Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413213903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413213903.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu: General Factoring,
a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Advokátskou
kanceláriou Jakubčák, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej
V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. X/XX, XXX XX D. N. S., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,

advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 1.796,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/120/2014 -243 zo dňa 05. 10.
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/120/2014 -243 zo dňa 05. 10. 2017 p o t v
r d z u j e .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) odmietol odpor žalovanej doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 02. 06. 2014, doplnený
podaním doručeným dňa 17. 07. 2014, podaný proti platobnému rozkazu č. k. 16Rob/1065/2013-39 zo
dňa 26. 03. 2014.
2. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 18. 10. 2013 podal žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresnom súde Žiar nad Hronom návrh, ktorým sa
domáhal zaplatenia sumy 1.796,59 Eur s príslušenstvom voči žalovanej. Okresný súd dňa 26. 03. 2014
vydal platobný rozkaz č. k. 16Rob/1065/2013-39, ktorým uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 1.796,59 Eur s príslušenstvom a nahradila trovy
konania v sume 321,44 Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na uvedenom súde. Žalovaná
bola poučená, že okresný súd odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo

veci samej alebo neoprávnenou osobou. Dňa 02. 06. 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie
označené ako „Žiadosť o povolenie splátkového kalendára“. V tomto podaní žalovaná uviedla, že chce
požiadať o splátkový kalendár, nakoľko je poberateľom starobného dôchodku a je schopná splácať len
30,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Následne bola žalovaná súdom vyzvaná, či podanie doručené
okresnémusúdudňa02.06.2014samápovažovaťzaodporprotiplatobnémurozkazu,pričomžalovaná
v doplnení - podaní doručenom okresnému súdu dňa 17. 07. 2014 uviedla, že jej podanie je odporom

voči platobnému rozkazu. Má záujem o mimosúdne vyrovnanie sa so žalobcom formou splátkového
kalendára. Ďalej uviedla, že je schopná splácať 30,- Eur.
3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že v danej veci je zrejmé, že pohľadávka uplatňovaná
žalocom v samotnom odôvodnení podania žalovanej nebola rozporovaná, ale uznávaná a dôvody sa
vzťahovali len na tú skutočnosť, prečo nemohla žalovaná pohľadávku zaplatiť. Súd vychádzal z dôvodov
uvedenýchvodporežalovanej,ktoráakohlavnýdôvoduviedlazlúfinančnúsituáciuažiadalaosplátkový

kalendár po 30,- Eur mesačne. Tieto tvrdenia nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej.
Podporne poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo 403/1998, podľaktorého,uvedeniedôvodunesplneniadlhunemožnopovažovaťzaodôvodnenievovecisamej.Žalovaná
tak aj napriek poučeniu v odpore neuviedla žiadne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti
uloženej v platobnom rozkaze, práve naopak, nárok žalobcu uznáva

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Podľa jej názoru súd prvej inštancie príliš formálne a nesprávne posúdil obsah
odporu žalovanej, bez širšieho náhľadu na danú problematiku. Z podaného odporu je jednoznačne

zrejmé, že mala v úmysle podať odpor proti platobnému rozkazu, keďže nesúhlasila s vydaným
platobným rozkazom, rozporovala imanentnú časť platobného rozkazu (konkrétne výšku sumy a jej
splatnosť) a tiež namietala povinnosť v platobnom rozkaze uloženú. Pri zachovaní princípu ochrany
spotrebiteľa (ktorému nebolo ľahostajné koľko a ako má platiť a zaujímal sa o predmetný spor) je
nutné prihliadať na podaný odpor ako na odpor odôvodnený. Na podporu argumentácie žalovaná
poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/755/2015 zo dňa 23. 03.

2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Taktiež sa nemožno stotožniť s
názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná, aj napriek poučeniu v odpore neuviedla žiadne tvrdenia
spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze. Žalovaná podaným odporom
uviedla tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze, konkrétne jej
uloženú povinnosť zaplatiť v platobnom rozkaze uvedené sumy v lehote 15 dní od jeho doručenia. S

poukazom na tieto dôvody žalovaná navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na odmietnutie odporu žalovanej zamietne alebo alternatívne,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 CSP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo odvolanie žalovanej s výzvou na vyjadrenie doručené dňa 04. 12.

2017, žalobca sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a uvedené v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil ako vecne správne.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľaust.§267ods.1CSP,odporprotiplatobnémurozkazusamusívecneodôvodniť.Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa
odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom

rozkaze poučený.
10. Odvolací súd konštatuje, že predmetným odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie
odmietol odpor žalovanej, nakoľko tento neobsahoval vecne odôvodnenie, ktoré má v zmysle ust. § 267
ods. 1 CSP obsahovať.
11. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, zvýrazňuje, že v zmysle § 267 CSP je nevyhnutnou

náležitosťou odporu jeho vecné odôvodnenie, a teda je potrebné, aby bol odpor podaný s odôvodnením
vo veci samej. Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce
spochybneniežalobcomtvrdenéhonároku,atobuďvrovineskutkovýchtvrdení,alebovrovineprávneho
posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva
odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody

nesplnenia dlhu alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie
peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia
odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa § 129 CSP. Ak teda žalovaný podá odpor
bez vecného odôvodnenia súd žalovaného nevyzve, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo
opravil. Za náležité odôvodnenie svojho odporu zodpovedá výlučne žalovaný. O následkoch absencie

vecného odôvodnenia odporu však musí byť žalovaný poučený.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď písomné podanie žalovanej
zo dňa 02. 06. 2014, doručené súdu prvej inštancie totožného dňa, nepovažoval za odpor proti
platobnému rozkazu s vecným odôvodnením. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že platobnýrozkaz č. k. 16Rob/1065/2013-39 zo dňa 26. 03. 2014 bol žalovanej doručený dňa 26. 05. 2014 (viď
doručenka nachádzajúca sa na č. l. 39 p. v. spisu). Žalovaná tak mala 15 dňovú zákonnú lehotu na
podanie odporu proti platobnému rozkazu, t. j. do dňa 10. 06. 2014. Dňa 02. 06. 2014 žalovaná osobne

doručila okresnému súdu podanie nazvané ako „Žiadosť o povolenie splátkového kalendára“, v ktorom
uviedla, žiada o povolenie splátkového kalendára, nakoľko je poberateľkou starobného dôchodku a je
schopná splácať mesačne len po 30,-Eur. Poukázala taktiež na to, že má vykonávanú ďalšiu mesačnú
zrážku na úhrady so Sociálnej poisťovne, pričom má ešte ďalšie dlhy.
13. Zjavne po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odporu, konkrétne dňa 17. 07. 2014

žalovaná opäť osobne doručila súdu prvej inštancie písomné podanie nazvané ako „Odpor voči
platobnému rozkazu“, ktorým súdu oznámila, že jej podanie zo dňa 02. 03. (správne zrejme 02. 06.)
2014 je odporom voči platobnému rozkazu. Ďalej v ňom uviedla, že má záujem o mimosúdne vyrovnanie
sa s danou spoločnosťou formou splátkového kalendára.

13. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v prejednávanej veci je potrebné posudzovať výlučne

podanie žalovanej zo dňa 02. 06. 2014, ktoré ako jediné podanie bolo doručené súdu v zákonnej lehote
určenej na podanie odporu. Z uvedeného, posúdiac jeho obsah, jednoznačne vyplýva, že žalovaná
poukazovala len na svoje zárobkové pomery, resp. na jediný príjem, ktorým je dôchodok. Poukázala na
tú skutočnosť, že peňažné prostriedky z neho potrebuje na živobytie a lieky a prejavila ochotu o uzavretie
splátkového kalendára, pričom navrhla výšku konkrétnej mesačnej splátky vo výške 30,-Eur. Odvolací

súd prihliadol na to, že podanie žalovanej zo dňa 17. 07. 2014 bolo vykonané na základe výzvy súdu
prvej inštancie zo dňa 10. 07. 2014, avšak s poukazom na ust. § 267 ods. 1 CSP bol takýto postup zo
strany konajúceho súdu nadbytočný.
14. Po oboznámení sa s obsahom podaného odporu, ako i samotným platobným rozkazom vydaným vo
veci, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola v platobnom rozkaze v časti „Poučenie“ dostatočne poučená

o tom, že odpor musí byť vecne odôvodnený, odvolací súd konštatuje,, že v platobnom rozkaze bola
žalovaná dostatočne zrozumiteľne poučená o náležitostiach odporu.
16. Keďže písomné podanie žalovanej, doručené súdu prvej inštancie v 15 dňovej lehote na podanie
odporu, bolo zdôvodnené predovšetkým s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň bolo
žiadosťou o možnosť splátok jej uloženej peňažnej povinnosti ( pričom uvedené podanie

bolo i nazvané ako „Žiadosť o povolenie splátkového kalendára“) uvedené nemožno považovať za odpor
vecne odôvodnený. Odvolací súd dospel k záveru o správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým bol odpor žalovanej odmietnutý ako odpor bez vecného odôvodnenia. S poukazom na
vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP,
§ 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná iniciovala odvolacie konanie, v ktorom však úspešná
nebola ani sčasti a žalobcovi by teda ako procesne úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi, hoc zastúpenému
zvoleným právnym zástupcom, žiadne trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli, nakoľko

sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej nepriznal.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).