Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7P/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203699
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918203699.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou vo veci starostlivosti o mal. F. K., Z..

XX. XX. XXXX, bytom u matky, št. občan SR; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej
Sobote; dieťa rodičov: matka - L. Š., J.. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. X. X., B. XXX/XX; X. X. XXX, O., št.
občan SR; v zast. JUDr. Ján Čipka, advokát, so sídlom Partizánska 197, Hnúšťa a otca - Q. K., Z.. XX.
XX. XXXX, B. J. XX, B., št. občan SR o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti
a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I.Súd mal. F. K., Z.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L. Š., Z.. XX.
XX. XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II.Otec Q. K., Z.. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého výživným vo
výške 150 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01. 12. 2018.

III.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 05. 2016 do 30. 11. 2018 vo výške 3.100 € je otec p o v i
n n ý zaplatiť v splátkach vo výške 10 € mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania
pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatka od 18. 00 hod. do
nedele do 17.00 hod. s tým, že maloletého si prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky riadne a včas.
Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého podala na súd návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej
starostlivosti a určenia jednak bežného výživného a jednak zameškaného výživného. Bežné výživné

žiadala určiť vo výške 150 € mesačne a zameškané výživné vo výške 100 € mesačne, od 01. 05. 2016
do 30. 11. 2018.

2.Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého matke ako aj s výškou zameškaného výživného aj s
dobou, za ktorú matka toto výživné požadovala ale nesúhlasil s výškou bežného výživného s tým, že on
je schopný platiť bežné výživné len v sume 100 € mesačne, vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu.

3.Kolízny opatrovník navrhoval maloletého zveriť do výchovy matky a výživné určiť vo výške 150 €
mesačne, vzhľadom na súčasné potreby maloletého.4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; oboznámením sa s rodným listom
maloletého; záznamom zo sociálneho prieskumu pomerov u matky; potvrdením o príjme matky zo dňa
06. 11. 2018; výpočtovým listom prídavkov na dieťa; ponukami práce z portálu www.profesia.sk a zistil

nasledovný skutkový stav:
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti približne
od mája 2016. Maloletého v súčasnosti vychováva sama. V priebehu týždňa sa zdržiava v byte v O. a na
víkend chodí do X. X., kde je vlastníčkou rodinného domu. Pracuje ako konateľka obchodnej spoločnosti
E. Q., Q..J..H.., kde jej priemerný čistý mesačný príjem činí XXXX €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Ďalej uviedla, že otec maloletého nikdy nijakou konkrétnou sumou neprispieval na domácnosť, ona nikdy
nemala presné informácie o jeho príjmoch, ale zaoberal sa výcvikom a predajom psov do Nemecka, z
čoho mal značné príjmy.
Maloletý je v súčasnosti študentom prvého ročníka osemročného U. V. O..
Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého do výchovy matky, s výškou zameškaného výživného
a to 100 € mesačne, ako aj počiatkom určenia doby splácania zameškaného výživného. Nesúhlasil s

výškou bežného výživného s tým, že v jeho možnostiach a schopnostiach je platiť bežné výživné vo
výške 100 € mesačne. Tiež uviedol, že je pravdou, že sa zaoberá chovom a výcvikom psov, ale jeho
príjmy sú len nepravidelné, delí sa o výnos z predaja so svojim spoločníkom na polovicu. Privyrábal
si rozvážaním obedov pre dôchodcov v B. a to tri hodiny denne, okrem víkendu. Zarobil cca XXX €
mesačne, ale bez akejkoľvek zmluvy, pričom jeho zamestnávateľ s ním odmietol uzavrieť ohľadom

výkonu tejto práce zmluvu a v súčasnosti už pre neho ani nepracuje. Nie je ani členom dozornej rady v
obchodnej spoločnosti. Nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní len motorové vozidlo G. L. J.. V.. XXXX. Býva
s priateľkou v jej 3-izbovom byte. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Právny zástupca matky predložil súdu pracovné ponuky, z portálu www.profesia.sk, ohľadom
viacerých voľných pracovných miest, ktoré by boli vhodné pre otca maloletého, ktorý je vyučeným

automechanikom.

5.Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26
sa použijú primerane.

6.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7.Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8.Podľa ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. 13)

9.Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10.Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11.Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12.Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal
preukázanú jeho dôvodnosť. Medzi rodičmi bolo nesporné, že nežijú v spoločnej domácnosti od mája
2016. V súlade s návrhmi obidvoch rodičov ako aj kolízneho opatrovníka bolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho stará a ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok

v bežných veciach. Ďalej medzi rodičmi maloletého nebola sporná výška zameškaného výživného ako
aj obdobie, za ktoré matka toto zameškané výživné požadovala, preto súd zaviazal otca v zmysle týchto
návrhov na platenie zameškaného výživného za obdobie od 01. 05. 2016 do 30. 11. 2018 vo výške 3.100
€ (t.j. 100 € mesačne x 31 kalendárnych mesiacov), pričom otcovi povolil tento nedoplatok splácať v
splátkach vo výške 10 € mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania pod hrozbou
straty výhody splátok a to vzhľadom na jeho súčasné finančné pomery. Rodičia mali záujem upraviť aj

styk otca s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14.Pri posudzovaní výšky bežného výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného a
schopnosti a možnosti povinného a vychádzal zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť
dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by

dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Zásada úmernosti mieri životnej úrovne
dieťaťa a jeho rodičov musí byť zachovaná aj v prípade oddeleného žitia rodičov a dieťaťa. Výživným sa
rozumie nielen uspokojovanie základných potrieb na výživu v užšom slova zmyslu, ale uspokojovanie
aj potrieb ostatných, t.j. potrieb vzdelávacích, kultúrnych, športových, rekreačných, nevyhnutných pre
všeobecný zdravý rozvoj telesných a duševných schopností dieťaťa.

V danom prípade maloletý študuje v prvom ročníku osemročného U. V. O. a venuje sa hraniu
bedmintonu. Chodí pravidelne na bedmintonové turnaje.
Súčasne bolo nevyhnutné posúdiť celkovú majetkovú situáciu povinnej osoby, t.j. otca, teda celkovú
životnú úroveň otca a jeho majetkové pomery komplexne. Výživné má jednoznačnú prednosť pred inými
výdavkami, má prioritný charakter a ako k takej povinnosti je nutné aj pristupovať. Otec v súčasnosti stály

mesačný príjem nemá, nevykonáva ani podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia,
avšak zaoberá sa chovom a výcvikom psov a ich predajom, ktorá činnosť nepochybne otcovi prináša
zisk, hoci nepravidelný. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že je nepochybne v schopnostiach a
možnostiach otca maloletého mať príjem, okrem tejto činnosti, aj z iných pracovných aktivít a je na
ňom aby vyvinul také aktivity, ktoré mu umožnia mať vyšší príjem, pričom v konaní bolo preukázané,

že pracovné ponuky na trhu práce, v odbore v akom je vyučený, v súčasnosti existujú. Okrem tejto
vyživovacej povinnosti otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach
otca maloletého platiť bežné výživné vo výške, ktorú požadovala matka a kolízny opatrovník, t.j. 150 €
mesačne, ktorú súd považuje za primeranú aj veku maloletého.

15.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný

súd Rimavská Sobota, Námestie Mihálya Tompu 1, 979 14 Rimavská Sobota písomne v štyroch
vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá
strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodovalvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.