Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313204104
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313204104.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudcov: JUDr. Daniel
Ilavský a Mgr. Michal Novotný, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Ing. L. F., nar. XX.XX.XXXX,
adresa G. X, G., proti povinnému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa X. XXV., pre vymoženie 14.456,15
Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo dňa 29. septembra 2017 č. k. 5Er/247/2013-55, EX 977/2000 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (sudkyňou) exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 167f ods. 2 zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku (ďalej len „EP“). Vecne mal za to, že vzhľadom na to, že v priebehu konania súd zistil, že na
majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25OdK/36/2017 - 14 dňa 04.08.2017
vyhlásený konkurz, exekúciu zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si náhradu trov
exekúcie nežiadal priznať, súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov neuložil povinnosť na náhradu
trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že
napadnuté uznesenie je rozhodnutím „prekvapivým“ na podklade novej skutočnosti, ktorú súd riadne
povinnému neosvedčil. V odvolaní ďalej uvádza, že vyvstáva otázka, prečo a z akých dôvodov túto
skutočnosť nezistil súdny exekútor a prečo zanedbal svoju informačnú povinnosť voči oprávnenému,
ktorého bezodkladne nevyrozumel o vyhlásení konkurzu na majetok povinného dňa 4.8.2017, ergo

nevymáhal efektívne dlžnú sumu od povinného ako živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom
L. Y., IČO: 11 88 348, U. O. XX, X. a tak v konečnom dôsledku zmaril uplatnenie práva oprávneného
riadne a včas v konkurznom konaní (zákonná lehota 60 dní). Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie
odvolacím Krajským súdom zrušiť v celosti, oprávnenému priznať trovy exekučného konania a náhradu
škody voči exekútorovi. Hrubým zanedbaním povinností súdnym exekútorom oprávnenému vznikla
majetková škoda, ktorej výšku žiada ustáliť Okresným súdom Galanta na podklade spisu EX 977/2000

od súdneho exekútora, ktorý sa o vec riadne nestaral.

3. Povinný ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali.

4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadrili podaním zo dňa 23.2.2018, v ktorom uviedol,
že súdnemu exekútorovi a ani exekučnému súdu neukladá žiadne zákonné ustanovenie oznamovaciu

povinnosť voči oprávnenému o vyhlásenom konkurze na povinného, každý veriteľ si vo vlastnom záujme
má sledovať, či na jeho dlžníka nebol vyhlásený konkurz a následne si svoju pohľadávku prihlásiťdo konkurznej podstaty, napriek tomu pôvodný súdny exekútor JUDr. Pavel Štukovský túto skutočnosť
o vyhlásení konkurzu na povinného L. Y. oprávnenému oznámil listom zo dňa 10.8.2017 zaslaný na
doručenku do vlastných rúk, avšak táto zásielka sa vrátila súdnemu exekútorovi späť ako zásielka

neprevzatá v odbernej lehote dňa 11.9.2017.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť § 386 písm.
c) CSP, nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. V prerokúvanej veci rozhodol súd uznesením (§ 9b ods. 5 EP). Z ustanovenia § 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 9a EP vyplýva, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to ustanovuje
zákon. Podľa § 357 písm. a) CSP je pritom odvolanie prípustné proti každému uzneseniu, ktorým sa
konanie zastavilo. Citované ustanovenie však možno použiť jedine vtedy, pokiaľ prípustnosť odvolania

proti uzneseniu o zastavení exekúcie nie je osobitne upravená v Exekučnom poriadku ako lex specialis.
Taká úprava je obsiahnutá v § 58 ods. 5 EP, ktoré výslovne ustanovuje, v ktorých prípadoch je prípustné
odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie. Z toho podľa odvolacieho súdu vyplýva, že § 58 ods. 5
EP je špeciálnou normou, ktorá v exekučnom konaní vylučuje použitie § 357 písm. a) CSP. V dôsledku
toho teda nie je prípustné odvolanie proti každému uzneseniu o zastavení konania (exekúcie), ale len

proti tým uzneseniam, ktoré sú výslovne vymenované v § 58 ods. 5 EP.

8. V tu prerokúvanej veci súd zastavil exekúciu podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, teda v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Nejde teda o zastavenie podľa žiadneho z
písmen § 57 ods. 1 EP, ale o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP, podľa ktorého súd môže

exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona. Takým zákonom je citovaný
§ 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. Z ustanovenia § 58 ods. 5 EP však vyplýva, že v prípade zastavenia
exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP odvolanie proti takému uzneseniu nie je prípustné. Samotné nesprávne
poučenie súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení pritom prípustnosť odvolania nezakladá (porov.
napr. uznesenia NS SR sp. zn. 5 Obo 24/2012, 1 Obo 18/2017, 3 Obo 14/2017 a iné).

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Z
tohto dôvodu sa nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani samotnými
dôvodmi odvolania.

10. Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012
zodpovedal § 58 ods. 5 EP) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie
prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra
2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
EP vylúčil.

11. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané 29. septembra 2017, nebolo proti výroku o
trovách exekúcie možné podať odvolanie.

12. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne
rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

13. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,

použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

16. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie

o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).