Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221660
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214221660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: P.K.S. Family, s.r.o., IČO: 46
477 055, so sídlom Huncove, Hlavná 96/75 v konaní zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35
918 09, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30 proti žalovanému: Q. v konaní zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., IČO: 47 251 395, so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o
žalobe na zákaz vykonávania akejkoľvek činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu zamestnania a iné, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa12.marca2018č.k.8Cpr/7/2014-129,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že bod 3.2 v zmluve o
sprostredkovaní zamestnania z úhradu zo dňa 7.11.2013 v zmysle ktorej: „Zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch 2.14, 2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy
je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé takého
porušenie povinnosti.“ je ako neprijateľná, neplatná. Žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania vo výške 100%.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2014
domáhal, aby súd: 1./ zakázal žalovanému vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu
zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH
Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, 2./ aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld,
Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať

sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe
záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, 3./ zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy
od6.10.2014dozaplateniaanahradiťtrovykonania.Poukázalnaobsahžaloby,vktorej žalobcauviedol,
že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním zamestnania za úhradu. Poukázal na to, že
žalovaný je zamestnaný v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld,
Nemecko ( ďalej len „PRZ“). Žalovanému sprostredkoval pracovnú pozíciu montéra na základe zmluvy

o sprostredkovaní zamestnania, pričom žalovaný ukončil toto sprostredkované zamestnanie na pozícii
montéra a uzatvoril novú pracovnú zmluvu s PRZ. Žiadal zohľadniť, že žalovaný nemá oprávnenie
poskytovať sprostredkovanie zamestnania, avšak poskytuje túto činnosť prostredníctvom webovejstránky www.bazos.sk. Týmto svojím konaním porušuje bod 2.14,2.15, 2.16 zmluvy a teda porušuje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy, preto si uplatňuje v zmysle bodu 3.2. zmluvy uplatňuje zmluvnú pokutu.
1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb.,
§ 151 ods. 1 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že v čase
rozhodovania súduužpracovnýpomeržalovaného,aniinývzťahsospoločnosťouPRZneexistovalaani
v súčasnosti neexistuje. Preto pokiaľ ide o prvé dve časti petitu žaloby (zákazu žalovanému vykonávať
akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu

osobu v spoločnosti PRZ, a aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový
vzťah v spoločnosti PRZ, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako
aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ
na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom),
nie je žalobca aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti uviedol, že právny
vzťah, ktorý vznikol dňa 12.8.2014 medzi žalovaným a PRZ bol uzatvorený bez sprostredkovania zo

strany žalobcu a žalobca ani nie je účastníkom tohto právneho vzťahu. Považoval za neprípustné,
aby tretia osoba zasahovala a to rozhodnutím súdu do záväzkového vzťahu, ktorý uzavrel žalovaný so
spoločnosťou PRZ. Z uvedeného dôvodu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1500 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 6.10.2014 do zaplatenia podľa bodu 3.2 uvedeného
v zmluve, v zmysle ktorej: „ Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti
záujemcu v bodoch 2.14,2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé takéto porušenie povinnosti“ súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal od formulárovej zmluvy. Zmluvu posúdil ako typovú

zmluva, uzatváranú vo viacerých prípadoch. Považoval za obvyklé, že záujemca obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvnil. Podľa záveru súdu prvej inštancie
nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca zmluvnú pokutu so
žalovaným osobne nevyjednával a opak nevyplýva ani z predloženej zmluvy. Konštatoval, že zmluva o
sprostredkovaní zamestnania je v zmysle § 25 ods. 4 zák.č. 5/2004 Z.z. svojim charakterom občiansko-

právnou zmluvou, pričom vzťah medzi občianskym zákonníkom a zák. č. 5/2004 z.z. má povahu
všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis).

1.5. Prijal záver, že z bodov 2.14, 2.15 alebo 2.16 predmetnej zmluvy vyplýva jednoznačné nerovné
postavenie medzi účastníkmi zmluvy. Tieto dojednania považoval za neprijateľné zmluvné dojednania,

ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -
záujemcu,apretotietodojednaniavyslovilzaneprijateľnéatedaneplatné. Zdôraznil,že nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
všetkyosobitostiprávnehoúkonusozreteľomnavzájomnéprávaapovinnostiúčastníkovzmluvy.Keďže

neprijateľná podmienka je neplatná ako taká nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v
iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide
o všeobecnú úpravu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu aj v tejto časti zamietol.
1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia§ 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške 100% s tým, že výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník uznesením vydaným v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

2.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v zmysle petitu žaloby a
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
žalobca uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj niektoré súvisiace skutkové
zistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, prísne formalistické, bez zohľadnenia okolností
konkrétneho prípadu, nedostatočne odôvodnené a vo svojich dôsledkoch vedúce k popretiu základného

účelucivilnéhoprocesuaajkporušeniuzákladnéhoprávanasúdnuochranuazákladnéhoprávavlastniť
majetok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rezignoval na svoju povinnosť naplniť svojím rozhodovaním
princíp právnej istoty a princíp spravodlivosti. Zdôraznil, že zdržovací nárok má preventívnu povahu a
jeho účelom je naplnenie právnej istoty v situácii, keď ten, kto už raz svoj zdržovací záväzok porušil,tak môže urobiť opätovne. Súd prvej inštancie jednoznačne pripustil, že inštitút zmluvnej pokuty nie je
v spotrebiteľskej zmluve apriori vylúčený, avšak je potrebné zohľadniť ostatné súvislosti a primeranosť
jeho využitia v každom konkrétnom prípade. Žalobca je toho názoru, že intenzita nerovnováhy musí

byť kvalifikovaná (značná) a tak by mala byť aj súdom prvej inštancie odôvodnená. Žiadal zohľadniť,
že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému určité služby, za ktoré si dojednal odmenu a mal
samozrejme eminentný záujem, aby žalovaný nekonal konkurenčne vo vzťahu ku klientom žalobcu.
Bránil sa tým, že budoval so svojím nemeckým klientom, u ktorého sprostredkoval zamestnanie
žalovanému dlhodobo vzťahy, stálo ho to nemálo úsilia a o tohto klienta prišiel iba preto, že žalovaný

svojvoľne, ľstivo a v rozpore s elementárnymi pravidlami slušného správania a obchodnými zvyklosťami
porušil všetky zákazy a povinnosti, ktoré mu vyplynuli zo zmluvy. Považoval za pochopiteľné a legitímne,
že žalobca si na svoju ochranu dojednal pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Poukázal aj na zákonný inštitút tzv. zákazu konkurencie v pracovnoprávnych vzťahoch
v zmysle § 83a Zákonníka práce. Podľa jeho názoru výška zmluvnej pokuty 500,- eur za každé porušenie
zmluvnej povinnosti pritom nevytvára značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaný, ale

je primeraná a opodstatnená významu riadneho plnenia zdržovacej povinnosti zo strany žalovaného.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa otázkou primeranosti výšky zmluvnej pokuty vôbec nezaoberal.
Záverom uviedol, že rozsudok považuje za nespravodlivý aj z dôvodu, že na základe neho by
bol v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách s inými záujemcami, čo by pravdepodobne úplne

znemožnilo efektívne vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu v zmysle zákona č. 5/2004
Z.z. o službách v zamestnanosti.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal nato, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súlade

so zákonom logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto rozhodnutie považuje za zákonné, spravodlivé a
riadne preskúmateľné. Zdôraznil, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové okolnosti, ku
ktorým by sa nebol žalovaný vyjadril už v priebehu prvostupňového konania. Ak žalobca tvrdí, že si
na svoju ochranu dojednal pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti (konkrétne, aby žalovaný nekonal
konkurenčne vo vzťahu ku klientom žalobcu) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a poukazuje pritom na

ust. § 83a Zákonníka práce, opomenul pritom rešpektovať odplatnosť obmedzenia zamestnanca, ktorý
sa zaviaže k zákazu konkurencie podľa § 83a, ods. 1,2 Zákonníka práce. Bránil sa tým, že v prípade
zmluvného vzťahu, uzavretého medzi žalobcom a žalovaným je žalovaný podstatne znevýhodnený, keď
sa mu ukladá povinnosť zákazu konkurencie bezodplatne, a ešte by mal za to platiť aj zmluvnú pokutu.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vypláva, že v tomto spore je predmetom odvolacieho konania už druhý rozsudok
súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd uznesením č.k. 7CoPr/8/2016-108 zo dňa 29. septembra
2017l v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
6. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

8. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10.Podľa§53ods.12OZneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.11. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vypláva, že súd prvej inštancie po opätovnom
prejedaní veci posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, pretože
posudzovaná Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 07.11. 2013 spĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy upravenej v ust. § 52 OZ. Odvolací súd po prejedaní veci dospel
k záveru, že v súd prvej inštancie správne uvedenú zmluvu posúdil, pretože ide o zmluvu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom a predmetom tejto zmluvy je poskytnutie služby spočívajúcej

v sprostredkovaní zamestnania. Správne konštatoval aj to, že dodávateľom je právnická osoba
poskytujúca sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktorá činnosť aj podľa výpisu z obchodného
registra je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba - občan, ktorý pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Aj z §2 písm.
i) zák. č. 250/20107 Z.z. O ochrane spotrebiteľa vyplýva, že službou sa rozumie akákoľvek činnosť

ponúkaná spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi,
nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v §
19. Uvedené znaky posudzovaná zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu spĺňala, preto sa
bolopotrebnézaoberaťtým,čitátozmluvaobsahuje ustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a či boli neprijateľné podmienky

v zmluve individuálne dojednané a to s poukazom na ust. § 53 ods. 2 OZ.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu vykonaného dokazovanie je možné prijať záver, že
posudzovaná Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 07.11. 2013 uzatvorená medzi
stranami sporu nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé už z jej technického vyhotovenia, keďže

do vopred pripravenej a vytlačenej zmluvy boli rukou dopisované údaje týkajúce sa žalovaného, ako aj
miesto a dátum jej podpísania. Uvedený záver potvrdzuje aj písomná špecifikácia sprostredkovaného
zamestnania vyhotovená na samostatnej listine, ktorá tvorí Prílohu č. 1., pričom samotná zmluva na
prílohu iba odkazuje. V prílohe č. l je špecifikované sprostredkované zamestnanie a tiež výška mzdy,
pričompokiaľbybolazmluvapripravovanáindividuálne,ničžalobcovinebránilotútopodstatnúnáležitosť

zmluvy uviesť priamo v zmluve. S ohľadom na tieto zistenia je treba prijať záver, že zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu je žalobcom vopred pripravená formulárová zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť. Pretože žalobca v konaní nepreukázal opak v zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ sa
zmluvné ustanovenia dohodnuté v tejto zmluve nepovažujú za individuálne dojednané. Nesporne teda
ani ustanovenie o zmluvne pokute nebolo individuálne dojednané, preto súd mohol skúmať túto

podmienku uvedenú v zmluve z hľadiska jej prijateľnosti a sa zaoberať tým, či spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 3.2 zmluvy, ktorá je citovaná aj vo výrokovej časti rozsudku je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, a preto je neplatná. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 3.2 zmluvy v zmysle ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade každého porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch
2.14, 2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 500 eur za každé takého porušenie povinnosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je tomu tak preto, že v zmluve dojednané

sankcie v Článku III. zmluvy v bodoch 3.1, 3.2, a 3.3 postihujú výlučne záujemcu o zamestnanie, pričom
nesplnenie povinností žalobcu nepostihuje zmluva žiadnymi sankciami. Článok III. zmluvy žalobca
označil názvom Sankcie, tieto však zaťažujú výlučne druhú a slabšiu stranu zmluvy. Navyše v Článku
II. bode 2.9 zmluvy je uvedené, že záujemca nemá nárok požadovať ani náhradu škody a úhradu
vynaložených prostriedkov, ak príde k zrušeniu pracovnej pozície a záujemca sa nachádza už v cudzine,

čím sa žalobca snažil zbaviť aj zodpovednosti za prípadnú škodu. Z obsahu zmluvy teda vyplýva,
že z tejto zmluvy za žiadne porušenie povinností žalobu, sankčná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
žalobcovi nevznikne, na rozdiel od záujemcu o sprostredkovanie, ktorého počas doby trvania zmluvy
postihuje sankcia - povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za každé porušenie akéhokoľvek záväzkuuvedeného v zmluve v Článku II. pod bodom 2.14, 2.15a 2.16. Dojednanie uvedené v Článku III. bode
3.2 zmluvy o sprostredkovaní zamestnania spôsobuje značnú ( kvalifikovanú) nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nesplnenie široko koncipovaných

záväzkovzozmluvypočascelejdobytrvaniazmluvnéhovzťahu(bod5.9zmluvy)postihujejednostranne
záujemcu o zamestnanie, pričom porušenie povinnosti sprostredkovateľa sankcionované nie je. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vyjadruje samotný bod 3.2., ktorý za každé
porušenie ktorejkoľvek povinnosti uvedenej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 počas trvania zmluvy ukladá
uchádzačovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- euro a to po dobu trvania záväzkového

vzťahu, pričom takéto dojednanie prekračuje rámec účelu zmluvnej pokuty . Keďže k zániku zmluvy
podľa bodu 5.9. dochádza až po uplynutí 36 mesiacov od úplného a riadneho vysporiadania všetkých
záväzkov vzniknutých zmluvnými stranami ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán bez toho, aby tento nepomer bol odôvodnený rizikom na strane žalobcu. Počas 36 mesiacov od
úplného a riadneho vysporiadania všetkých záväzkov medzi zmluvnými stranami, teda aj zaplatenia
zmluvnej pokuty, by za každé porušenie ktoréhokoľvek záväzku konkretizovaného v bodoch 2.14, 2.15

a 2.16 vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 500,- euro.

15. Odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 12 OZ hodnotil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy a tiež s ohľadom na všetky ostatné podmienky zmluvy, v ktorej za nesplnenie

povinnosti je sankcionovaný výlučne uchádzač o zamestnanie. V bode 3.2 posudzovanej zmluvy
žalobca zneužil svoje postavenie na trhu práce ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu, ktorý s
profesionálnymi skúsenosťami a vedomosťami z právnej oblasti uzatvoril s uchádzačom o zamestnanie
vopred pripravenú formulárovú zmluvu s celým radom obmedzujúcich povinností, splnenie ktorých
zabezpečil pomerne vysokou zmluvnou pokutou v sume 500,- euro. Z dôvodu uvedeného v bode

14. tohto odôvodnenia ustanovenie zmluvy bod 3.2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to nielen svojou dobou trvania t.j. 36
mesiacov od úplného a riadneho vysporiadania všetkých záväzkov, ale aj rozsahom samotného záväzku
t.j. bližšie uvedeného v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 zmluvy . V dôsledku tohto záveru potom dojednanie
strán sporu ohľadom zmluvnej pokuty je neplatné, a na základe neho sa žalobca nemôže s úspechom

domáhať plnenia. Keďže boli splnené všetky podmienky predpokladané ust. § 298 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie správne postupoval, keď aj bez návrhu vo výroku rozsudku výslovne uviedol znenie tejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve.

16. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa

zaoberať výškou zmluvnej pokuty, keďže ide o absolútne neplatné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty
ako takej, neprichádzalo do úvahy ani moderačné právo a prípadné zníženie neplatnej dojednanej
zmluvnej pokuty súdom. Taktiež nie je opodstatnená obava žalobcu v tom, že rozhodnutím súdu
by sa pravdepodobne mohlo úplne znemožniť efektívne vykonávanie sprostredkovania zamestnania
za úhradu, pretože žalobcovi nič nebráni dojednať zdržovaciu povinnosť uchádzača o zamestnanie

platne a nie tak, ako je to v danom prípade vopred pripravenou formulárovou zmluvou obsah, ktorej je
vopred daný, bez reálnej možnosti druhej strany ho ovplyvniť. Taktiež žalobcovi nič nebráni uzatvoriť s
uchádzačomozamestnanietakúzmluvu,vktorejbudúprávaapovinnostistránvrovnováhe.Navyšesúd
vo svojom rozsudku určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej, každé porušenie ktorejkoľvek
povinnosti uvedenej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 ukladá uchádzačovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 500,- euro. Samotné podmienky obsahujúce zdržovacie povinnosti uchádzača vyjadrené
v bode 2.14, 2.15 a 2.16 zmluvy za neprijateľné určené neboli. Čo sa týka zákazu konkurencie v
pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce vyjadrenú v ust. § 83a , na ktorú poukázal žalobca
vo svojom odvolaní, odvolací súd uvádza, že dojednať obmedzenie zárobkovej činnosti za splnenia
podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení môže zamestnávateľ so zamestnancom najviac

na dobu jedného roka a to za primeranú peňažnú náhradu. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí,
že zamestnanec má v našom právnom poriadku porovnateľnú ochranu ako spotrebiteľ, avšak pri
koncipovaní zmluvy o sprostredkovaní zamestnania za úhradu sa touto zásadou neriadil, keďže do
zmluvy uviedol ustanovenie 3.2 o povinnosti uchádzača o zamestnanie jednostranne platiť zmluvnú
pokutu za akékoľvek a každé porušenie zmluvnej povinnosti dojednanej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16

zmluvy v sume 500,- euro počas celej doby trvania záväzku, pričom prípadné nesplnenie svojich
povinností vyplývajúcich zo zmluvy nijakým spôsobom nesankcionoval.17. Ako je uvedené v bode 1.2 tohto odôvodnenia súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu
aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal aby súd : 1./ zakázal žalovanému vykonávať akúkoľvek
činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu

v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, 2./ aby
žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters
Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového
vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za
akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového

vzťahusprostredkovanéhožalobcom.Poprejedaní veciodvolacísúddospelkzáveru,žerozsudoksúdu
prvejinštanciejeajvtejtočastisprávny.Žalobcavkonaní neuniesoldôkaznébremenokeďnepreukázal,
že v čase rozhodovania súdu žalovaný vykonáva akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu
zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH
Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko. Taktiež v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané, že
žalovanému trvá záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869

Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, a že má
záujem sa zamestnať v spoločnosti PRZ alebo, že žalovaný vykonáva za akýchkoľvek podmienok
činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného
žalobcom, preto s poukazom na ust. § 217 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia, nemohol jeho žalobe v tejto časti vyhovieť a žalovanému zakázať činnosť,

ktorú nevykonával. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dôvody odvolania, ktoré žalobca podal v
zásade smerovali voči výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tiež do zamietnutia nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1500,- euro s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
ich náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).