Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/245/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516200703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu A.. H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J., ul.
H. XXX/XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., Žilina, Daniela Dlabača
35, IČO: 36 806 498, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Daliborom Tverďákom, advokátom, Košice, Krmanova
1, o zaplatenie 225,83 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 14C/58/2016-64 zo 16.11.2016
Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v celom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 225,83 € s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne od 16.11.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
priznal aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 225,83 € s prísl.
titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla prevádzkou motorového vozidla Peugeot Boxer EVČ: KS
XXXDD,ktorébolounejpoistené.Vzaldoúvahyobranužalovanej,ktorážalobunavrhlazamietnuťstým,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nebola vyvrátená skutočnosť, že k poškodeniu čelného skla
jeho motorového vozidla nemohlo dôjsť aj iným spôsobom a poukazovala aj na rozpory vo výpovediach
svedkov. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení žalobcu a svedkov Y. X. a K. E.. Z faktúry vystavenej
firmou Autosklo Hornet s.r.o. dňa 10.9.2015 mu vyplynulo, že žalobcovi za montáž čelného skla bola

fakturovaná suma 225,83 €. Z listu žalovanej z 30.10.2015 zistil, že táto zaregistrovala škodovú udalosť
zo dňa 7.9.2015, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu značky
Dacia EVČ:KS XXX DE, pričom však podľa nej nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: KS XXX DD, ktoré bolo u nej poistené. Právne
vec posúdil podľa § 427 ods. 1 a § 428 Obč.zákonníka a tiež podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. a charakterizoval podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa
motorového vozidla za vzniknutú škodu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri

prevádzke motorového vozidla Peugeot Boxer (poisteného u žalovanej) došlo k spôsobeniu škody na
motorovomvozidležalobcuDaciaDusterodskočenímkameňaspodkolesaažalovanátakzodpovedáza
škodu v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.. Okolnosti, za ktorých ku škode
došlo detailne opísal žalobca, ako aj svedok Y. X., ktorí mohli vnímať, spod ktorého vozidla bol kameň dočelného skla vozidla žalobcu vymrštený a priebehu deja popísaného žalobcom nasvedčuje aj jeho ďalšia
reakcia, keď bezprostredne na to zastavil auto škodcu - žalovaného a tento uznal spôsob vzniku škody
a spoločne spísali záznam o škodovej udalosti. Priebeh nehodového deja popísal aj svedok K. E. - vodič

motorového vozidla poisteného u žalovanej a nemal tak dôvod pochybovať o tom, spod kolies ktorého
vozidla bol kameň vymrštený a námietky žalovanej tak nepokladal za opodstatnené. Poukázal ďalej
na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach, z ktorých mu vyplynul záver o tom, že
rozbitie čelného skla motorového vozidla v dôsledku vymršteného kameňa je škodou, ktorá má pôvod v
osobitnejpovaheprevádzky.TentozávermáoporuajvrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRnapr.

v rozhodnutí sp.zn. Cpj 10/1983 publikovanom v Zbierke rozhodnutí pod č. 3/1984. Zisteným skutkovým
stavom mal za preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo v priamej
príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Peugeot Boxer, ktoré bolo poistené u žalovanej
a žalobe preto vyhovel. K námietkam žalovanej uviedol, že svedok Y. X. bezpečne popísal vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda ako bielu skriňovú dodávku a miesto škodovej udalosti bolo jednoznačne
popísané žalobcom a svedkom K. E.. O úrokoch z omeškania rozhodol vychádzajúc z platnej právnej

úpravy a o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a s poukazom na odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ho navrhla zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Trvala na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností to, že by k poškodeniu čelného skla na jeho motorovom
vozidle došlo tvrdeným spôsobom. Svedok K. E. (správne E.) podľa nej nevedel potvrdiť skutočnosť,
že kamienok nepochybne odskočil spod kolies jeho motorového vozidla. Poukázala ďalej na rozpory
v jednotlivých svedeckých výpovediach, keď svedok Y. X. za miesto škodovej udalosti označil priestor
vzdialený minimálne 5 km od miesta škodovej udalosti popísaného žalobcom.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné ,preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

7. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm h) CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právnypredpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je
možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods.

1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom
prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol
zistenýžiadenlogickýrozpor.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuzhľadiskaskutkových
záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli
najavo.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
avyvodilznichsprávneprávnezáveryoprávachapovinnostiachúčastníkovkonania,t.j.nebolnaplnený
ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym názorom súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, že
škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v

prevádzke dopravného prostriedku. Uvedený právny názor súdu prvého stupňa je v súlade so zásadami,
ktoré vyplývajú z ust. § 427 ods. 1 Obč. zák. a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a v posudzovanej
veci nebol dôvod sa od týchto zásad odchýliť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri

udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich
užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého
pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých
prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok
na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných

prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého
dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 10/1983, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1984).
Žalobca podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanej (poisťovateľovi) podľa § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v znení neskorších predpisov, z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom
vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa
spod kolies motorového vozidla zn. Peugeot EVČ: KS XXX DD. Za túto škodu zodpovedá (objektívne)
poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaná ako poisťovateľ je povinná za (zodpovedného)
poisteného plniť, keďže u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu, preto súd prvej inštancie

po preukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti poisteného za vzniknutú škodu a výšky škody
(ktorá nebola v konaní sporná) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, správne rozhodol,
pokiaľ žalobe ako dôvodnej vyhovel.

16. Ani skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného

záveru a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Tiež skutkový stav, ustálený prvoinštančným súdom predstavuje nespochybniteľný základ pre
úspech žaloby. Výpovede žalobcu, svedka Y. X. (spolujazdca v poškodenom vozidle) a K. E. (vodiča
vozidla, ktoré škodu spôsobilo) sú konzistentné, na seba nadväzujúce a v zásadných otázkach sineodporujúce. Umožňujú tak rekonštruovať v maximálne možnej miere škodovú udalosť a jej priebeh
spôsobom vylučujúcim pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného nároku.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania) v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a bola mu tak proti neúspešnej žalovanej

priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).