Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311222734
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2311222734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: D. L., nar. XX. P.
XXXX, bytom Q., E. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ K. K., nar. XX. Q. XXXX, bytom Q., U. XX/XX, 2/ T.
K., nar. XX. F. XXXX, bytom Q., U. XX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných: D. K., nar.
X. T. XXXX, bytom XX J. E., K. PA XXXXX, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 18. mája 2017 č. k. 10C/101/2011-257 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z
u j e a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ako i protinávrh žalovaných o zriadenie

vecného bremena. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 124, § 135c ods. 1, 2, 3 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších právnych predpisov), § 78 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskoršieho právneho predpisu), § 52 ods. 5 SP (vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd v znení neskorších právnych
predpisov). Vecne zdôvodnil predmetom konania o odstránenie stavby (protinávrhom žalovaných bol
návrh na zriadenie vecného bremena). Na základe rozhodnutia Mesta žalovaní 1/, 2/ postavili garáž

(o rozmere 30 m2) na pozemku v ich vlastníctve, ako i na pozemku v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a intervenienta (v čase výstavby garáže, patriaceho do vlastníctva zomrelého otca žalobkyne
a intervenienta, ktorý v konaní preukázal, že na časti pozemku patriaceho do vlastníctva jeho právneho
predchodcu, žalovaní postavili garáž s jeho súhlasom). Okrem toho časť garáže je postavená na
pozemku vo vlastníctve Mesta. Pri rozhodovaní o vyporiadaní vzťahu medzi vlastníkmi pozemku
a vlastníkmi neoprávnenej stavby súd nie je viazaný žalobou a teda ani navrhovaným spôsobom
vyporiadania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS ČR“ sp. zn. 22Cdo

1627/99). Súd môže okrem iného stavbu prikázať do vlastníctva vlastníkov pozemkov, prípadne
zriadiť vecné bremeno vo forme práva umiestnenia stavby na predmetnej parcele. Vychádzajúc z
uvedených možností vyporiadania neoprávnenej stavby, je potrebné, aby na strane žalobcov vystupovali
všetci vlastníci alebo spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí, inak nie je možné
rozhodovať o takomto vyporiadaní. Z dôvodu, že na strane žalobkyne nevystupovali všetci vlastníci
pozemku, neostávalo iné, ako žalobu zamietnuť. Tento nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu
nemohol byť zhojený ani vstupom intervenienta do konania, na strane žalovaných (porov. rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/459/2013). Ustanovenie § 78 CSP upravuje tzv. nútené
spoločenstvo, teda prípad, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom,
ako tomu bolo v danom prípade. Napriek poučeniu súdom prvej inštancie na pojednávaní 18. mája 2017
o možnosti vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a stavby s tým, či žalobkyňa trvá na okruhuúčastníkov konania na strane žalobcu, žalobkyňa odpovedala kladne. Súd prvej inštancie definoval
vecnú legitimáciu ako stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a strana na opačnej

procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (vecná pasívna legitimácia), porov. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 517/2011. Z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie, súd prvej inštancie žalobu zamietol (žalobkyňa nebola sama stranou hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzovala uplatnený nárok). Vo vzťahu k námietke žalobkyne o opravu zápisnice
z pojednávania 17. marca 2016, súd prvej inštancie poukázal na dotknuté ustanovenia SP, podľa

ktorých do zápisnice o súdnom pojednávaní sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a
prednesov, ak predpisy pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité pre posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne jednotlivé otázky a odpovede k nim. Na predmetnom
pojednávaní žalobkyňa používala invektívy voči súdu prvej inštancie, ktorý nadiktoval len podstatný
priebehpojednávania,nezapísalslovánaadresusúdudoslovne,keďžetonebolodôležitépreposúdenie
veci. Od 1. marca 2015 súdy vyhotovujú nahrávanie civilných pojednávaní, ktorá povinnosť bola splnená

aj v prejednávanej veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil úspechom
žalovaných 1/ a 2/, v dôsledku čoho im mala byť priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, podľa
§ 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej, navrhujúc
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila označením napadnutého rozsudku za svojvoľný a arbitrárny, pretože sa nevysporiadal so
všetkými uplatnenými námietkami, ktorých obsahom bolo okrem iného i technické riešenie situácie
odstránenia časti neoprávnenej stavby, výzva na oboznámenie sa s faktickým a právnym stavom v

zmysle geometrického plánu. Nebol zistený skutkový stav veci, keďže neboli vykonané navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Akékoľvek samotné konštatovanie súdu, bez
relevantného zdôvodnenia, je neprípustné a svojvoľné. Predložené dôkazy neboli vyhodnotené v zmysle
§ 132 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do
30. júna 2016). Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať i nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k pozemku
na základe osvedčenia o dedičstve. Je však žalovanými de facto vylúčená zo slobodnej dispozície s
predmetnom svojho vlastníctva a preto sa domáha odstránenia čiernej neoprávnenej stavby v zmysle §
135c ods. 1 O. z.. Vedľajší účastník konania má pred súdom rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
ktorý koná len za seba. Dotknuté ustanovenie vymedzuje presný zákonný postup, ktorým sa majú riadiť

vzťahy medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Súd prvej inštancie správne zamietol protinávrh žalovaných na zriadenie vecného bremena. Technické
riešenie odstránenia presahujúcej nadrozmerné časti čiernej neoprávnenej stavby z pozemku žalobkyne
by bolo účelné. Žalovaným by ostala normovaná 18 m2 garáž. Odpadla by tak nezákonná prekážka,
ktorá bráni žalobkyni využívať svoje vlastnícke právo. Dotknutá parcela je v spoluvlastníctve žalobkyne

a intervenienta. Žiadny ďalší spoluvlastník parcely neexituje. Žalobkyňa preto nevidí dôvod, pre ktorý
by nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby. V sporoch voči tretím osobám ohľadom spoločnej
veci má každý zo spoluvlastníkov samostatné právo na uplatnenie práva žalobcu v rámci aktívnej
solidarity. Zákon upravuje tri spôsoby vyporiadania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.
Všetky sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má výlučnú aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia

neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa
odseku 3 dotknutého ustanovenia. Pri voľbe spôsobu usporiadania je treba vychádzať tiež z princípov,
na ktorých je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, do koho práv bolo bez právneho
dôvodu zasiahnuté. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie mal by sa opierať o zistenie
zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností

neoprávneného stavebníka. Účelnosť odstránenia stavby je potrebné posudzovať so zreteľom na
záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia pozemku pre neho ekonomicky výhodnejšej. Podaním
žaloby o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa
stavba prikázala do vlastníctva. V literatúre sa vyskytol i názor, že vlastník pozemku nemôže žalovať o
spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. Aktívnu

legitimáciu priznáva zákon len vlastníkovi pozemku. Žalobkyňa poukázala na definíciu tzv. neoprávnenej
stavby, ako i na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Kto iný je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby na ochranu vlastníctva, keď nie vlastník pozemku, ktorý má právo domáhať sa odstránenia aj len
časti čiernej neoprávnenej stavby. Odôvodnenie súdu je protirečivé (je neprípustné, aby argumenty si vsúdnom konaní odporovali). Žalobkyňa namietala, že žalovaní na časti predmetného pozemku stavali
so súhlasom pôvodného vlastníka. Poukázala na tvrdenie jednotlivých svedkov, z ktorých vyplývala
opodstatnenosť a oprávnenosť jej žaloby, ktorú na usporiadanie neoprávnenej stavby môže podať

vlastník pozemku a odporcom je vlastník neoprávnenej stavby. Aktívnu legitimáciu priznáva zákon len
vlastníkovi pozemku. Ak je čierna neoprávnená stavba zriadená aj len sčasti na cudzom pozemku,
má jeho vlastník právo sa domáhať odstránenia aj len časti čiernej neoprávnenej stavby. Aktívnu
legitimáciu priznáva zákon len vlastníkovi pozemku. Na nezhodu odôvodnenia v časti o náhrade trov
konania s výrokom o náhrade trov konania žalobkyňa upozornila. Odôvodnenie súdu prvej inštancie,

týkajúce sa opravy zápisnice zo 17. marca 2016, označila žalobkyňa za svojvoľné konanie súdu. V
oznámení o vybavení sťažnosti predsedom súdu bolo konštatované, že výpoveď žalobkyne nie je v
zápisnici zaznamenaná, sudkyňa reagovala nevhodne a v jej mene sa súd žalobkyni ospravedlnil.
Oprava zápisnice doposiaľ urobená nebola. Žalobkyňa poukázala na právo na ochranu proti každému,
kto neoprávnene zasahuje do jej ústavných a občianskych práv, ako aj na právo na spravodlivé súdne
konanie, za účelom zabezpečenia právnej istoty a ochrany vlastníctva.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Ako alternatívu uviedli jeho zmenu, spravodlivým usporiadaním stavu medzi stranami konania.
Žalobkyňou uplatnený návrh bol zmätočný a nezrozumiteľný. Stavba na pozemku bola postavená so
súhlasom vtedajšieho vlastníka V. K., brata žalovaného 1/. Spoluvlastník pozemku aj v prejednávanej

veci opätovne tvrdil, že s užívaním pozemku žalovanými súhlasí a v zmysle § 139 ods. 2 O. z. odvolanie
konkludentného súhlasu pôvodného vlastníka by mohlo byť vykonané len dohodou spoluvlastníkov
(alebo súdnym rozhodnutím v samostatnom konaní). Nebola splnená dikcia neexistencie práva k
realizáciitakejtostavby,postavenejnielensosúhlasomvlastníka,aleisvýslovnýmpríkazomvtedajšieho
Mestského národného výboru ako orgánu štátnej správy. Dikcia tiež predpokladá, že ide o celú stavbu

postavenú na cudzom pozemku, čo nie je daný prípad. Predmetný stav vznikol v dôsledku pochybenia
stavebného úradu, ktorý od stavebníkov žiadal, aby stavali čiastočne na cudzích pozemkoch. Žalovaní v
konaní dali do pozornosti ustanovenie § 135c ods. 3 O. z., ktoré súd prvej inštancie nie celkom správne
pochopil, ako návrh na zriadenie vecného bremena. K tvrdeniam žalobkyne o vadách rozsudku, žalovaní
poznamenali, že žalobkyňa mala možnosť realizovať svoje práva počas konania. Pri rozhodovaní o

opravnom prostriedku by súd nerozhodoval iba na základe zápisníc, ale preskúmal by aj zvukový
záznam z pojednávania. Žalobný návrh nemá logické opodstatnenie. Prípadný procesný úspech by
žalobkyni nepriniesol pozitívnu zmenu, ale inicioval by ďalšie súdne konania. Žalovaní poukázali na
závery odbornej právnej verejnosti a relevantnú judikatúru v súvislosti s usporiadaním vlastníctva
pozemku a vlastníctva stavby. Súd nie je viazaný návrhom účastníkov, ak dospeje k záveru, že

navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami aj iným spôsobom,
vyplývajúcim z § 153c O. z..

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opätovne zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach a namietala označenie svojej žalobu za zmätočnú a nezrozumiteľnú. Podľa ustálenej

judikatúry žalobu o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku nie je možné
zamietnuť. Je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil zo skutkových okolností primárne svoje právo
spôsobom vymedzeným v § 135c O. z.. Namietala tvrdenie protistrany, že stavať na cudzom pozemku
dovolil pôvodný vlastník dotknutej parcely (otec žalobkyne), ktoré žalovaní žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázali. Kto vedome stavia na cudzom pozemku bez toho, že je vlastníkom pozemku

alebo má k pozemku iné právo, berie na seba riziká spojené s odstránením stavby z cudzieho pozemku.
Žalovaní neplatili daň za stavbu ani pozemok. Neexistuje žiadna spojitosť čiernej neoprávnenej stavby
s právnym systémom pred rokom 1989. Žalobkyňa namietala tvrdenie, že so svojím nebohým otcom,
pôvodným vlastníkom dotknutej parcely, nebola v kontakte s výnimkou súdnych sporov. Ak spoluvlastník
parcely, intervenient, umožnil užívanie tejto parcely žalovaným ako rovnocenný podielový spoluvlastník,

žalobkyňa ako rovnocenná spoluvlastníčka súhlas nedala. Bolo preto rozhodujúce, že žalovaní nedostali
k užívaniu parcely jej súhlas. Z geometrického plánu je zrejmé, že umiestnenie miestnej komunikácie s
parcelou žalobkyne nemá nič spoločné. V prípade porušenia povinnosti nestavať bez oprávnenia stavbu
na cudzom pozemku, zodpovedá vlastník stavby vlastníkovi pozemku za škodu v podobe skutočnej
škody a ušlého zisku. V danom prípade ide o vzťah vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej

stavby, pričom nároky z tohto vzťahu rieši ustanovenie § 135c O. z.. Zamietnutím žaloby súd napomáha
udržiavať protiprávny stav, čo je rozporné s dobrými mravmi. Žalobou sa žalobkyňa snažila riešiť stav
právnej neistoty. Súdy by mali narovnať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a stavby aj do budúcna.
Žalovaníohrozilivážnosťžalobkynenepravdivýmvýrokom.Zlistinnýchdôkazov,ohliadky,akoivýpovedísvedkov, vyplýva pravdivosť tvrdení žalobkyne. Tvrdenia žalovaných sú účelové a nepravdivé. Spor trvá
šesť rokov a preto žalobkyni nemohlo nič iné napadnúť len zaujatosť pojednávajúcej sudkyne.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
odvolacími námietkami žalobkyne, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, v ktorom na strane žalobcov musia

vystupovať všetci vlastníci alebo spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí. Hoci
ustanovenie § 135c O. z. (stavba na cudzom pozemku) smeruje k ochrane vlastníka pozemku, dotknuté
ustanovenie je systematicky zaradené medzi ustanovenia O. z., upravujúce nadobúdanie vlastníctva.
Súdne konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami a kde súd nie je viazaný návrhom strán konania (porov.

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2223/2013). Ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté
vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami iným spôsobom, vyplývajúcim z
ustanovenia § 135c O. z..

9. Preto samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupovali všetci spoluvlastníci zastavanej

nehnuteľnosti, vylučovala vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c O. z., čo stačilo na
zamietnutie žaloby (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3179/2005). Súd prvej inštancie tak
správne žalobu zamietol, z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie.

10. Intervenient (§ 81 CSP) nepredstavuje stranu konania. Je subjektom, ktorý sa len zúčastňuje na

konaní, v danom prípade popri žalovaných 1/, 2/. Účelom jeho vstupu do sporu je, aby vlastnými
procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje (v prejednávanej veci to boli žalovaní).
Intervenient nie je aktívne či pasívne legitimovaný v konaní (nemá procesné postavenie strany žalobcu
ani žalovaného). Do sporu vstupuje z vlastného rozhodnutia a ani súd či strany sporu ho nemôžu donútiť,
aby do sporu vstúpil alebo zotrvával v ňom (ak sa rozhodne vystúpiť).

11. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa a intervenient na strane žalovaných sú spoluvlastníkmi
predmetného pozemku, na ktorom je postavená stavba žalovaných. Žalobu podľa § 135c O. z. o
odstránenie stavby, však podala výlučne žalobkyňa, ktorú intervenient na strane žalovaných nielen
nepodporil, ale k žalobe a predmetu sporu mal postoj nesúhlasný (podporujúc protistranu žalovaných). V

danom prípade sa nejednalo o žalobu na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 O. z., v prípade ktorej
prostriedky ochrany vlastníckeho práva prináležia každému jednotlivému spoluvlastníkovi, proti tomu,
ktopredmetspoluvlastníctvaneoprávnenezadržujealebodonehoneoprávnenezasahuje.Vyporiadanie
neoprávnenej stavby podľa § 135c O. z. predpokladá nutnosť účasti v konaní všetkých spoluvlastníkov
zastavaného pozemku, teda tak žalobkyne, ako i druhého spoluvlastníka pozemku, ktorý nebol stranou

v spore (za ktorú nemožno pokladať intervenienta na strane žalovaných). Súd v konaní o usporiadanie
pomerov v prípade stavby na cudzom pozemku môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, ako navrhovaným spôsobom, s poukazom na ustanovenie § 135c O. z.,
aplikácia ktorého v dôsledku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie nebola možná.

12. Spoluvlastník je sám legitimovaný na podanie takej žaloby, ktorou by čelil protiprávnym zásahom
do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, čo však nebol daný prípad. Žaloba podľa
ustanovenia § 135c O. z. sa týka trvania a zmeny vlastníckeho práva dotknutých subjektov.13. Vo vzťahu k užívaniu a využívaniu predmetu spoluvlastníctva je treba uviesť, že pri rozhodovaní o
hospodárení so spoločnou vecou je určujúcim činiteľom veľkosť spoluvlastníckych podiel (tzv. majoritný
princíp). Ak nastane rovnosť hlasov, môže ktorýkoľvek spoluvlastník podať návrh na súd. Primárne je

preto rozhodujúce, aby si spoluvlastníci upravili vnútorné vzťahy vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva,
na základe dohody alebo podľa právnej úpravy, a následne riešili pomery vo vzťahu k tretím osobám.

14. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného postupu súdu prvej inštancie
(nerozhodnutím o návrhu na opravu zápisnice) je potrebné uviesť, že sa nejedná o vadu, ktorá by mala

vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej a preto nebolo dôvodné sa ňou zaoberať. Ako nedôvodný
bolo potrebné vyhodnotiť i poukaz žalobkyne na zaujatosť zákonnej sudkyne, s poukazom na okolnosti,
ktoré mali spočívať v jej postupe alebo rozhodovacej činnosti (námietka zaujatosti vznesená nebola a
aj v takomto prípade podľa § 53 ods. 3 CSP by sa na takúto námietku zaujatosti neprihliadalo).

15. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z formálno-právneho dôvodu, nebol už daný dôvod zaoberať sa

ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne, vrátane tých, ktoré sa týkali usporiadania pomerov medzi
stranami sporu, postupom podľa § 135c O. z..

16. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci
samej ako vecne správne potvrdil.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne citoval v odôvodnení
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (súd prvej inštancie konštatoval úspech žalovaných 1/ a 2/, z
ktorého dôvodu im mala prináležať náhrada trov konania v rozsahu 100%).

18. Nepreskúmateľnosť, protirečivosť a neúplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti o
náhrade trov konania, mala potom za následok absenciu argumentačného základu, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať.

19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

20. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti

konať pred súdom).

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti náhrady trov konania nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia.

22. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať podľa relevantných ustanovení

CSP o náhrade trov konania, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám konania
prináležia, v súvislosti s ich nárokmi na náhradu trov konania, a to vo vzťahu k žalobe, ako i protinávrhu
žalovaných. Bude pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov.24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie preskúmateľným spôsobom
vyjadrí skutkové zistenia a právne závery. Stranám konania dá odpoveď, aby vyriešenie konkrétnej

právnej otázky bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.