Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221660
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214221660.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: P.K.S.

Family, s.r.o., IČO: 46 477 055, so sídlom Huncove, Hlavná 96/75 v konaní zastúpený: Bukovinský &
Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 09, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30 proti žalovanému: Q. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. N., A. cesta XXX/XX, občan SR, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Natália Borsosová, s.r.o., IČO: 47 251 395, so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o žalobe na zákaz
vykonávania akejkoľvek činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu zamestnania a iné takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že bod 3.2 v zmluve o sprostredkovaní zamestnania z úhradu zo dňa 7.11.2013 v zmysle
ktorej: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch

2.14, 2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 500 Eur za každé takého porušenie povinnosti.“ je ako neprijateľná, neplatná.

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania vo
výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2014 domáhal, aby súd: 1./ zakázal žalovanému

vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného
vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld,
Nemecko, 2./ aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti
PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od
záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo
nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od
záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, 3./ zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1500

eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 6.10.2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním
zamestnaniazaúhradu.ŽalovanýjezamestnanývspoločnostiPRZPetersPersonalGmbHHolstenplatz
6a, 22869 Schnefeld, Nemecko. Žalovanému sprostredkoval pracovnú pozíciu montéra na základe
zmluvy o sprostredkovaní zamestnania. Žalovaný ukončil toto sprostredkované zamestnanie na pozícii
montéra a uzatvoril novú pracovnú zmluvu s PRZ. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nemá oprávnenie
poskytovať sprostredkovanie zamestnania, avšak poskytuje túto činnosť prostredníctvom webovej

stránky www.bazos.sk. Týmto svojim konaním porušuje bod 2.14,2.15, 2.16 zmluvy a teda porušuje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca v podanej žalobe tiež uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje
v zmysle bodu 3.2. zmluvy.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. 8Cpr/7/2014-97 zo dňa 27.4.2015 tak, že
žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením č.
7CoPr/8/2016-108 zo dňa 29.9.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prípade vykonávania dokazovania prečítaním alebo oboznámením
obsahu listín napísaných v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka súd je povinný
postupom podľa § 51 ods. 5 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, zabezpečiť preklad týchto
listín do štátneho jazyka. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalovaného, či navrhuje vykonať

ako dôkaz listinou ním predložené zmluvy vyhotovené v nemeckom jazyku (č.l.38 až 48 spisu)
a v kladnom prípade súd zabezpečí preklad týchto listín do štátneho jazyka. Až po zabezpečení
prekladu môže súd prvej inštancie vykonať dôkaz listinou v zmysle ust. § 204 a nasl. CSP. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie bude venovať náležitú pozornosť Zmluve o sprostredkovaní zamestnania za
úhradu zo dňa 07.11. 2013 a vec po právnej stránke opätovne posúdi. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uvedenie ako právny vzťah medzi stranami sporu posúdil, a ktorými právnymi predpismi sa pri tom

riadil. Bude sa zaoberať tým, či zmluvu strany sporu uzatvorili v súlade s právnou úpravou, na akú
dobu zmluvu uzatvoril, a či došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvných dojednaní. Uviedol
ďalej, že právny vzťah medzi stranami sporu bol upravený Zmluvou o sprostredkovaní zamestnania za
úhradu uzatvorenou dňa 7.11.2013 podľa Obchodného zákonníka a zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v
zamestnanosti.

3. Žalovaný nenavrhol vykonať ako dôkaz listinou ním predloženými zmluvami v nemeckom jazyku,
preto súd tento dôkaz nevykonal. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v
priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Tieto listiny

však žalobcom popreté a spochybnené neboli.

4. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

5. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi

poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Je preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného
zákonníka, pričom je potrebné zisťovať podstatné náležitosti zmluvného vzťahu. Pri zmluvách nie je
rozhodujúce ako túto zmluvu účastníci uzavrú, ale dôležitý je obsah samotnej zmluvy. Súd vychádzal z
tohto, že aj keď je zmluva uzavretá podľa § 269 Obch. zák. malo by ísť o inominátnu zmluvu, ale podľa

svojho obsahu je to zmluva sprostredkovateľská podľa § 774 a nasl. Obč. zákonníka.

6. Podľa zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a teda § 6(1) Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať,
hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia
uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý

a) nie je zamestnanec,
b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru1
alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v
odseku 2 nie je ustanovené inak,
c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.
(2) Uchádzač o zamestnanie môže
a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak
trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná
odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného
predpisu13 platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u

zamestnávateľa
1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu
neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom,

b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne
sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému
dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,
c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,
na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo
e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl
Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.
(3) Uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa
odseku 2 písm. a).

(4) Zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 cit. zákona záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné
zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných
poradenských služieb a nie je uchádzačom o zamestnanie.

Podľa § 25 cit. zákona
(1) Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za
podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie vydané podľa osobitného
predpisu9) (ďalej len „sprostredkovateľ“).
(2) Sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak má skončené

vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí podmienku skončenia
vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať zodpovedný zástupca podľa osobitného
predpisu.
(3) Sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za
úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Výšku

poplatku podľa prvej vety dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre
ktorú sprostredkúva zamestnanca.
(4) Sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu, uzatvorí s občanom písomnú dohodu
o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje
najmä

a) názov, adresu, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,
b) dĺžku trvania zamestnania,
c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,
d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,
e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody

(5) Sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v
zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.7. Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Predmetná Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 07.11. 2013 je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní zamestnania za úhradu je potrebné aplikovať aj príslušné
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka)

a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v čase rozhodovania už
pracovný pomer žalovaného, ani iný vzťah so spoločnosťou PRZ Peters Personal GmbH neexistoval
a ani v súčasnosti neexistuje. Preto pokiaľ ide o prvé dve časti petitu žaloby (zákazu žalovanému
vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného
vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld,

Nemecko, a aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti
PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od
záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo
nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného
od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom) nie je žalobca aktívne legitimovaným na podanie

takejto žaloby, pretože právny vzťah , ktorý vznikol dňa 12.8.2014 medzi žalovaným a PRZ Peters
Personal GmbH, vznikol bez sprostredkovania zo strany žalobcu a žalobca ani nie je účastníkom tohto
právneho vzťahu. Je neprípustné, aby tretia osoba zasahovala a to rozhodnutím súdu do záväzkového
vzťahu, ktorý uzavrel žalovaný so spoločnosťou PRZ Peters Personal GmbH. Preto v tejto časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

11. Čo sa týka nároku žalobcu zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 1500 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 6.10.2014 do zaplatenia podľa bodu 3.2 uvedeného v zmluve,
v zmysle ktorej: „ Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu
v bodoch 2.14,2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú

pokutu vo výške 500 Eur za každé takéto porušenie povinnosti“ súd mal za to, že je nepochybné, že
žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od formulárovej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že záujemca obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 OZ). Žalobca zmluvnú pokutu so žalovaným osobne nevyjednával a opak nevyplýva ani z

predloženej zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní zamestnania je v zmysle § 25 ods. 4 zák.č. 5/2004 Z.z.
svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou. Vzťah medzi občianskym zákonníkom a zák. č. 5/2004
z.z. má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis).12. Podľa čl. 2.14 zmluvy: záujemca sa zaväzuje, že nebude ďalej vybavovať pre seba a sprostredkúvať
pre iného zamestnanie v zamestnaní, ktoré mu zaosbstaral sprostredkovateľ a to ani v zákazníckej firme
do ktorej bol zamestnávateľom vyslaný. V prípade, že pozná takú osobu, zaväzuje sa ju zaregistrovať

pri sprostredkovateľovi.
Podľa čl. 2.15 zmluvy: záujemca sa zaväzuje, že nebude kontaktovať zamestnávateľa, o ktorom sa
dozvedel v súvislosti s plnením tejto zmluvy, za iným účelom, než na účely tejto zmluvy a nebude
sprostredkovávať kontakt na zamestnávateľa ani tretím osobám.
Podľa čl. 2.16 zmluvy: záujemca sa zaväzuje, že sa nezamestná u zamestnávateľa alebo nebude

za akýchkoľvek podmienok vykonávať činnosti pre zamestnávateľa na základe záväzkového vzťahu
odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného sprostredkovateľom.
Z článkov v bodoch 2.14,2.15 alebo 2.16 predmetnej zmluvy vyplýva jednoznačné nerovné postavenie
medzi účastníkmi zmluvy. Tieto súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - záujemcu a preto
tieto dojednania vyslovil za neprijateľné a teda neplatné. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty,

pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych

vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Obč. Zák. ide o
všeobecnú úpravu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný mal vo veci úspech vo výške 100%).

14. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.