Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208301
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217208301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., N. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja
slobody 1899, proti žalovanému: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., A. XXXX/X, zastúpenému JUDr.
Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o určenie neplatnosti
právneho úkonu uznania dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 17. apríla
2018, č. k. 6C/21/2017-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
určenia, že právny úkon - uznanie dlhu, spísaný vo forme notárskej zápisnice N 815/2012, Nz
10887/2012, NCRIs 11163/2012 na Notárskom úrade JUDr. Petra Krišku dňa 27.03.2012, zo zmluvy
o pôžičke vo výške 400.000 eur zo dňa 27. 03. 2012 medzi žalobcom a žalovaným je od počiatku
neplatný, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj

„OZ“) a § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Z hľadiska skutkového stavu
výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je určenie neplatnosti
právneho úkonu poňatého do notárskej zápisnice zn. N 815/2012, Nz 10887/2012, NCRIs 11163/2012
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Petra Krišku v Bratislave dňa 27. 03. 2012. Ide o uznanie dlhu
vo výške 400.000 eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 03. 2012, na základe ktorej bola pred
spísaním notárskej zápisnice zo strany žalovaného poskytnutá žalobcovi bezúročná pôžička vo výške
400.000 eur. Notárska zápisnica obsahovala uznávací prejav žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa

27. 03. 2013 ako i súhlas žalobcu ako dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z predloženého
upovedomenia o začatí exekúcie zn. EX 2522/2015 zo dňa 22. 09. 2015 zistil, že žalovaný dňa 25.
08. 2015 doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Sucháčkovi návrh na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - spornej notárskej zápisnice. Okresný súd Pezinok udelil súdnemu
exekútorovi dňa 16. 09. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne dňa 22. 09.
2015 vyhotovil upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým žalobcu ako povinného vyzval na uspokojenie
pohľadávky žalovaného ako oprávneného vo výške 439.885,83 eura v lehote do 14 dní od prevzatia

upovedomenia pod následkom vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie a príkazu na úhradu
trovexekúcie,pričomexekúcia budevykonanániektorýmzospôsobovvzmysle§63ods.1Exekučného
poriadku. Zároveň bol žalobcovi v predmetnom upovedomení uložený zákaz nakladania s majetkom,
ktorý podlieha exekúcii. Z predloženej zápisnice o výsluchu osoby v trestnej veci vedenej KR PZ vBratislave ČVS: KRP-285/2-VYS-BA-2015 spísanej dňa 28. 01. 2016 zistil, že táto obsahovala výpoveď
žalovaného k veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona v štádiu pokusu. V rámci svojej výpovede žalovaný uviedol, že žalobcu pozná 10 až 15 rokov,

pričom boli dobrí kamaráti. V minulosti ho žalobca požiadal o poskytnutie väčšej sumy peňazí a celkovo
mu požičal sumu 400.000 eur, pričom k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo. Keď mu poskytol
poslednú pôžičku, žalovaný trval na potvrdení o tom, že mu požičal peniaze pre prípad, že by sa
žalobcovi niečo stalo. Na základe tejto okolnosti došlo k spísaniu zápisnice, v ktorej žalobca uznal
svoj dlh voči nemu. Žalobca uvedenú pôžičku neuhradil. Táto situácia trvala takmer tri roky, preto

notársku zápisnicu postúpil súdnemu exekútorovi. V exekučnom konaní podal žalobca námietky voči
exekúcii, ktorá vec sa vedie na Okresnom súde Pezinok. Žalobca dôvodil, že má naliehavý právny
záujem na podaní žaloby o určení neplatnosti tejto notárskej zápisnice, pretože je jediným prostriedkom
jeho právnej ochrany v prebiehajúcom exekučnom konaní a určovací výrok súdu by bol rozhodujúci
pre vydanie uznesenia o zastavení exekúcie. Z dôvodu, že predmetom konania je určovacia žaloba,
súd prvej inštancie sa v prvom rade vyporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu

na určení ako s otázkou predbežnou. Vychádzal z toho, že existencia naliehavého právneho záujmu
na určení je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, pričom
zaujal stanovisko, že procesná povinnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na určení v čase
rozhodovania súdu zaťažuje žalobcu. Dospel k záveru, že žalobný návrh v znení naformulovanom
žalobcom nie je spôsobilý privodiť žalobcom želaný stav a to, aby v prebiehajúcom exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Pezinok vo veci č. EX 2522/2015 bolo vydané uznesenie o zastavení
exekúcie. Argumentoval, že naliehavý právny záujem na určení práva je daný najmä tam, kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neisté. Určovacia žaloba má preventívny charakter, teda nie je opodstatnená tam, kde právo
už bolo porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany práva žaloba na plnenie. Určovacie

žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému množeniu sporov. Pomocou
určovacej žaloby nie je možné riešiť otázky, ktoré majú význam len pre iné už prebiehajúce konanie (v
ktorých je možné riešiť tieto otázky ako otázky predbežné), alebo ktoré majú byť podľa zákona riešené
v inom konaní. Platí, že ak je v danej veci možné žalovať na určenie práva, nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa tohto práva týka (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2147/99 zo dňa 2.4.2001). Tvrdil, že povinnosť plnenia z notárskej zápisnice
je plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve bez vzťahu k hmotnoprávnemu titulu. Notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, pri ktorej platí prezumpcia správnosti
údajov v nej uvedených až do momentu, kým sa nepreukáže opak. Uzavrel, že nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu spočíva v tom, že

v danom prípade majetkové právo žalobcu už začatím exekúcie (ktorá riadne prebieha) porušené bolo a
nastranežalobcuprichádzadoúvahyuplatnenieprostriedkuprávnejochranyvpodobežalobyoplnenie,
resp. žaloby na určenie práva. Skutočnosti tvrdené v podanej žalobe má žalobca právo uplatniť v rámci
dispozitívnych úkonov povinného v zmysle Exekučného poriadku v prebiehajúcom exekučnom konaní,
pričom týmito bude povinný zaoberať sa príslušný exekučný súd. Dodal, že v prípade pripustenia

žaloby o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu (uznania dlhu) poňatého do notárskej zápisnice
v zmysle § 137 písm. c) CSP, notárska zápisnica nestratí status exekučného titulu, na základe ktorého
sa vedie exekúcia na vymoženie dlžnej sumy od žalobcu v prospech žalovaného. Pre nepreukázanie
existencie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha žalobu zamietol. V
závere odôvodnenia uviedol, že v prejednávanej veci zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania

výsluchom žalovaného a vyžiadaním si spisu z KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-285/2-VYS-BA-2015 (na
ktorých v priebehu sporu zotrval), nakoľko doplnenie dokazovania s ohľadom na zaujatý právny názor
považoval za nadbytočné a nehospodárne, nemajúce význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP, keď v konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a
nespravodlivý. Argumentoval, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných

pre zistenie rozhodujúcich skutočností a tvrdil, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zvýraznil, že vyhlásenie žalobcu v predmetnej notárskej zápisnici, ktorej
určenia neplatnosti sa v predmetnom konaní domáha, nezodpovedá skutočnosti a je nepravdivé,
nakoľko žalovaný žalobcovi žiadnu pôžičku neposkytol. Nakoľko sa vedie na podklade tejto notárskejzápisnice exekučné konanie, určovacia žaloba je preto jediným prostriedkom právnej ochrany žalobcu v
prebiehajúcom exekučnom konaní. Tvrdil, že rozhodovanie o nepripustení zmeny žaloby v zmysle jeho
podania zo dňa 17. 04. 2018 predstavuje vadu konania, ktorá má za následok neprávne rozhodnutie

vo veci, pretože všetky skutkové tvrdenia sporových strán sa v celom rozsahu vzťahujú aj k ďalšiemu
uplatnenému nároku na určenie neexistencie dlhu zo zmluvy o pôžičke. Predmetná pôžička mu nebola
žalovaným poskytnutá. Vyzdvihol, že právna teória i súdna prax je ustálená v závere, že o zmenu žaloby
sa nejedná v prípade, ak žalobca okrem doterajšieho nároku, ktorý si uplatňuje aj naďalej, uplatní ďalší
samostatnýnárokadochádzaktzv.objektívnejkumuláciinárokov.Prípadnérozhodnutieozmenežaloby

je potom potrebné považovať za vadu konania. konaním súdu prvej inštancie mu teda bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Pochybenie súdu videl i nevykonaním navrhnutých dôkazov, konkrétne
výsluchu žalovaného a vyžiadanie vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-285/2-VYS-BA-2015 od KR PZ v
Bratislave, bez ktorých vykonania nebolo možné spravodlivo rozhodnúť. Nakoľko súd prvej inštancie
neprejednal celý predmet konania, jeho právne záveru vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho
záujmu na požadovaných určeniach sú predčasné, majúce za následok nesprávne právne posúdenie

veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. V danej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal určenia, že právny úkon - uznanie dlhu žalobcom
spísaný vo forme notárskej zápisnice N 815/2012, Nz 10887/2012, NCRIs 11163/2012 na Notárskom
úrade JUDr. Petra Krišku dňa 27. 03. 2012, zo zmluvy o pôžičke 400.000 eura zo dňa 27. 03. 2012
medzi žalobcom a žalovaným, je od počiatku neplatný. Žalobca tvrdil, že dňa 27. 03. 2012 sa dostavil

na Notársky úrad JUDr. Petra Krišku, kde bola na jeho žiadosť spísaná notárska zápisnica, v ktorej
vyhlásil,žedňa27.03.2012uzavrelsožalovanýmzmluvuopôžičke,nazákladektorejmužalovanýpred
podpisom notárskej zápisnice odovzdal sumu 400.000 eur ako bezúročnú pôžičku, ktorú sa zaviazal
vrátiť do 27. 09. 2012. Zároveň v notárskej zápisnici vyhlásil, že svoj záväzok voči žalovanému vo
výške 400.000 eur v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu i výšky uznáva a tento sa zaväzuje

uhradiť najneskôr do 27. 09. 2012. Svoje vyhlásenie v notárskej zápisnici o odovzdaní mu sumy
400.000 eur ako bezúročnej pôžičky považoval za nepravdivé, pretože žalovaný mu sumu 400.000
eur neodovzdal. Preto medzi nimi právny vzťah z pôžičky nevznikol, preto ani nemohol vzniknúť jeho
záväzok vrátiť žalovanému sumu 400.000 eur. Naliehavý právny záujem vzhliadol v tom, že sa na
podklade predmetnej notárskej zápisnice vedie proti nemu exekučné konanie, v ktorom je vymáhané

plnenie bez hmotnoprávneho základu. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení neplatnosti
právneho úkonu uznania dlhu.8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento

odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej žalobca uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,

ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávneho vyložil.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne

zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Nebola zistená ani jedna vada namietaná

žalobcom v odvolaní.

10. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

11. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb
uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie

naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,
že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,
podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žalobybez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.

12. Určovacia žaloba ma predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno
odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné
dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny

rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so
zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia)
sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže

na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého

právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;
pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že i prvoinštančný súd v súdenej veci takto
postupoval a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca
sa v predmetnej veci žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu spísaného
do notárskej zápisnice zn. N 815/2012, Nz 10887/2012, NCRIs 11163/2012 na Notárskom úrade JUDr.
Petra Krišku v Bratislave dňa 27.03.2012. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatoval,

že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná
listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je
preukázaný opak. K uvedenému odvolací súd dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej
zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu
na hmotnoprávny titul. Hoci notárska zápisnica je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút

na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp.
záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka). Rozdiel medzi uznaním
dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa
procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o „jednoduchý“ písomný právny
úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice, ktorá musí

obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného
titulu a v podstate až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu a z notárskej zápisnice sa stáva
exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky ako vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinností
na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna
stránka vykonateľnosti. Je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že pomocou určovacej žaloby
nie je možné riešiť otázky, ktoré majú význam len pre iné už prebiehajúce konanie (v ktorých je možné

riešiť tieto otázky ako otázky predbežné), alebo ktoré majú byť podľa zákona riešené v inom konaní.
Teda žalobný návrh v znení naformulovanom žalobcom nie je spôsobilý privodiť to, aby v prebiehajúcom
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok vo veci EX 2522/2015 bolo vydané uznesenie
o zastavení exekúcie. V danej veci tým, že exekučné konanie prebieha na podklade predmetnejnotárskej zápisnice ako verejnej listiny a majetkové právo žalobcu už začatím exekúcie porušené
bolo, preto na strane žalobcu prichádza do úvahy uplatnenie prostriedku právnej ochrany v podobe
žaloby o plnenie, resp. žaloby na určenie práva. Skutočnosti tvrdené v podanej žalobe má žalobca

právo uplatniť v rámci dispozitívnych úkonov povinného v zmysle Exekučného poriadku v prebiehajúcom
exekučnom konaní, pričom týmito bude povinný zaoberať sa príslušný exekučný súd. Ako už bolo
uvedené, právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
žalovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou

s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. V danom prípade
žalovaným petitom s ohľadom na povahu notárskej zápisnice, by k odstráneniu spornosti práva nedošlo,
nakoľko nárok vyplývajúci z predloženej notárskej zápisnice je nárokom nesporným, teda aj v prípade
pripustenia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu poňatého do notárskej zápisnice
v zmysle § 137 písm. c) CSP, notárska zápisnica nestratí status exekučného titulu.

14. V závere k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne
zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného a vyžiadaním si spisu z
KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-285/2-VYS-BA-2015, nakoľko doplnenie dokazovania s ohľadom na
nevzhliadnutý naliehavý právny na žalovanom určení neplatnosti uznania dlhu v predmetnej notárskej
zápisnici, by bolo nadbytočné, nehospodárne a bez právneho významu pre rozhodnutie v tomto spore.

15.Preúplnosťodvolacísúddodáva,žesohľadomnakonštatovanúneexistenciunaliehavéhoprávneho
záujmunapožadovanomurčení,vedúcukzamietnutiužaloby,správnesúdprvejinštanciesanezaoberal
meritom veci, k posúdeniu ktorého by mohol pristúpiť len za predpokladu, že by v konaní bol preukázaný
naliehavý právny záujem na navrhovanom znení petitu žaloby, o ktorý prípad v súdenej veci nejde.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).