Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011958
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617011958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov

JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2018
v trestnej veci obžalovaného Bc. D. U., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6. 6. 2018,
sp. zn. 5T/98/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Bc. D. U., nar. XX. XX. XXXX v V.,

bytom E., ul. Y. č. XXX/X podľa § 285 písm. f) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves 2 Pv 137/17 zo dňa 22. 9. 2017 pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v dobe od 15. februára 2016 doposiaľ, v H. P. J., v E. a inde, ako otec mal. D. U., nar. XX.X.XXXX
neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7P/106/2012 zo dňa 12.11.2012, právoplatného

26.11.2012 mal prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, matky dieťaťa Mgr. M. U., čím mu vznikol dlh na výživnom vo
výške 1.412,40 Eur, pričom v uvedenom období mal príjem z činnosti konateľa spoločnosti,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Bc. D. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 15. februára 2016 doposiaľ, v H. P. J., v E. a inde, ako otec mal. D.Š. U., nar. XX.X.XXXX
neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7P/106/2012 zo dňa 12.11.2012, právoplatného
26.11.2012 mal prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, matky dieťaťa Mgr. M. U., čím mu vznikol dlh na výživnom vo
výške 1.412,40 Eur, pričom v uvedenom období mal príjem z činnosti konateľa spoločnosti.

Bol mu za to uložený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný Bc. D. U.. V písomných

dôvodoch v podstate uviedol, že rozsudok pokladá za nesprávny a žiada, aby Krajský súd v Košiciach
napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby okresného prokurátora ho oslobodil.

Už v konaní pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi konštatoval, že je nevinný.

Vysvetli súdu, že už niekoľko rokov je v komplikovanej situácii. Poukázal na to, že okrem syna D. má
dcéru z prvého manželstva, ktorá má 14 rokov a maloletého 11-mesačného syna s terajšou manželkou.
Výživné čiastočne plní podľa jeho možností, a to mesačne v sumách 34 - 35 Eur. Ďalej uviedol, že nič
nevlastní a je na neho uvalených 30 exekúcii. Snaží sa nejako peniaze zarobiť, avšak jeho príjem je cca
200 Eur mesačne. Ďalej podrobne vysvetlil súdu, že pracuje na čiastočný úväzok vo firme X. s.r.o. svojej
manželky Mgr. U., kde je konateľom a má 1-ový úväzok so zárobkom 110 Eur mesačne. Vzhľadom na

takúto situáciu je suma 80 Eur pre dieťa vysoká, aj keď by túto sumu rád platil, ale nemá z čoho. Požiadal
úrad práce o sociálne dávky, toto mu však bolo zamietnuté s odôvodnením, že je štatutárom vo firme
svojej manželky. Jeho dlhy sú v hodnote asi 130.000 Eur. Ďalej súdu popísal, že býva v manželkinom
dvojizbovom byte a že od februára 2016 pracoval brigádnicky tak, že zarábal 500 - 600 Eur, z čoho
hradil aj výživné pre maloleté deti.

Takýto skutkový stav podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako neplnenie vyživovacej povinnosti.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým

bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o
vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu
vyživovacej povinnosti páchateľa než občianskoprávny súd.

Vzhľadom na popísanú situáciu má za to, že posudzovanie jeho konania nemožno považovať za

konanie, ktoré napĺňa po objektívnej aj subjektívnej stránke znaky trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Navrhol preto postup krajského súdu v zmysle § 321 ods. 3 Trestného poriadku s tým, aby Krajský súd
v Košiciach ho spod obžaloby Okresného prokurátora v Spišskej Novej Vsi oslobodil.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa Mgr. M. U., ktorá poukázala na tieto
skutočnosti:

vysvetlenie obžalovaného, že výživné čiastočne plní podľa svojich možností a to mesačne v sumách

34 - 35 Eur nie je reálne, pretože opätovne si obžalovaný Bc. D. U. neplní svoju vyživovaciu povinnosť,
pretože od apríla 2018 až doposiaľ poslal 0 Eur. Takže podľa jej názoru tu opäť naplnil skutkový stav
neplnenia vyživovacej povinnosti. Poukazuje na dôvody prvostupňového rozsudku, z ktorých vyplýva,
okrem iného aj to, že obžalovaný Bc. D. U. napriek tomu, že má možnosť vyššieho príjmu, viac sa
vzdáva tejto možnosti, aby vedome a to z dôvodu, aby jeho príjem nedosahoval exekučne postihnuteľnú

výšku pre uspokojenie nárokov iných subjektov, voči ktorým má tieto povinnosti a teda sám sa zbavuje
dosiahnutia príjmu tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému D. tak, aby mal
maloletý zabezpečené svoje potreby. Týmto odvolaním sa opäť zbavuje vyživovacej povinnosti, a tak
vedome ovplyvňuje neplnenie si týchto povinností z rozsudku vyneseného dňa 6.6.2018 Okresným
súdom v Spišskej Novej Vsi. Dlžnú sumu vyplatil pár dní pred pojednávaním na Krajskom súde v

Košiciach, aby bol vždy v rámci účinnej ľútosti nevinný.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Obžalovaný Bc. D. U. zaslal dňa 17. 12. 2018 odvolaciemu súdu doklad o úhrade dlžného výživného
pre maloletého syna D. U., nar. XX. X. XXXX v sume 1.972,40 Eur. Krajský súd v priebehu verejnéhozasadnutia zisťoval u matky maloletého Mgr. M. U., či dlžné výživné v uvedenej výške jej bolo ku dňu
konania verejného zasadnutia uhradené. Matka maloletého D. U. túto skutočnosť potvrdila.

Podľa § 285 písm. f) Tr. por., súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Tr. zák. zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z výpovede matky maloletého D. U. Mgr. M. U. na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu konanom
dňa 9. 1. 2018 súd zistil, že dieťa núdzou netrpelo, pretože ona zabezpečovala jeho potreby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na postup podľa § 285 písm. f) Tr. por., a preto zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného

Bc. D. U. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, keďže trestnosť činu zanikla.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.