Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203099
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118203099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestí obetí

komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpenému JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom
Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: 1/ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, W., 2/ P. U.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. XX/XX, W., o zaplatenie 6.416,88 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.416,88 eur s tým,
že súd p o v o ľ u j e dlh žalovaným 1/ a 2/ splácať, a to v mesačných splátkach po 400 eur splatných
vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok

II. Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 1.2.2018 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 4.635,94 eur
na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ nájomnú zmluvu č. 377/2014 zo dňa
22.11.2014, ktorej predmetom bol prenájom dvojizbového bytu č. 11 vo vlastníctve žalobcu na dobu
určitú do 30.4.2015.

2. Žalovaný 1/ a 2/ si svoju povinnosť riadne nesplnil a z tohto dôvodu nájomná zmluva uzavretá na dobu
určitú už neskôr nebola obnovená. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdali, ale od 1.5.2015 užívajú
bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú. V prípade užívania bytu bez
právneho dôvodu výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným
službám poskytovaným s nájmom, ktorý predstavuje sumu 243,76 eur mesačne. Za obdobie od mája
2016 do decembra 2017 žalovaní dlhujú žalovanú sumu, ktorú i napriek výzve neuhradili.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne vyjadrili podaním zo dňa 14.3.2018 a uviedli, že celková dlžná
suma nekorešponduje s ich evidenciou a majú záujem sa dohodnúť na splátkach z dôvodu ich zlej
finančnej situácii, ktorú preukazovali ich príjmovými pomermi.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej argumentácii v zmysle svojich
písomných podaní a rozšíril uplatňovaný nárok o ďalšiu sumu 1.780,94 eur a to za mesiace január 2018až október 2018, t.j. 10 mesiacov po 243,76 eur mesačne, od ktorej sumy je potrebné odrátať preplatok
z ročného vyúčtovania vo výške 356,66 eur zo dňa 30.6.2018 a úhradu žalovaných vo výške 300 eur
zo dňa 24.9.2018 a žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.416,88 eur.

6. O pripustení zmeny návrhu súd rozhodol na pojednávaní uznesením, na ktorom bola zmena
navrhnutá a boli prítomné strany na pojednávaní, na ktorom sa o zmene rozhodlo.

7. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania uviedli, že sú ochotní tento dlh splácať a žiadali o poskytnutie
splátok po 400 eur.

8. Zo zmluvy o nájme bytu č. 377/2014 zo dňa 22.11.2014 súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenajal
nájomcovi - žalovaný 1/ a 2/ nájomný byt č. 11 na dobu určitú do 30.4.2015 (čl. 3 a nasl.).

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2541 pre kat. úz. Závodie byt č. 11 vo vchode č. 11 na 1. posch. ako
vlastník je zapísané Mesto Žilina a byt sa nachádza v bytovom dome H6 súp. č. 3466 na parc. 1472/404
(čl. 5).

10. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 1.11.2014 do 25.10.2018 súd zistil, že k predmetnému

bytu v zmysle vyúčtovania predloženého žalobcom predstavuje nedoplatok 6.416,88 eur (čl. 72).
11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.
12. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

13. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde
k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného
obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
18. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 1.5.2015 do 31.10.2018 k
predmetnému bytu č. 11 neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami
uzavretá, zanikla uplynutím dohodnutej doby do 30.4.2015. Súd vzal za nesporné, že od 1.5.2015

žalovaní 1/ a 2/ užívajú bez právneho dôvodu byt č. 11, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad
plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba
právnyvzťahzakladajúcinároknaplnenie.Dôsledkomtakéhotoplneniajeobohatenie,obsahomktorého
je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod

plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
19. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené
plnenia spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie
predmetného bytu od 1.5.2015 do 31.10.2018 vo výške 6.416,88 eur. Tieto skutočnosti žalovaní 1/ a2/ nijakým spôsobom nerozporovali a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku,
ktorý zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia.

20. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.416,88 eur tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku a to titulom bezdôvodného obohatenia.

21. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

22. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením s prihliadnutím na ich osobné a majetkové

pomery povolil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom v pravidelných
mesačnýchsplátkachpo400eursplatnýchvždyk25.dňukalendárnehomesiacapočnúcprvousplátkou
splatnou v prvom mesiaci po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok, čo znamená, že v prípade, ak žalovaní 1/ a 2/ nebudú tieto určené podmienky
splátok dodržiavať stane sa splatná celá suma, resp. jej nesplatená časť.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1 CSP súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§

366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).