 eura, internet 25,68 eura, synov mobilný telefón 10
eur mesačne. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, vlastní motorové vozidlo značky Fiat, ktoré má asi
10 rokov.
1.3. Otec dieťaťa nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože je invalidný dôchodca, poberá plný invalidný
dôchodok vo výške 417,80 eur mesačne, iný príjem nemá. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
býval sám v trojizbovom malom byte, v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú nájomné 125
eur mesačne, elektrina a plyn 36 eur mesačne, internet 10,90 eura mesačne, poplatok za satelit 5 eur
mesačne. Okrem toho platí ročne poplatky za odpad 29,28 eura, poistenie za byt 19,39 eura, daň za
byt 6,29 eura. Platí si mobilný telefón vo výške 29,60 eura mesačne. Mesačne vynakladá na lieky v
priemere 80 eur. Berie 12 druhov tabletiek.
1.4. Maloletý v súčasnej dobe navštevuje šiesty ročník Základnej školy v L. X.. Na začiatku školského
roka matka platila ZRPŠ 20 eur. Okrem toho platila pracovné zošity, ktoré stáli asi 30 eur. Maloletý chodí
do Centra voľného času, na anglický jazyk a programovanie, kde platí poplatok 50 eur ročne. Tento rok

chodí na anglický jazyk do Centra voľného času, kde platí 30 eur ročný poplatok. Maloletý má zvýšené
výdavky na hygienické potreby. Počas letných prázdnin chodí do detského tábora, kde platí okolo 30
eur až 40 eur za stravu, maloletý tiež chodil do denných táborov, kde na týždeň sa platilo 50 eur.
1.5. Kolízna opatrovníčka navrhla otca zaviazať na platenie výživného vo výške 100 eur mesačne,
počnúc od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, pretože má za to, že uvedená suma zodpovedá
príjmovým možnostiam otca a je to tiež v záujme maloletého.
1.6.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods.
5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
1.7.Dôvodil tým, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho
rodičov, ktorá po preskúmaní stavu pomerov zakladá stav, že výšku výživného na strane maloletého
dieťaťa je potrebné zmeniť, a to v prospech dieťaťa. Výdavky a odôvodnené potreby maloletého sa
zvýšili na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, školské potreby a pomôcky. Maloletý v súčasnej
dobe navštevuje šiesty ročník základnej školy. Chodí do Centra voľného času na anglický jazyk a
programovanie, počas letných prázdnin chodieva do táborov. Od roku 2009, kedy bolo naposledy
rozhodované o výživnom, sa odôvodnené potreby maloletého výrazne zvýšili hlavne v súvislosti s
fyzickým rastom maloletého na oblečenie, stravu a nákup školských potrieb a pomôcok. Výživné v
doteraz určenej výške nepostačuje na výživu maloletého. Za odôvodnené potreby maloletého súd
považoval mesačné náklady na stravu 120 eur, náklady na oblečenie 20 eur, školské potreby a pomôcky
10 eur, hygienické potreby 5 eur, záujmová činnosť 5 eur a mobilný telefón 10 eur. Okrem toho náklady
na bývanie pre maloletého sú vo výške 70 eur mesačne. Samozrejme pri rozhodovaní o výživnom súd
zohľadnil aj príjem matky, ktorý je vyšší tak, ako je vyšší aj príjem otca od posledného rozhodnutia, avšak
v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletého sa
na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Podľa názoru súdu prvej inštancie, otec môže prispievať na maloletého zvýšeným
výživným vo výške 100 eur mesačne bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej
úrovne. Dodal, že otec zaslal súdu rozpis aj fotografiu liekov, ktoré berie. Medzi týmito liekmi sú aj
antibiotiká, lieky proti teplote, hnačke, čierne uhlie, ktoré sa nemôžu brať každý deň, ani pravidelne
každý mesiac. Súd preto považoval vyjadrenie otca, že vydáva na svoje lieky mesačne až sumu 80 eur
za účelové tvrdenie.
1.8. Súd zvýšil výživné od 01. 06. 2018, čím nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného
spätne od septembra 2017. S poukazom na súčasný príjem otca, nebolo možné otca zaviazať na
platenie výživného spätne, pretože výška nedoplatku, ktorá by vznikla zvýšením výživného spätne, by
neprimerane zaťažila finančnú situáciu otca.
1.9. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa. Dôvodil ba tým, že na jeho
životné potreby mu zostáva iba 54 eur, čo je nepostačujúce, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žiadal
Najvyšší súd SR, aby vec týkajúcu sa jeho rozsudku prešetril, nakoľko sudkyňa OS Nové Zámky bola
voči nemu zaujatá. V prípade, že tejto žiadosti súd nevyhovie a vec vráti späť na Okresný súd Nové
Zámky, žiada o výmenu sudkyne, nakoľko bola voči jeho osobe zaujatá.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v čase vydania pôvodného rozsudku
malo dieťa tri roky a navštevovalo materskú školu. V súčasnej dobe má dieťa 12 rokov a ukončilo 6.
Ročník základnej škody. V konaní preukázala potreby maloletého dieťaťa a tiež majetkové pomery oboch
rodičov. Od posledného rozhodnutia sa príjmy oboch rodičov zvýšili a zvýšil sa aj potreby dieťaťa.
Taktiež poukázali na rozpornosť odporcom predkladaných druhov liekov a nákladov za ne, ktorými
najmä namietal voči zvyšovaniu výživného, ako aj na skutočnosť, že odporca je výučným vlastníkom
trojizbového bytu, v ktorom býva sám a navrhovateľa žije so synom v prenájme v jednoizbovom byte.
Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na zvýšený príjem otca od roku
2009 takmer o 200 eur, sám žije v trojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, dieťaťu sa zvýšili
životné náklady nielen z dôvodu fyzického rastu, ale aj v rámci rozvoja osobnosti. Navrhuje rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej
len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvej inštancie, na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému I. zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne.
6.1.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k potrebe zmeny úpravy výšky výživného a určil otcovi
výživné na maloletého I. vo výške 100 eur mesačne od 01. 06. 2018.
6.2.Otec dieťaťa s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasil a namieta výšku určeného výživného poukazujúc
na jeho zdravotný stav a vysoké výdavky na lieky.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom otcom dieťaťa, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec
aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov
ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov
dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce

povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

12. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch
účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania
posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3
Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho
prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak
sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými
sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži
nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.),
ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre
dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše
súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy
prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

13.V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku
ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie jeho správnosti.
13.1.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava
výživného na maloletého I. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.
11. 2009, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého I. sumou 40 eur mesačne,
maloletý I. vtedy navštevoval materskú školu a mal tri roky. V súčasnej dobe navštevuje 6. ročník
základnej školy a má 12 rokov. Od tejto poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatným zmenám
predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, u ktorého sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky
súvisiace najmä s pribúdajúcim vekom dieťaťa a i navštevovaním vyššieho stupňa základnej školy. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa, aby minimálne súdom
určenou sumou prispieval na výživu svojho syna a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť,
že vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči maloletému dieťaťu trvá i v súčasnej dobe. Taktiež je
potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa
o určení výšky výživného v sume 100 eur mesačne odo dňa 01. 06. 2018. V tejto súvislosti je
potrebné poznamenať, že výdavky na uspokojenie základných potrieb maloletého dieťaťa ani táto suma
neuspokojí. Suma výživného, určená v takejto výške, žiadnym spôsobom nemôže ohroziť uspokojovanie
základných životných potrieb povinnej osoby, t.j. otca dieťaťa. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že obaja
rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a nielen otec sa platením výživného podieľa na
starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj matka jednak svojou osobnou starostlivosťou, ktorou sčasti vyvažuje
vyživovaciu povinnosť, ale tiež je povinná prispievať na uspokojovanie základných a nevyhnutných
potrieb maloletého dieťaťa, ktorú si v súčasnej dobe nepochybne, vzhľadom na jej pomery, plní.
13.2. K námietkam otca, uvedených v podanom odvolaní, odvolací súd iba poznamenáva, že je
nesporné, že potreba zvýšenia výživného na maloleté dieťa s prihliadnutím na zmeny, ku ktorým od
poslednej úpravy výživného došlo, nastala. Tvrdenia otca uvádzané v podanom odvolaní, odvolací súd
vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené. V podanom odvolaní otec dieťaťa iba namietal, že mu na
jeho osobnú potrebu zostane suma 54 eur, čo nie je postačujúce, odvolací súd, zhodne so súdom prvej
inštancie poukazuje na skutočnosť, že nemôže byť v záujme zdravotného stavu otca, aby denne užíval

také množstvo liekov, aké predložil súdu prvej inštancie. Okrem toho otec dieťaťa v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie mal vo vlastníctve trojizbový byt, v ktorom býval sám, kým na druhej strane matka
dieťaťa spolu s maloletým dieťaťom býva v jednoizbovom byte, ktorý má v nájme.

14. Vzhľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci, preto niet sporu o tom, že vyživovacia
povinnosť otca voči maloletému I. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k
podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na
maloleté deti.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav
a vyvodil z neho i správny právny záver a podľa § 387 ods. 2 CSP stotožniac sa s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto poukazuje.

16. Otec dieťaťa v podanom odvolaní vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej zákonnej sudkyni súdu
prvej inštancie, keď iba uviedol, že je voči nemu zaujatá, nakoľko nebrala ohľad na jeho zdravotný stav,
skutočnosť, že je zákonom chránenou osobou, zaujímali ju iba vyjadrenie jeho bývalej manželky, ktoré
si vymyslela. Pre prípad, že vec bude vrátená súdu prvej inštancie, žiadal o vylúčenie sudcu zo zákona
a o opätovné prejednanie situácie ohľadne výživného na maloleté dieťa.

17.Vylúčenie sudcov z prejednania veci upravuje ustanovenie § 49 a nasl. CSP, ktorého účelom je
prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám
zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Vzhľadom na to, že
rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, možno sudcu vylúčiť z prejednania a
rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, spočívajúcich v jeho osobe
(§ 50 CSP), resp. pre pomer k danej veci, či na návrh strany (§ 52 CSP).
17.1.1. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP ustanovuje, že v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Námietka otca dieťaťa ani
jednu z týchto podmienok nespĺňa. Iba samotné konštatovanie, že sudkyňa bola voči nemu zaujatá, že
nezohľadnila jeho zdravotný stav, skutočnosť, že je chránenou osobou, samé o sebe nie sú dôvodmi na
rozhodnutie o vylúčení zákonného sudcu z konkrétneho konania. Sankciou za nesplnenie podmienok
pre riadne uplatnenie námietky zaujatosti, je podľa § 52 ods. 2 druhá veta CSP následok, že na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v toto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
17.1.2. Keďže odvolací súd skonštatoval, že námietka otca dieťaťa voči zákonnej sudkyni súdu prvej
inštancie nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 52 ods. 2 CSP, odvolací súd na túto námietku
zaujatosti sudcu neprihliadol a z tohto dôvodu vôbec o nej nerozhodoval.

18. O náhrade trov konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.