Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213125
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614213125.11

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobkyne : V. E., N..
XX.XX.XXXX, A. W., Š. XXX/XX, právne zastúpená : Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o.,
Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovaným : 1./. Z. P., N.. XX.XX.XXXX, A. B. S., Q. X P. X./. J. P.,
N.. XX.XX.XXXX, A. B. S., Q. X, obaja žalovaní právne zastúpení : JUDr. František Pitoňák, advokát,
Štefánikovonámestie5,SpišskáNováVes,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatakto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1./ a 2./ k nehnuteľnostiam zapísaným
na Liste vlastníctva č. 261, okres Levoča, Obec Spišský Hrhov, katastrálne územie Spišský Hrhov, a
to parcely registra " C " parcelné číslo 220 o výmere 832m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné
číslo 221 o výmere 946m2 - záhrady a stavby - rodinný dom súpisné číslo 63 na parcele číslo 220
a podiel žalobkyne na týchto nehnuteľnostiach v rozsahu 12/60 k celku prikazuje do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaných 1./ a 2./.

II. Žalovaní 1./ a 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu
4.000,-Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má od žalovaných 1./ a 2./ nárok náhradu trov konania v rozsahu 22 %.

IV. Štát má nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 39% a od žalovaných 1./ a 2./
spoločne a nerozdielne v rozsahu 61%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 22.07.2014 žalobu, ktorou žiadala zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a parcelám v Spišskom Hrhove tak, že jej spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 12/60 ( 1/5 ) k celku bude prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

- žalovaných a žalovaní jej budú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na vyrovnanie podielu sumu
6.600,-€ do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požiadala aj o náhradu trov konania. Svoju
žalobu odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou podielu o veľkosti 12/60 (1/5 k celku ), ktorý mimosúdnou
výzvou zo dňa 05.06.2014 navrhla žalovaným do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že by
jej vyplatili sumu 6. 600,-€. Pri stanovení výšky odplaty za podiel vychádzala zo všeobecnej hodnoty
majetku, ktorá bola stanovená v dedičskom konaní. Listom zo dňa 16.06.2014 žalovaná 1./ žalobkyni

oznámila, že na vyplatenie jej navrhuje sumu 2 .000,-€ resp. že svoje podiely jej ponúkajú, na čo
im žalobkyňa listom zo dňa 23.06.2014 oznámila, že súhlasí s odkúpením podielov žalovaných a
vyzvala ich, aby jej oznámili, kedy môže byť uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Keďže žalovaná 1./ jej na tento list nereagovala, je žalobkyňa toho názoru, že žalovaná
1./ uviedla vo svojom liste skutočnosti, ktoré nemyslela vážne a že z jej strany išlo len o odsúvanie
problému. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ k dohode medzi sporovými stranami nedošlo a keďže

žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, musela sa obrátiť so
svojou žalobou na súd.2. Ako prostriedky procesného útoku použila žalobkyňa skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to výpis
z LV č. XXX K..Ú.. B. S., listy zo dňa 05.06.2014, 16.06.2014 a 23.06.2014, výpis z uznesenia sp. zn.

6D/214/2013, znalecké dokazovanie.

3. Žalovaní nesúhlasili s vyplatením finančnej náhrady žalobkyni za jej podiel a namietali aj tvrdenia
žalobkyne o tom, že by sa nechceli dohodnúť na vyporiadaní, nakoľko aj prostredníctvom právneho
zástupcu už situáciu riešili. Keďže ich situácia v rodine sa zmenila, nebolo už možné previesť ich podiely

na žalobkyňu, nakoľko sa do ich domácnosti nasťahoval syn so svojimi deťmi. Keďže z nehnuteľnosti sa
už nemohli vysťahovať, žalobkyni navrhli, že jej na vyplatenie jej podielu zaplatia sumu 4.000,-€, na čo
žalobkyňa nijako nereagovala. Sumu 4.000,-€ považujú za adekvátnu vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
v nehnuteľnostiach nikdy nebývala, žiadny spôsobom neprispievala na ich opravy alebo rekonštrukciu,
neplatila dane z nehnuteľnosti a jej matke už bola náhrada za spoluvlastnícky podiel vyplatená.

4. Ako prostriedky procesnej obrany použili žalovaní skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to
list adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyne, rozhodnutie Miestneho národného výboru zo dňa
10.02.1983 , návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 14.03.2001, príjmový pokladničný doklad zo dňa
24.11.2008, popis a ocenenie nehnuteľnosti Štátnym notárstvom Spišská Nová Ves zo dňa 19.01.1981,
znalecký posudok č. 30/2001 zo dňa 09.03.2001, čestné vyhlásenia A. W. P. V. Q., vyhlásenie Obce

Spišský Hrhov zo dňa 31.03.2011, poštové poukazy na sumu 8 000,- Kčs, záznamy spísané v
advokátskej kancelárii Mgr. Slavomíra Ilavského, kúpne zmluvy zo dňa 14.03.2001, rozhodnutia v
dedičskom konaní sp. zn. D/681/80, svedecké M. A. W. P. V. Q..

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných

dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

6. Žalobkyňa trvala na vyporiadaní v zmysle ňou podaného návrhu a nesúhlasila s vyplatením
sumy 4.000,-€ titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, ako jej mimosúdne ponúkali žalovaní,
pretože podľa jej názoru ponuka žalovaných nezodpovedá reálnej cene jej spoluvlastníckeho podielu.

Nenamietala, že jej matke bola žalovanou 1./ vyplatená suma 8.000,-Kčs, avšak nešlo o vyplatenie
dedičského podielu na nehnuteľnostiach, pretože žalovaní sa s ostatnými spoluvlastníkmi nevyporiadali
po dedičskom konaní v roku 1981, ale až v roku 2001, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva. Trvala na
tom, že medzi jej matkou a žalovanými nedošlo k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva a keďže pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa v zmysle judikatúry pri určení výšky primeranej

náhrady vychádza z ceny, ktorá je obvyklá v čase, kedy sa podielové spoluvlastníctvo ruší, trvala na
zaplatení sumy 6.600,-€, pričom poukázala, že ide o sumu nižšiu ako stanovila znalkyňa Ing. Baginová,
kde podľa jej znaleckého posudku hodnota 1/5 podielu predstavuje sumu 7.480,-€.

7. Žalovaní trvali na tom, že podiel tak, ako sa dohodli v dedičskom konaní v roku 1980, bol už vyplatený

právnejpredchodkynižalobkyne,akurátsatopapierovonedalodoporiadku,pretojejnávrhnavyplatenie
sumy 6.600,-€ považovali za nedôvodný. Poukázali, že právna predchodkyňa žalobkyne od nich prijala
sumu 8.000,-Kčs, ktorá bola vyplatená aj ďalším spoluvlastníkom, preto žalobkyni už neprináleží žiadna
odplata a okrem uvedeného poukázali tiež na to, že žalobkyňa, ani jej právna predchodkyňa, sa nijakým
spôsobom o nehnuteľnosti nestarali a neinvestovali do nich.

8. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v dome, ktorý je predmetom tohto konania, bývala spolu so
svojimi rodičmi a starkou do veku jej 5 rokov, teda v rokoch 1965 až 1970. Kým žila starká, tak tam za
ňou ako dieťa chodila a po jej smrti, pokiaľ ešte žil jej otec, chodili tam ešte do roku 1995 na záhradu.
V dedičskom konaní po mame sa dohodli, že sporný podiel bude vlastniť len ona. K sume 8.000,- Kčs,

ktorá bola vyplatená jej mame uviedla, že podľa tvrdenia jej mamy tieto peniaze neboli vyplatené za
dom, ale išlo o peniaze z vkladnej knižky a vie, že jej mama žiadala vyplatenie podielu tak z domu, ako
aj z ďalšieho majetku, ale nedohodli sa na tom. Do predmetných nehnuteľnosti nijako neinvestovala,
nebýva tam a nikdy neplatila ani nijakú daň alebo poplatky viažuce sa na nehnuteľnosti a pokiaľ jej
je známe, ani jej mama to nerobila. Rovnako tak nikto neplatil nič jej ani jej mame za užívanie jej

spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že by sa nehnuteľnosť dala reálne rozdeliť tak, že by sa z podielu
vytvorilo samostatné bývanie, nešla by tam bývať.9. Žalovaná 1./ vo svojej výpovedi trvala na tom, že jej sestra - matka žalobkyne , už dostala sumu
8.000,-Kčs ako vyplatenie z domu a že nebohá sestra stále len sľubovala, že podpíše zmluvy ohľadom
domu vtedy, keď aj ostatné sestry podpíšu. Po tom, čo sestry zmluvy podpísali, matka žalobkyne ich

podpísať odmietla s tým, že jej povedala, že nič nemala a ani nič nechce. Pri dome je samostatná časť
pozemku ako záhrada, ktorú matke žalobkyne tiež ponúkala, avšak nesúhlasila s tým. Následne sa už
nestretli. Má za to, že tak žalobkyni ako aj matke žalobkyne, šlo stále len o peniaze. Okrem domu ich
matka nič nemala a jej úspory sa použili na pohreb a pomník. Keďže v rodičovskom dome nechcel nikto
ostať bývať, ostala tam bývať ona so svojou rodinou spoločne aj s matkou, ktorú doopatrovala. Teraz

býva v dome len ona so svojim manželom. Sumu 4.000,-€ v rámci snahy o mimosúdnu dohodu ponúkli
žalobkyni, ale následne si to rozmysleli s odôvodnením, prečo by mala žalobkyňa dostať ešte ďalšie
peniaze, keď jej mama už peniaze dostala rovnako ako ostatné sestry a všetko na dome opravila len
ona s manželom.

10. Žalovaný 2./ vo svojej výpovedi trval na tom, že podiel žalobkyne na dome určite nemá hodnotu,

ktorú žalobkyňa požaduje. Do domu sa nasťahoval v roku 1970, v tom čase tam boli dve izby s kuchyňou
a verandou, dom bol bez vody a od vtedy všetko s manželkou opravovali s tým, že im pomáhala jeho
rodina, pričom žalobkyňa sa na tom nijako nepodieľala. Po smrti svokry sa jeho manželka s ostatnými
sestrami nijako nedohodli, pretože matka žalobkyne a ďalšia švagriná V. Q. sa dohodnúť nechceli.
Následne si k nim chodili požičiavať peniaze, preto manželke povedal, že ich vyplatia zo sumy 40.000,-

Sk, čo bola hodnota domu, každú po 8.000,-Sk. Suma 8.000,- Sk bola jediná, ktorá sa z dedičstva
vyplácala. Pri dome je záhrada, ktorú užívajú, pestujú tam zemiaky a túto záhradu jeho manželka núkala
matke žalobkyne, avšak nechcela ju. Matke žalobkyne staval garáž a vtedy sa vyjadrila, že keď ostatní
papiere podpíšu, tak aj ona podpíše, ale keď garáž dostaval, na druhý deň už to neplatilo.

11. Svedkyňa A. W. potvrdila, že v roku 1981 dostala od žalovanej 1./ - svojej sestry, sumu 8.000,-Kčs,
ktorú vyplatila aj sestre Q., P. N. F. s tým, že to mali byť peniaze za dedičstvo z domu. Peniaze jej prišli
poštou a bolo jej povedané, že je to za dedičstvo. Ich nebohá mamka sa za svojho života vyjadrovala,
že keď ju žalovaná 1./ dochová, tak jej svoju časť z domu daruje, čo však nestihla urobiť a teraz sú
z toho spory. Na dome nemá žiaden podiel, je vyporiadaná a prečo papiere nechcela podpísať matka

žalobkyne, k tomu sa vyjadriť nevedela.

12. V. Q. bola predvolaná ako svedkyňa, avšak z dôvodu, že je imobilná, ospravedlnila svoju neúčasť a
zaslala súdu písomné vyjadrenie, z obsahu ktorého súd zistil, že rodičovský dom začal prerábať ešte ich
otec, avšak nedokončil to, pretože zomrel. Po tom, čo sa k matke nasťahovala ich sestra s manželom

- žalovaní, svojpomocne začali dom opravovať. Žalovaná 1./ ako dedičstvo po otcovi vyplatila všetkých
súrodencovpo8.000,-Kčsaokremtejtosumyjeještežalovaná1./pourčitejdobevyplatilasumu10.000,-
Kčs, ktorú chcela zaplatiť aj sestre P., ktorá však peniaze odmietla s odôvodnením, že je to málo. S
vyporiadaním dedičstva po rodičoch so žalovanou 1./ je spokojná, nič viac od nej nechce, nakoľko jej
rodina dala dom do poriadku a po celú dobu sa starali aj o ich matku, ktorú dochovali.

13. Zo znaleckého posudku č. 160/2016 Ing. Edity Baginovej súd zistil, že táto stanovila všeobecnú
hodnotu predmetných nehnuteľnosti na sumu 37.400,-€, z toho stavby v sume 24.344,65€ ( rodinný dom
na sumu 14.487,35€, hospodársku budovu na sumu 6.632,05€, plot predzáhradky na sumu 462,33€,
plot zo strojového pletiva na sumu 598,25€, studňu na sumu 386,42€, vodovodnú prípojku na sumu

333,64€, kanalizačnú prípojku na sumu 319,80€, spevnené plochy z lomového kameňa na sumu 41,46€,
spevnené plochy z kameňa na sumu 977,57€, domácu vodáreň na sumu 51,78€, vonkajšie WC na sumu
54,-€ ) a pozemky o výmere 1.778m2 na sumu 13.086,08€ ( pozemok parcelné číslo KN - C 220 na
sumu 6.123,52€ a pozemok parcelné číslo KN - C 221 na sumu 6.962,56€ ) .

14. K znaleckému posudku Ing. Edity Baginovej žalobkyňa nemala žiadne výhrady a žalovaní
namietali, že cena nie je objektívna a neodráža reálnu trhovú hodnotu už aj z dôvodu, že nehnuteľnosti
sa nachádzajú v blízkosti hlavnej cesty č. 18 a že strecha na rodinnom dome je už stará, má 58 rokov,
pričom znalkyňa konštatovala, že strecha je zakrytá novou strešnou krytinou. Namietali tiež, že znalkyňa
ohodnocovala aj prístavbu maštale a skladu, ktoré nie sú zakreslené na katastrálnej mape a nie sú ani

zapísané na LV č. 261 a tiež poukázali na to, že rodinný dom, a to jeho jedna izba ako aj celková vnútorná
rekonštrukcia, bola vykonaná ich zásluhou a iba ich úsilím a pričinením bola vybudovaná hospodárska
budova, plot predzáhradky, plot strojového pletiva, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, spevnené
plochy zlomového kameňa, spevnené plochy z kameňa a vonkajšie WC.15. Znalkyňa Ing. Edita Baginová k námietkam žalovaných k znaleckému posudku uviedla, že pri
ohodnocovaní nehnuteľnosti postupovala v zmysle pokynov tunajšieho súdu. Keď pri fyzickej obhliadke

dňa 11.07.2016 bol zistený nesúlad údajov katastra nehnuteľností v porovnaní so skutkovým stavom,
pretože prístavba maštale a skladu nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ani zakreslená v katastrálnej
mape, jej na základe jej dotazu tunajší súd uviedol, že má ohodnotiť aj uvedené prístavby. K námietke,
že všeobecná hodnota nehnuteľnosti nie je objektívna a neodráža trhovú hodnotu z dôvodu blízkosti
hlavnej cesty uviedla, že všeobecná hodnota stavieb môže byť vypočítaná porovnávacou metódou,

metódou polohovej diferenciácie alebo kombinovanou metódou. V danom prípade bola všeobecná
hodnota nehnuteľností vypočítaná metódou polohovej diferenciácie, podľa ktorej sa všeobecná hodnota
vypočíta ako súčin technickej hodnoty stavieb a koeficientu polohovej diferenciácie. Pri výpočte
koeficientu polohovej diferenciácie sa posudzuje 19 faktorov, pričom každý faktor má 5 kvalitatívnych
tried s priradenou váhou. Pri stanovení jednotlivých tried polohy zohľadnila všetky skutočnosti zistené
pri miestnej obhliadke, taktiež informácie získané z verejne dostupných zdrojov a vlastných poznatkov

o lokalite v ktorej sa posudzovaná nehnuteľnosť nachádza. Blízkosť hlavnej cesty tak, ako je uvedené
v námietke žalovaných, nie je podľa znalkyne opodstatnená, nakoľko rodinný dom sa nachádza cca.
60m od hlavnej cesty, pričom medzi hlavnou cestou a domom sa nachádzajú ďalšie nehnuteľností,
čo znamená, že nie je dôvod na použitie inej kvalitatívnej triedy. Pokiaľ ide o námietku týkajúcej sa
strechy uviedla, že došlo k administratívnej chybe v písaní, keď bolo uvedené "novou" strešnou krytinou,

nakoľko v skutočnosti išlo o pôvodnú strešnú krytinu. Uvedené však nemá vplyv na výpočet technickej
hodnoty, pretože vek strešnej krytiny je zohľadnený vo výpočte opotrebenia stavby. Znalkyňa trvala na
tom, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností boli zohľadnené všetky skutočnosti zistené pri
miestnej obhliadke, najmä použité materiály, technický stav nehnuteľností, ich vek, opotrebenie a poloha
nehnuteľností.

16. Zo znaleckého posudku č. 2/2017 Ing. Ladislava Tichého súd zistil, že reálnou deľbou rodinný
dom nemožno rozdeliť, nakoľko by nevznikali dve účelne využívané veci. Pozemok je deliteľný, ak z
právneho hľadiska sa považuje každá vec, ktorej časti si po rozdelení zachovajú svoj hospodársky účel
a pomernú hodnotu k celku. Aby uvedené zásady v predmetnej situácii mohli byť naplnené, je nutná

možnosť prístupu na rozdelený pozemok, preto rozdelenie pozemku je podmienené prístupovou cestou
a zriadením vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné č. 220.

17. K znaleckému posudku Ing. Ladislava Tichého žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky a žalovaní
uviedli, že v žiadnom prípade nesúhlasia so zriadením vecného bremena, pretože vzťahy medzi

spoluvlastníkmi sú dlhodobo narušené, čo môže viesť k ďalším sporom medzi stranami a taktiež je
nutné vykonať drobnú stavebnú úpravu pri prechode z komunikácie na pozemok vecného bremena,
medzi ktorými je otvorený kanál - rigol . Podľa ich názoru znalec tiež opomenul, že v tejto časti pozemku
parcelné č. 220 je aj studňa, preto je nežiaduce, aby cez túto časť viedla prístupová cesta k pozemku s
parcelným č. 221. Mali za to, že znalec dostatočne nevyhodnotil možnosti prístupovej cesty k pozemku

s parcelným č. 221, pretože k tomuto pozemku existuje prístupová cesta, a to z opačnej strany. Súhlasili
so záverom znalca v časti jeho odpovede, že rodinný dom nie je reálne deliteľný a teda by nevznikli dve
samostatné veci a pokiaľ aj pozemok s parcelným č. 221 je reálne deliteľný, nesúhlasia so zriadením
vecného bremena. Žalovaní predložili aj fotografie s možnosťou prístupovej cesty z opačnej strany cez
pozemok s parcelným č. 490/1 a č. 219/2 spolu s vyhlásením vlastníkov pozemku S. P. Š. Z..

18. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto vyporiadania, sú zapísané na LV č. 261 katastrálne územie
Spišský Hrhov a sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu s tým, že žalobkyňa má podiel o veľkosti
12/60 titulom nadobudnutia Osvedčenie 6D 214/2013, žalovaná 1./ má podiel o veľkosti 12/60 titulom
nadobudnutia D 681/80 a žalovaná 1./ spolu so žalovaným 2./ majú podiel o veľkosti 36/60 titulom

nadobudnutia Kúpna zmluva V 348/01, V 349/01 a V 350/201.

19. Z dedičského spisu sp. zn. D 681/1980 vedenom po poručiteľke V. S., zomrelej dňa 07.04.1980
súd zistil, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu a predmetom dedenia boli len nehnuteľnosti,
a to 7/12 z domu, dvora a záhrady v Spišskom Hrhove , ktoré rovnakým pomerom zdedili deti a vnučka

poručiteľky, a to P. Q., V. Q., Z. P., A. W., V.. V. S. s tým, že čistá hodnota dedičstva bola určená na sumu
19.088,30Kčs. Žiadne hnuteľné veci neboli predmetom dedenia. Spis obsahuje aj uznesenie Štátneho
notárstva v Spišskej Novej Vsi D 972/62 zo dňa 10.01.1963 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. S. ( otecžalovanej 1./ ) zomrelom dňa 01.11.1962 s tým, že predmetom dedenia bol dom v Spišskom Hrhove,
ktorý nadobudli rovnakým pomerom manželka a deti.

20. Z dedičského spisu sp. zn. 6D/214/2013 vedenom po poručiteľke P. Q., zomrelej dňa 15.11.2013
súd zistil, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu a ako dedičia prichádzali do úvahy jej deti
- Ľ. Q., V. E., P. Q., Z. Č., Q. Q., Q. Q.. Predmetom dedenia bol podiel 12/60 na rodinnom dome a
pozemkoch v Spišskom Hrhove, ktorý na základe dohody zdedila žalobkyňa, bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcich dedičov. Všeobecná cena podielu na nehnuteľnostiach bola stanovená na sumu 6.600,-€ a

čistá hodnota dedičstva ( po odpočítaní 1.000,-€ pohrebných nákladov ) bola stanovená na sumu 5.600,-
€. Dedičský spis neobsahuje znalecký posudok ani žiadne odborné vyjadrenie týkajúce sa ocenenia
spoluvlastníckeho podielu.

21. Podľa popisu a ocenenia nehnuteľnosti Štátneho notárstva Spišská Nová Ves znalcom Ing.
Vaščákom zo dňa 19.01.1981 bol rodinný dom v Spišskom Hrhove postavený v roku 1920 , mal 2 izby

a 1 kuchyňu. Jednalo sa o prízemný objekt s kachľovým vykurovaním, bez vody a bez prípravy teplej
vody, bez kúpeľne, práčovne, sušiarne a vlastnej garáže, záchod bol nesplachovací. Cena rodinného
domu bez pozemku bola stanovená na sumu 24.043,45Kčs a cena pozemku za m2 bola určená na
sumu 4,-Kčs.

22. Žalovaný 2./ žiadosťou zo dňa 03.12.1982 požiadal Miestny národný výbor v Spišskom Hrhove o
povolenie prístavby hospodárskej budovy na vlastnom pozemku. Rozhodnutím zo dňa 10.02.1983 mu
bola povolená drobná prístavba k vlastnému rodinnému domu, a to maštaľ a sklad palív.

23. Podľa potvrdenia Obce Spišský Hrhov zo dňa 31.03.2011 žalovaní 1./ a 2./ už viac ako 30 rokov

užívajú predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. 261 a riadne platia daň z nehnuteľnosti.

24. Dňa 14.03.2001 došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi predávajúcimi - V. F., V. Q. P. A. W.
P. žalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorých bol predaj spoluvlastníckych podielov nehnuteľností
zapísanýchnaR.Č..XXXK..Ú..B.S..Kúpnacenabolastanovenávovýške8.000,-Skrovnakoprikaždej

predávajúcej s tým, že v zmysle zmluvy táto cena už bola kupujúcimi uhradená poštovou poukážkou
V. F. F. XX.XX.XXXX, V. Q. F.P. XX.XX.XXXX P. A. W. dňa 28.04.1981. Zmluvy sú vložené v katastri
nehnuteľnosti pod V 348/01, V 349/01 a V 350/01. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa
14.03.2001 a spolu s ním bol okrem kúpnych zmlúv predložený aj znalecký posudok Ing. Vladimíra
Haniska č. 30/2001 zo dňa 09.03.2001. Znalec ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 374.260,-Sk , z toho

rodinný dom na sumu 238.650,-Sk, ploty na sumu 10.500,-Sk, studňu na sumu 2.270,-Sk, vedľajšie
stavby na sumu 79.440,-Sk, vonkajšie úpravy na sumu 5.820,-Sk , pozemky na sumu 36.630,-Sk a
porasty na sumu 950,-Sk. Podľa posudku dom okrem iného obsahoval elektroinštaláciu, rozvod vody,
zdroj teplej vody, vaňu, umývadlo, kanalizáciu z kúpeľne.

25. A. W. P. V. Q. podpísali dňa 23.10.2014 vyhlásenie, že od svojej sestry - žalovanej 1./ prevzali sumu
8.000,-Sk ako podiel za výplatu rodičovského domu v Spišskom Hrhove.

26. Podľa poštových peňažných poukazov žalovaná 1./ poukázala sumu 8.000,-Kčs k rukám V. S. dňa
21.11.1984, k rukám A. W. dňa 20.04.1981, k rukám V. Q. F. XX.XX.XXXX P. K. T. P. Q. dňa 28.04.1981.

27. Žalobkyňa listom zo dňa 05.06.2014 vyzvala žalovanú 1./ na mimosúdnu dohodu tak, že podielové
spoluvlastníctvo bude zrušené s tým, že žalobkyni bude vyplatená suma 6.600,-€. Na túto výzvu
odpovedala žalovaná 1./ listom zo dňa 16.06.2014 kde navrhla, aby nehnuteľnosti boli pridelené do
výlučného vlastníctva žalobkyne za sumu 26.400,-€ keďže s manželom nemajú finančné prostriedky na

vyplatenie sumy 6.600,-€, alternatívne navrhla vyplatiť žalobkyni jej podiel v sume 2.000,-€. Žalobkyňa
listom zo dňa 23.06.2014 súhlasila s odkúpením podielov do jej výlučného vlastníctva za sumu 26.400,-
€. Následne listom bez uvedenia dátumu žalovaná 1./ adresovala právnemu zástupcovi žalobkyne
odpoveď s návrhom na vyplatenie podielu žalobkyne vo výške 4.000,-€ z dôvodu, že v ich rodine sa
situácia zmenila a po presťahovaní sa ich syna s deťmi do ich domácnosti nie sú ochotní žalobkyni

predať svoj podiel.

28. Podľa záznamov spísaných v kancelárii advokáta Mgr. Slavomíra Ilavského dňa 24.11.2008 a
04.12.2008 sa žalovaná 1./ obrátila na advokátsku kanceláriu o možnosť uzavretia dohody o vyporiadanípodielového spoluvlastníctva s P. Q. s tým, že na vyplatenie jej podielu jej okrem už poukázanej sumy
8.000,-Sk navrhla zaplatiť sumu 10.000,-Sk, s čím P. Q. nesúhlasila a k uzavretiu dohody nedošlo.

29. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

30. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

31. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

32. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

33. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

34. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

35. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

36. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

37. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu

dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, pričom žalobkyňa nemá záujem v tomto podielovom spoluvlastníctve zotrvať a strany
sporu nedokážu uzavrieť dohodu o vyporiadaní. Spornou medzi stranami sporu nebol spôsob
vyporiadania, ale výška primeranej náhrady za podiel žalobkyne, kedy žalobkyňa žiadala sumu
zodpovedajúcu všeobecnej hodnote jej podielu a žalovaní mali za to, že jej neprináleží žiadna finančná

náhrada, pretože hodnotu podielu už vyplatili jej právnej predchodkyni a okrem toho sa žiadnym
spôsobom o nehnuteľnosti nezaujímala, ani nepodieľala na ich oprave, údržbe či hospodárení.

38. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, súd napriek zhode strán o tom, že nehnuteľnosti majú
byť prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných, skúmal, či nie je možné

nehnuteľnosti reálne rozdeliť, pričom po znaleckom dokazovaní dospel k záveru, že týmto spôsobom
nie je možné spoluvlastníctvo vyporiadať, pretože dom nie je reálne deliteľný a pozemok by bolo možné
deliť len s podmienkou zriadenia vecného bremena, čo žalovaní vylúčili a čo by aj vzhľadom na zlé
vzťahy medzi stranami nebolo vhodné riešenie. Na základe uvedeného súd pristúpil k druhej zákonnej
možnostivyporiadania,atokrozhodnutiuoprikázanívecižalovanýmapodielžalobkyneoveľkosti12/60

prikázal do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom, že žalovaní uvedený spôsob
vyporiadania nenamietali, sú väčšinoví spoluvlastníci, nehnuteľnosti dlhodobo užívajú a starajú sa o
ne. Keďže žalovaní sú manželia, prikázal súd podiel žalobkyne do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

39. Pri rozhodovaní o spornej výške primeranej náhrady požadovanej žalobkyňou dospel súd k záveru,
že prostriedky procesnej obrany žalovaných sú relevantné a je potrebné zohľadniť ich pri určení
výšky primeranej náhrady. Žalovaní od začiatku namietali, že cena za podiel už bola vyplatená matke
žalobkyne a že je potrebné zohľadniť to, že výlučne ich zásluhou došlo k zhodnoteniu nehnuteľností,teda žiadali, aby súd prihliadal na tzv. širšie vyporiadanie. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR R 43/1997 "primeranou náhradou " pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Keďže žalovaní investovali do spoločnej

veci a zhodnotili ju, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR R 40/1970 vyporiadanie sa vykonáva
ako vyporiadanie v najširšom slova zmysle, v jeho rámci sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej
miery niektorý z predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec
investíciami a pod. V konaní nebolo sporné, že výlučne žalovaní nehnuteľnosti zhodnotili a podieľali sa
napoplatkochspojenýchsvlastníctvomnehnuteľností,čožalobkyňaaninepopieralaazároveňpotvrdila,

že ani jej právna predchodkyňa sa žiadnym spôsobom nepodieľala na hospodárení. Podľa názoru
súdu zmyslom vyporiadania podielového spoluvlastníctva by malo byť komplexné vyriešenie vzťahov
medzi spoluvlastníkmi, aby sa eliminovali prípady možného vzniku ďalších sporov. Z výpovedi sestier
žalovanej 1./ ako aj z obsahu kúpnych zmlúv je zrejmé, že spoluvlastníci, okrem matky žalobkyne, prijali
spôsob vyporiadania navrhnutý žalovanou 1./. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že žalobkyni
už neprináleží žiaden nárok na vyplatenie podielu, pretože suma už bola zaplatená jej matke, nakoľko

žalovaní sa nedomáhali svojich práv súdnou cestou voči matke žalobkyne po tom, čo jej vyplatili sumu
8.000,-Kčs a napriek tomu nechcela pristúpiť k dohode. Žalobkyňa je právnou nástupkyňou pôvodnej
vlastníčky podielu a jej suma 8.000,-Kčs vyplatená nebola. Rovnako ako žalovaní, ani žalobkyňa, ani
jej právna predchodkyňa sa nedomáhali súdnou cestou svojich práv titulom, že žalovaní užívali aj ich
podiel bez náhrady. S poukazom na to, že žalobkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnostiach titulom

dedenia po svojej matke bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov a že sa žiadnym spôsobom ani
ona, ani jej právna predchodkyňa nepodieľali na hospodárení s nehnuteľnosťami, na ich zhodnotení a
teda nijako sa nepodieľala na tom, akú majú nehnuteľnosti v súčasnosti všeobecnú hodnotu určenú
znalcom, súd pri úvahách o určení primeranosti peňažnej náhrady nevychádzal striktne z ceny určenej
znalcom, ale po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností aj napriek tomu, že žalobkyňa

žiadala sumu 6.600,-€ , teda sumu nižšiu ako by jej pripadala podľa ceny v zmysle znaleckého posudku,
dospel súd k záveru, že cena 4.000,-€ ponúkaná žalovanými v rámci možnosti o mimosúdnu dohodu
je cenou primeranou a túto sumu žalovaných aj zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu.
K námietke žalovaných, že cena stanovená znalcom nie je objektívna, pretože zahŕňa aj nehnuteľnosti
nezapísané na liste vlastníctva súd uvádza, že v zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhoduje na základe

zistenéhoskutkovéhostavuakeďžepriobhliadkebolznalkyňouzistenýrozpormedzistavomskutkovým
a stavom zapísanom na liste vlastníctva, dal znalkyni pokyn, aby ohodnotila aj nehnuteľnosti nezapísané
na liste vlastníctva s cieľom, aby skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie. Pri stanovení lehoty 60 dní
na vyplatenie peňažnej náhrady vychádzal súd z lehoty uvedenej v žalobnom návrhu, pričom uvedenú
lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku sumy. Keďže žalovaní sú manželia a súd prikázal

podiel do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, preto ich takto aj zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 4.000,-€.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

44. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol súd na to, že pri vyporiadaní vychádzal
zo sumy žalobkyňou požadovanej peňažnej náhrady a súdom priznanej náhrady. Plný úspech by

tak žalobkyňa mala, ak by súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej sumu 6.600,-€. Keďže súd zaviazal
žalovaných k zaplateniu sumy 4.000,-€, táto suma predstavuje 61% úspechu žalovanej a zvyšok v
zamietnutej časti, t.j. suma 2 .600,- € ( 6.600 - 4.000 = 2.600 ) predstavuje 39% úspechu žalovaných.
Žalobkyňa tak mala v konaní úspech vo väčšom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradutrov konania v rozsahu jej čistého procesného úspechu, t.j. od úspechu žalobkyne súd odpočítal
úspech žalovaných ( 61% úspech žalobkyne - 39 % úspech žalovaných = 22% čistý procesný úspech
žalobkyne ).

45. Rovnako podľa zásady pomeru úspechu a neúspechu rozhodoval súd o náhrade trov konania štátu,
keďže časť odmeny znalcovi Ing. Tichému vo výške 26,47€ a celá odmena znalkyni Ing. Baginovej
vo výške 377,65€ bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu, nakoľko zložené preddavky
nepostačili na úhradu celých trov znaleckého dokazovania. Keďže štát nie je stranou sporu a nenesenie

zodpovednosť za úspech resp. neúspech vo veci, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu voči
stranám sporu, za ktoré tieto trovy platil, vychádzal súd z toho, že žalovaná bola vo veci úspešná v
rozsahu 61% a súčasne v tomto rozsahu tak boli neúspešní žalovaní, preto v tejto časti majú znášať
trovy žalovaní a žalobkyňa zas má znášať trovy štátu v rozsahu svojho neúspechu, t.j. 39%.

46. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci

samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.