Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/859/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110234163
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5110234163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky - G.
T., nar. X.XX.XXXX, bytom T. U. H. XXX, zastúpenej JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou so sídlom
Q., U. XX, proti odporcom 1/ Y. D., nar. X.X.XXXX, bytom T. U. H. XXX, 2/ Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
T. U. H. XXX, pozbavenému spôsobilosti na právne úkony, zastúpenému opatrovníčkou - odporkyňou
1/, obom zastúpeným Mgr. Tomášom Balážom, advokátom so sídlom Q., H. X, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na základe odvolania odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/251/2010-209
zo dňa 24.6.2014 takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy
221 eur s príslušenstvom zastavil.

P o t v r d z u j rozsudok okresného súdu vo zvyšku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 221 eur s príslušenstvom,
keďže v tejto časti navrhovateľka svoj návrh vzala späť (§ 96 O.s.p.).

Zároveň vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 2.989 eur s úrokom z omeškania 9 % od 1.6.2010
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z toho, že odporcovia ako menšinoví podieloví spoluvlastníci užívali v rozhodnom čase
spoločnúvec(dom)nadrozsahsvojichspoluvlastníckychpodielovbezodplatneabezakejkoľvekdohody
s navrhovateľkou. Tým došlo k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky ako väčšinového
podielového spoluvlastníka, ktoré sú povinní vydať. Navrhovateľka, hoci bola väčšinovou podielovou
spoluvlastníčkou veci (domu), túto neužívala vôbec. Jednoznačný záver o tom, ktorá z procesných

strán zavinila stav, že navrhovateľka „stratila“ vlastnícke oprávnenie k dotknutej nehnuteľnosti, nebolo
možné objektívne prijať ani na základe vykonaného dokazovania. Uvedené je dôsledkom cca 20 rokov
pretrvávajúcich vzájomných nezhôd, pričom, ako konštatoval Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa
27.9.2012 vo veci sp.zn. 10Co/54/2011, ani jedna z procesných strán v dlhoročnom faktickom spore
nepostupovala vždy úplne korektne a v súlade (minimálne) s dobrými mravmi.
Čo sa výšky bezdôvodného obohatenia týka, táto bola určená znaleckým posudkom Ing. Mariána
Vyparinu, PhD., č. 1/2014 zo dňa 31.1.2014 tak, že podielu navrhovateľky 4015/4928 zodpovedá

hodnota 1.494,71 eur / rok. Odporcovia znalecký posudok nenamietali, v dôsledku čoho bolo možné
považovať určenú hodnotu za nespornú. Vzhľadom na omeškanie odporcov s vydaním bezdôvodného
obohatenia boli títo zaviazaní aj k úhrade úroku z omeškania 9 %. Dôkazy navrhované odporcami neboli
vykonané, nakoľko by to bolo nadbytočné a nič by to nezmenilo na rozhodnutí súdu vo veci.Rozhodnutie o trovách konania okresný súd si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľky vyhovené, podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie odporcovia a domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu
na ďalšie konanie.
Namietali, že nevykonaním navrhovaných dôkazov došlo k odopretiu ich práva na spravodlivý proces

a na prístup súdu, keďže ako účastníci konania majú právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam
a vykonaným dôkazom, čo im umožnené nebolo. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s otázkou, v
akom rozsahu užívali dotknutú nehnuteľnosť. Nemôže byť na príťaž povinnej osoby, ak neužíva celú
nehnuteľnosť, a napriek tomu je zaviazaná vydať bezdôvodné obohatenie, akoby ju celú užívala. V
dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov v danej otázke došlo k neúplnému zisteniu skutkového
stavu. Taktiež sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťou, že prístavby rodinného domu nie sú

skolaudované, a teda k nim nemohol nikto nadobudnúť spoluvlastnícky podiel. Napriek tomu boli
zaviazaní vydať bezdôvodné obohatenie aj z užívania prístavieb dotknutej nehnuteľnosti, ktoré ani
neužívali. Odvolatelia tiež okresnému súdu vytýkali, že sa nevysporiadal s otázkou nadobúdacieho
titulu k dotknutej nehnuteľnosti. Navrhovateľka svoj spoluvlastnícky podiel získala dedením, predmetom
dedenia však bol „rodinný dom bez prístavieb“. Takto vymedzený predmet dedenia nebol vecou

spôsobilou na prechod vlastníckeho práva a šlo o neplatné právne úkony v zmysle § 39 Obč. zák.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedla, že bolo vykonané znalecké dokazovanie, proti výsledkom ktorého odporcovia nenamietali,
preto výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za nespornú. Vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že dotknutú nehnuteľnosť neužívala v dôsledku toho, že jej v tom bolo bránené odporcami.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia užívali celú dotknutú nehnuteľnosť. Bolo nesporne
preukázané, že prístavby k rodinnému domu sú neoddeliteľnou súčasťou hlavnej veci, preto sú
odporcovia povinní jej vydať bezdôvodné obohatenie z užívania celej nehnuteľnosti, to znamená celej
veci. Preto aj zdedila spoluvlastnícky podiel na dotknutej nehnuteľnosti aj s prístavbami. Ďalej uviedla, že

účastníkmi všetkých dotknutých dedičských konaní boli aj odporcovia, preto sa právoplatné rozhodnutia
v týchto konaniach vydané vzťahujú aj na nich.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení
účastníci konania ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal

vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného
súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania v časti) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom a zároveň dostatočnom pre rozhodnutie
prejednávanej veci. Podľa názoru krajského súdu, v zhode s názorom súdu okresného, by vykonanie
ďalšieho dokazovania (navrhovaného odporcami), predovšetkým ohľadom rozsahu užívania dotknutej
nehnuteľnosti, neprivodilo iné rozhodnutie vo veci.
Hociodporcoviapopierali,žebynavrhovateľkebránilivužívanídotknutejnehnuteľnosti,keďpoukazovali

na to, že si „len“ neželali, aby navrhovateľka prechádzala cez pozemok v ich výlučnom vlastníctve (cez
ktorý viedla jediná prístupová cesta k dotknutej nehnuteľnosti), fakticky tým navrhovateľke znemožnili
jej užívanie. Z praktického hľadiska totiž bolo jedno, či by odporcovia bránili navrhovateľke v užívaní
dotknutej nehnuteľnosti priamo - napríklad fyzickým násilím, výmenou zámkov a podobne, alebo
nepriamo - tým, že jej neumožnili sa vôbec dostať k nehnuteľnosti. Pritom opisované konanie odporcov

je potrebné vnímať z hľadiska dlhoročných sporov s navrhovateľkou, nie iba formálne ako spor vlastníka
prístupového pozemku (odporcovia) a osoby, ktorá nemá k jeho užívaniu titul (navrhovateľka). Na
účely rozhodnutia v aktuálnom konaní - o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pritom relevantné,
že sa navrhovateľka nedomáhala napríklad určenia prístupovej cesty k dotknutej nehnuteľnosti, resp.
zriadenia vecného bremena. Už samotné neumožnenie užívania dotknutej nehnuteľnosti (bez toho,

že by odporcovia eventuálne nerešpektovali súdne rozhodnutie, ktoré by im malo ukladať povinnosť
strpieť prechádzanie navrhovateľky cez ich pozemok) umožňuje vysloviť záver o bránení odporcov
v užívaní dotknutej nehnuteľnosti navrhovateľke. Vychádzajúc z uvedeného potom skutočný rozsah
užívania veci odporcami ani nie je významný, keďže vylúčenie navrhovateľky z užívania veci sa faktickyrovná užívaniu veci odporcami v celom rozsahu. Zároveň je otázna reálna zistiteľnosť (preukázanie)
konkrétneho rozsahu užívania veci za rozhodné obdobie, teda od 1.6.2008 do 1.6.2010.

Vôbec neobstojí námietka odvolateľov, že účastníci (ani iné osoby) sa nemohli stať spoluvlastníkmi
dotknutej nehnuteľnosti, resp. jej prístavieb, nakoľko tieto neboli skolaudované. Kolaudácia stavby
predstavuje „len“ administratívnoprávny akt, ktorý nemá nijaký vplyv na vznik vlastníckeho práva.
Krajský súd zároveň poznamenáva, že odvolatelia údajné ne/nadobudnutie vlastníckeho práva
(spoluvlastníckeho podielu) navrhovateľkou, prípadne vôbec nejakým subjektom, k prístavbám spájali

výlučne s ich chýbajúcou kolaudáciou. Nespochybňovali vlastnícke právo dotknutých subjektov z iných
dôvodov, napríklad, že prístavby sú samostatnými vecami, ktoré nadobudli výlučne oni, a navrhovateľka
nie je ich podielovou spoluvlastníčkou.

Neopodstatnene namietali odvolatelia aj nedostatočné sa vysporiadanie okresného súdu s otázkou
(absencie) nadobúdacieho titulu k dotknutej nehnuteľnosti. Krajský súd poukazuje na svoj rozsudok zo

dňa 27.9.2012 vo veci sp.zn. 10Co/54/2011, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k dotknutej nehnuteľnosti, ktorého účastníkmi boli účastníci aktuálneho konania, kde sa, okrem iného,
uviedol: „Avšak tak zo znaleckého posudku v dedičskom konaní po K. D., ako i zo znaleckého posudku
v súdenej veci je zrejmé, že "prvotnou" prístavbou vykonanou v roku 1978 (odhliadnuc od prístavby
verandy, ktorá bola minimálne započatá ešte rodičmi navrhovateľky, t.j. svokrovcami odporkyne 1/)

nevznikla samostatná nehnuteľnosť/samostatná bytová jednotka - rodinný dom. Následne sa jedná
len o súčasť (hlavnej veci) t.j. pôvodného rodinného domu č. súp. XXX (bližšie napríklad rozhodnutie
publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 42/72). Na uvedenom závere nič nemení fakt, že
v dedičskom konaní po oboch rodičoch navrhovateľky sa do predmetu dedenia nezahŕňala "prístavba".
Minimálne z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní po K. D. (označené vyššie) nadobudla

odporkyňa 1/ kvalifikovanú vedomosť o dotknutom právnom režime prístavieb, t.j. že tieto zdieľajú
vlastnícky režim hlavnej veci; v súdenom prípade pôvodného domu č. súp. XXX.“ Teda prístavby
zdieľajú osud (hlavnej) veci, z ktorého záveru bolo vychádzané aj v dedičských konaniach po rodičoch
navrhovateľky. Nemôže byť teda reč o nespôsobilosti dotknutej nehnuteľnosti byť predmetom dedenia.

Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu odporcovia nenamietali.
Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo
svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.