Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/389/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223640
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115223640.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,

Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX,
K., právne zastúpenej P.. X. G., advokát, B. XXX/X, K., o odporovacej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Sberbank Slovensko, a.s. sa odporovacou žalobou doručenou súdu dňa
XX.XX.XXXX proti žalovanej domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou boli prevedené spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. K. B., obec K., pozemok parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2,
pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba na parc. č. XXX/X
- rozostavaný rodinný dom, uzatvorená medzi F. B. a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinná. V
žalobe žalobca uviedol, že dňa X.X.XXXX uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou G., a.s., L. hrdinov
XXX/XX, K. - I., D.: XX XXX XXX (ďalej len „dlžník“) zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX (ďalej len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej jej poskytol kontokorentný úver vo výške XX.XXX,- Eur. Na zabezpečenie

pohľadávky z predmetného úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu, ako remitenta, dňa X.X.XXXX
vlastnú zmenku. Za jej zaplatenie sa v zmysle čl. I § 30 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový
a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) zaručil pre celú zmenkovú sumu F. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, K. (ďalej aj „zmenkový ručiteľ“). V zmysle čl. X.X zmluvy o úvere
sa dlžník zaviazal splatiť úver spolu s príslušenstvom najneskôr do XX mesiacov odo dňa podpísania
tejto zmluvy, t.j. do XX.X.XXXX. Keďže dlžník k tomuto dňu konečnej splatnosti úveru svoj záväzok zo
zmluvy o úvere nesplnil, žalobca ho listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval na zaplatenie splatnej úverovej

pohľadávky v lehote do XX dní od doručenia identifikovanej výzvy. Márnym uplynutím uvedenej lehoty
pristúpil žalobca k uplatneniu svojich nárokov prostredníctvom zabezpečovacej zmenky na príslušnom
súde. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa X.X.XXXX, č.k. XZm/XXX/
XXXX-XX bola dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi, ako veriteľovi peňažnú sumu vo výške XX.XXX,XX Eur s príslušenstvom. Proti zmenkovému
platobnému rozkazu podal námietky iba zmenkový ručiteľ, v dôsledku čoho nadobudol zmenkový
platobný rozkaz voči dlžníkovi právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX. V námietkovom konaní

nariadil prvostupňový súd celkom tri pojednávania (XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a X.X.XXXX), F. B. bol
riadne predvolaný na všetky z nich, pričom ani jedného sa osobne nezúčastnil. Žalobca sa domnieva,
že uvedeným konaním sa zmenkový ručiteľ snažil špekulatívne oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci
samej. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. XCbZm/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX ponechalzmenkový platobný rozkaz voči zmenkovému ručiteľovi v platnosti. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal zmenkový ručiteľ dňa X.X.XXXX odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k XCoZm/
XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zmenkový platobný rozkaz sa

voči zmenkovému ručiteľovi stal právoplatným dňa XX.X.XXXX a vykonateľným dňa XX.X.XXXX. V
súčasnosti prebieha v tejto veci exekučné konanie, vedené súdnym exekútorom P.. F. O., F. XX, XXX
XX B. pod sp. zn. EX XXX/XX. F. B., evidentne motivovaný hrozbou postihu zo strany žalobcu v
zmenkovom konaní a vymoženia pohľadávky v exekúcii, iba tri mesiace po vydaní rozsudku H. súdu
B. V č. k. XCbZm/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX previedol na svoju družku - žalovanú dohodou o

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj „dohoda“) nehnuteľnosti
pozemok parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele vo výške XX/XX, a stavbu na parc. č. XXX/
X - rozostavaný rodinný dom v spoluvlastníckom podiele vo výške 1, zapísané na LV č. XXXX k.ú.
K. B.. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol Okresným úradom Trenčín pod V XXXX/
XXXX povolený dňa XX.XX.XXXX. Keďže vzťah zmenkového ručiteľa F. B. a žalovanej zodpovedá v

súlade s § 116 H. zákonníka vzťahu blízkych osôb (druh a družka), úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť
žalobcu a vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa v zmysle § 42a ods. X Občianskeho zákonníka zo
zákona prezumujú. Odcitoval ustanovenia § 42a ods. 1, ods. 3 a § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca
sa v dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej
vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku zmenkového

ručiteľa. Uspokojenie žalobcovej pohľadávky je tak v dôsledku zníženia hodnoty majetku zmenkového
ručiteľa po prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam výrazne sťažené. Úmysel
ukrátiť veriteľa nemusí byť jediným cieľom konania dlžníka. Stačí, ak mal dlžník vedomosť, že právnym
úkonom veriteľa ukracuje (G., J., A., M. a kol.: H. zákonník. A.. 1. diel. 1. vydanie. Wolters Kluwer,
Praha2009,s.250).Časovánadväznosť,spoločnýcieľakoordinovanosťprávnychúkonovzmenkového

ručiteľa (účelové predlžovanie námietkového konania, špekulatívne odvolanie zo dňa 1.7.2013 proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm32/2012-107 zo dňa 5.6.2013 a následný prevod
spoluvlastníckych podielov dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
16.9.2013) jednoznačne nasvedčujú tomu, že zmenkový ručiteľ touto dohodou úmyselne (úmysel sa
navyše prezumuje zo zákona) nastolil stav, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky z jeho majetku. Nie je dôvod pochybovať o tom, že účastníci daného právneho úkonu chceli
docieliť iba účelovú zmenu právneho stavu, ktorá by znemožnila žalobcovi viesť exekúciu na bonitné
nehnuteľnosti a legitímne uspokojiť jeho splatnú pohľadávku v exekúcii.

2. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že tvrdenie

žalobcu o tom, že je družkou F. B. sa nezakladá na pravde. Žalovaná nie je, a ani nikdy nebola družkou
F. B., resp. osobou jemu blízkou podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok Slovenskej
republiky nepozná legálnu definíciu pojmu, vzťahu druh a družka. Pojem druh a družka, resp. vzťah
druh a družka je upravený v § 116 Občiansky zákonník ako pomer obdobný ako rodinný, a teda v
danom prípade pre vymedzenie pojmu druha a družky je preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 116

Občianskeho zákonníka, kde pod pojmom druh a družka je treba chápať osoby v pomere obdobnom
ako rodinnom za predpokladu, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Posúdenie existencie rodinného, a najmä obdobného pomeru je vždy vecou konkrétneho
skúmania na konkrétnom prípade a závislé od konkrétnych okolností prípadu. Osoby, ktoré sú navzájom
v pomere rodinnom alebo obdobnom musia spĺňať zároveň aj druhú podmienku, a to by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Druh a družka sú v podstate osoby
„ žijúce ako manželia,, so všetkým čo k manželstvu patrí, avšak bez platne uzavretého manželstva
v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine. O takýto stav v prípade žalovanej a F. B. však v
žiadnom prípade nejde. Odcitovala ustanovenia § 18 až 20 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Ani jedno
z hore citovaných ustanovení § 18 až § 20 Zákona o rodine nemožno aplikovať na prípad žalovanej

a F. B.. Odcitovala aj ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zadefinovaná spoločná
domácnosť. Zákon vyžaduje, aby znaky domácnosti, t.j., že domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu
trvalé žijú a zároveň spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby, boli splnené súčasne a čo i len
nesplnenie jedného z hore uvedených znakov, má za následok, že sa v danom prípade nebude jednať
o domácnosť. Spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb musí byť skutočné a trvalé, ako by

boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť a bývanie, t.j. občasné návštevy, občasné
prespanie, prechodné ubytovanie alebo výpomoc v domácnosti a podobne sa za trvalé spolužitie
nepovažuje. Ďalším legálnym znakom domácnosti je spoločné uhradzovanie nákladov na potreby
domácnosti, čo v praxi znamená tvz. spotrebné spoločenstvo, t.j. stav, kedy určité osoby spoločne a bezrozlišovania hospodária so svojimi príjmami a používajú ich k hradeniu nákladov spojených s chodom
domácnosti. O spoločné uhradzovanie nákladov na potreby domácnosti však nejde tam, kde osoby síce
bývajú spoločne v jednom byte, avšak hospodária so svojimi príjmami oddelene, každý samostatne.

Žalovaná s F. B. nikdy nežila v spoločnej domácnosti a ani nikdy spoločne neviedli spoločnú domácnosť
a spolu finančne hospodárili. Žalovaná ako miesto svojho pobytu mala vždy X. XXX/XX, K. a F. B.
miesto svojho pobytu Z. XXXX/XX, K.. Rodinný dom, ktorý bol predmetom prevodu bol rozostavaným
rodinným domom, ktorý nebol obývania schopný. F. B. nikdy nemal prístup k finančným prostriedkom -
k účtom žalovanej, t.j. nebol disponentom na účte, resp. účtoch patriacich žalovanej . I. a F. B. taktiež

nemajú žiadne spoločné deti. Žalovaná s dlžníkom žalobcu F. B. teda nikdy neboli vzájomne blízke
osoby, kde ujmu jeho by žalovaná pociťovala ako svoju vlastnú a naopak, a preto na daný prípad
preto nemožno aplikovať ust. XXX Občianskeho zákonníka a na to nadväzujúce ustanovenie § 42a
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sama iniciovala uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, pre
k.ú. K. B. z dôvodu nezhôd medzi žalovanou a F. B. ako podielovými spoluvlastníkmi ohľadne splácania

úveru veriteľa DEXIA banka Slovensko, a.s., v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo k týmto
nehnuteľnostiam, a v tejto dohode sa dohodli, že celý úver v jeho zostatku žalovaná prevezme na seba s
tým, že sa stane ich výlučnou vlastníckou. V danom prípade išlo len o usporiadanie vzťahov podielových
spoluvlastníkov k spoločnej veci a vyriešenie spornosti čo do hospodárenia so spoločnou vecou. Zo
strany veriteľa DEXIA banka Slovensko, a.s. boli opakovane telefonické urgencie ohľadne riadneho a

včasného splácania úveru. O tom, že dlžník žalobcu F. B. má on ako súkromná fyzická osoba dlh voči
žalobcovi, sa žalovaná dozvedela zo žalobného návrhu. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sp.zn.
3 CbZm XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovanej nebol nikdy doručený, nakoľko nebola účastníčkou
tohto súdneho konania. Tento rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sa doručoval podľa platných
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku právnej zástupkyni F. B., ako vyplýva

zo záhlavia tohto rozsudku. Žalovaná teda nemala možnosť reálne sa dozvedieť o obsahu rozsudku. O
tom, že F. B. má dlh voči žalobcovi žalovanej F. B. nikdy nehovoril, a ani nebol k tomu žiaden dôvod,
pretože nikdy neboli v takom blízkom vzťahu, aby mal dôvod jej o tom povedať. O tom, že F. B. by mohol
dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poškodiť žalobcu čo do uspokojenia
jeho pohľadávky, žalovaná v čase spísania tejto dohody nemala absolútne žiadnu vedomosť, a ani pri

vynaložení náležitej starostlivosti nemohla o tom vedieť.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval svojím podaním zo dňa XX.X.XXXX, ktorým trval na
podanej žalobe. Keďže žalovaná uviedla, že údajne nie je a ani nebola družkou, resp. blízkou osobou
zmenkového ručiteľa, navrhol vykonať výsluch žalovanej a svedka F. B.. Poukázal aj na ust. § 42a ods.

2 Občianskeho zákonníka.

4. Na návrh pôvodného žalobcu súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX vydaným
podľa § 64 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pokračoval v
konaní so spol. Prima banka Slovensko, a.s. ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorý zanikol

zlúčením so spol. Prima banka Slovensko, a.s..

5. V spore bolo nariadených viacero pojednávaní, a vykonané boli pojednávania v dňoch 5.4.2017
a 16.1.2018, pričom žiadneho z pojednávaní sa nezúčastnil štatutárny zástupca žalobcu, ktorého
zastupoval právny zástupca, ktorý jeho neprítomnosť ospravedlnil, s tým, že žalobca súhlasil s

prejednaním sporu v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedka F. B., oboznámením zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, fotokópie vlastnej zmenky zo dňa X.X.XXXX, poslednej výzvy na

zaplateniepohľadávkyXX.X.XXXX,zmenkovéhoplatobnéhorozkazuH.súduB.Vč.k.XZm/XXX/XXXX-
XX zo dňa X.X.XXXX, rozsudku H. súdu B. V č.k. XCbZm XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, rozsudku
A. súdu v B. č.k. XCoZm XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, fotokópie listu vlastníctva č. XXXX k.ú.
K. B., dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na
vklad dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia

H. úradu K. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. K. B. zo dňa
XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, odvolania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrení žalovanej zo
dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX, lustrácie z katastrálneho portálu zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenia G. banky
zo dňa X.X.XXXX, vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, uznesení H. súdu K. č.k. XXExre XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX, vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, výzvy na vyjadrenie zo
dňa X.X.XXXX, úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX, zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX, návrhu na vklad záložného práva zo dňa X.X.XXXX,

súhlasu banky s predčasným splatením úveru z úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX, kúpnej zmluvy zo dňa
X.X.XXXX, podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z obchodného registra ohľadom pôvodného
a nového žalobcu.

7. L. X.X.XXXX uzavrel pôvodný žalobca podnikajúci vtedy pod obchodným menom V. Q., a.s. s

obchodnou spoločnosťou G., a.s., L. hrdinov XXX/XX, K. - I., D.: XX XXX XXX zmluvu o úvere č. XXX
XXX XXXX, na základe ktorej pôvodný žalobca ako veriteľ tomuto dlžníkovi poskytol kontokorentný úver
vo výške XX.XXX,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s príslušenstvom za dohodnutých
podmienok v splátkach najneskôr do XX.X.XXXX. Na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru
vystavil dlžník v prospech pôvodného žalobcu ako remitenta, dňa X.X.XXXX vlastnú zmenku, za
zaplatenie ktorej sa zaručil pre celú zmenkovú sumu F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/

XX, K. ako zmenkový ručiteľ. Keďže dlžník dlh v lehote splatnosti neuhradil, žalobca ho listom zo dňa
XX.X.XXXX vyzval na zaplatenie splatnej úverovej pohľadávky v lehote do 14 dní od doručenia výzvy.

8. Okresný súd Bratislava V vydal dňa X.X.XXXX zmenkový platobný rozkaz č.k. XZm/XXX/XXXX-
XX, ktorým zaviazal žalovaného 1/ G., a.s. a žalovaného 2/ F. B., aby pôvodnému žalobcovi do 3

dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu
XX.XXX,XX Eur spolu s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy od X.X.XXXX do zaplatenia , zmenkovú
odmenu XXX,XX Eur a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných alebo aby v tej istej lehote podal námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. XCbZm XX/XXXX-

XXX zo dňa X.X.XXXX bolo zistené, že proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/
námietky, pričom citovaným rozsudkom bol zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 2/ ponechaný v
platnosti v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku sa žalovaný 2/ odvolal, a rozsudok súdu prvej inštancie
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCoZm XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX.
J. nadobudli právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

9. F. B. a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou sa dohodli na zrušení ich podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K. B., a to k pozemkom parc. č. XXX/X - záhrady
o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ku ktorým F. B.

vlastnil podiel vo výške XX/XX a žalovaná vlastnila podiel vo výške X/XX a k stavbe na parc. č. XXX/X
- rozostavaný rodinný dom, ktorú vlastnil F. B. ako aj žalovaná každý z nich v spoluvlastníckom podiele
po X/X, a dohodli sa na vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícke podiely
F. B. vo výške XX/XX k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X a vo výške X/X k stavbe - rozostavanému
rodinnému domu na parc. č. XXX/X nadobudne žalovaná. V čl. IV tejto dohody s názvom vyrovnanie je

ustanovenie o tom, že na nehnuteľnostiach je pod V XXXX/XX registrované záložné právo v prospech
L. banka Q., a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/
XX zo dňa X.X.XXXX s tým, že spoluvlastníci sa dohodli, že všetky záväzky vyplývajúce z úveru,
ktorý je zabezpečený uvedeným záložným právom preberá žalovaná a zaväzuje sa tento úver, resp.
splátky úveru riadne a včas splácať, a to aj tú časť, ktorá z titulu pasívnej solidarity pripadá na F.

B.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol do katastra nehnuteľností povolený na základe
návrhu zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor V XXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX. X. výpisu z LV č. XXXX k.ú. K. B. je výlučnou vlastníčkou tam zapísaných nehnuteľností
žalovaná.

10. Prima banka, a.s. vydala na základe žiadosti žalovanej a F. B. ako solidárnych dlžníkov súhlas s
predčasným splatením úveru č. XX/XXX/XX vo výške XX.XXX,XX M. + poplatok za predčasné splatenie
vo výške X.XXX,XX M., a to ku dňu XX.X.XXXX. L. X.X.XXXX uzavrela žalovaná ako dlžník s X.
bankou, a.s. ako veriteľom úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala žalovanej
poskytnúť úver XX.XXX Eur, pričom ako účel úveru je uvedené nadobudnutie nehnuteľnosti a splatenie

skôr poskytnutého úveru a zároveň v rovnaký deň uvedené zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok, pričom záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach bolo
na LV č. XXXX k.ú. K. B. zapísané v prospech banky pod V XXXX/XX.11.Žalovanánapojednávanísožalobunesúhlasila.Jepravda,žesasF.B.stretávala.Bolisisympatickí,
mali vzťah intímneho charakteru, ktorý trval asi od roku XXXX do roku XXXX. Každý z nich však žil
oddelene. Žalovaná žila so svojimi rodičmi, on žil na inej adrese. Počas tohto pomeru jej F. B. navrhol,

že by mohli začať spolu žiť, postaviť dom, s čím žalovaná súhlasila. V roku XXXX žalovaná získala
spoluvlastnícky podiel X/XX k nehnuteľnostiam a za účelom postavenia domu na pozemkoch si žalovaná
spolu s F. B. zobrala úver vo výške cca XX.XXX M. z L. B. Q. a.s., pričom žalovaná presvedčila svojich
rodičov, aby dali do zálohu svoj byt v K., na Ul. J. O. s čím súhlasili a záložné právo bolo najprv
zriadené na ich byte. Avšak následne sa vzťahy žalovanej a F. B. narušili, pretože F. B. prestal na

stavbe domu pracovať, nesplácal úver, ktorý si vzali v L. B. Q. a.s.. Hovorilo sa o ňom, že vraj chodí
po baroch a krčmách. Na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
XX.X.XXXX sa žalovaná spolu s F. B. stali podielovými spoluvlastníkmi domu a pozemkov parc. č. XXX/
X, č. XXX/X a záložné právo pôvodne zriadené na byte rodičov žalovanej bolo presunuté na predmetné
nehnuteľnosti. V čase uzavretia tejto dohody žalovaná už s F. B. pár netvorila. Žalovaná sa nádejala,
že by sa možno ich vzťah mohol obnoviť. Nedošlo však k tomu, a nezhody medzi žalovanou a F. B.

ohľadom splácania úveru pretrvávali. Preto žalovaná F. B. navrhla, aby sa stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností s tým, že žalovaná dospláca úver, ktorý si vzali v L. B. Q. a.s.. Potom spísali dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaná úver vyplatila z iného úveru, ktorý
ešte spláca. V čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol F.
B. živnostníkom. Nevedela, uviesť koľko F. B. vtedy zarábal, nebolo to veľa a okrem predmetných

nehnuteľností nevlastnil žiaden iný nehnuteľný majetok. V čase uzavretia dohody ktorej neúčinnosť
namieta žalobca bol rodinný dom rozostavaný, boli postavené múry, strecha, okná, šlo o hrubú stavbu.
Bola tom zavedená voda, elektrina, plyn tam nebol zavedený. Bývať sa v ňom dalo, no nebývalo sa v
dome. Dom nebol skolaudovaný a ani do dnešného dňa nebol skolaudovaný. Žalovaná sa nevedela
vyjadriť, či v tom čase užíval nehnuteľnosti F. B.. Žalovaná tam nebývala, bývala so svojimi deťmi z

jej predchádzajúceho manželstva u svojich rodičov. Nevedela uviesť, aká bola hodnota nehnuteľnosti
v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v roku 2013. Nehnuteľnosti v
súčasnosti užíva žalovaná aj so svojimi dvoma plnoletými deťmi. Žalovaná má vedomosť o tom, že F.
B. mal účasť v obchodnej spoločnosti G. a.s.. V uvedenej spoločnosti bola žalovaná členkou dozornej
rady, mohlo to byť aj od X.X.XXXX. Jej členstvo v dozornej rade bolo iba formálne. Oslovili ju F. B. a jeho

bývalá manželka T. B., či sa chce stať členkou dozornej rady. Súhlasila s tým. Ostatní dvaja členovia
dozornej rady bola bývalá manželka F. B. a bývalá svokra F. B.. Počas výkonu funkcie člena dozornej
rady žalovanou sa nekonalo žiadne zasadnutie dozornej rady uvedenej firmy. Ako členka dozornej rady
žalovaná nevyužívala možnosť nahliadať do účtovných závierok a účtovných dokladoch spoločnosti
FDG s.r.o.. S F. B. žalovaná nepreberala finančné záležitosti spoločnosti G. s.r.o.. Z. jeden člen dozornej

rady dal podnet na zrušenie členstva dozornej rady, pretože bola nefunkčná, a k tomuto podnetu sa
žalovaná pripojila, a členstvo žalovanej v dozornej rade zaniklo. O tom, že F. B. má dlh voči žalobcovi sa
žalovaná dozvedela po prvý krát až zo súdnych písomností, ktoré jej boli v tejto veci doručené zo strany
súdu asi v roku XXXX. Žalovaná nemala tušenie, že sa F. B. voči žalobcovi zadlžil tak ako je uvedené
v žalobe. Nemala vedomosť o tom, že F. B. zabezpečuje nejaké úvery. Nemala vedomosť o tom, že v

roku 2011 žalobca podal na firmu FDG, a.s. a na F. B. žalobu o zaplatenie sumy XX.XXX,XX M. s prísl..
F. B. žalovanej nehovoril, že by sa voči rozhodnutiu súdu v tejto veci nejakým spôsobom bránil.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že v roku 2010 uzavrel
právny predchodca žalobcu so spoločnosťou G. a.s. zmluvu, na základe ktorej poskytol úver. Za

zaplatenie tohto úveru sa zaručil F. B., tento úver sa stal splatný dňa XX.X.XXXX. V čase konečnej
splatnosti úveru nebol dlh vyrovnaný, a tak bola pohľadávka uplatnená prostredníctvom Okresného
súdu Bratislava V, ktorý vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz. X. B. podal voči zmenkovému
platobnému rozkazu námietky, ktoré boli súdom prejednané a zamietnuté dňa X.X.XXXX. L. X.X.XXXX
podal voči tomuto rozhodnutiu F. B. odvolanie, aby následne dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovanou

dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zmenkový platobný rozkaz sa voči žalovanému stal
právoplatný dňa XX.X.XXXX. F. B. si so žalovanou v roku XXXX zobral hypotekárny úver ako vyplýva
z výsluchu žalovanej aj svedka F. B. tento úver si vzali ako spoludlžníci na výstavbu rodinného domu,
keďže v tom čase tvorili intímny pár. Na zaplatenie tohto úveru hypotekárneho sa zaviazali spoločne a
nerozdielne. X. svedok F. B. uvádzal, že si nepamätá všetky podrobnosti, dátumy, žalobca má za to,

že táto výpoveď je v tejto časti účelová, keď časová nadväznosť jednotlivých právnych úkonov, podanie
odvolania, prevedenie nehnuteľností, jednoznačne vedie k záveru, že nehnuteľnosti boli prevedené zo
zámerom ukrátiť veriteľa. Navyše žalovaná figurovala v dozornom orgáne úverového dlžníka G. a.s. v
období, keď si táto spoločnosť brala úver od právneho predchodcu žalobcu a rovnako ako v období, keďboli nehnuteľnosti prevedené, teda musela mať vedomosti o finančnej situácii spoločnosti. Hoci funkcia
členky dozornej rady žalovanej zanikla, uvedené nevylučuje, že žalovaná ako členka dozornej rady mala
mať vedomosť o finančnej kondícii spoločnosti G. a.s.. Ak aj žalovaná tvrdí, že tieto vedomosti nemala,

nemôže to byť na to ujmu žalobcu, keďže z titulu jej pozície bola oprávnená nahliadať do účtovníctva
úverového dlžníka, účtových uzávierok a podobne.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na písomné
vyjadrenie žalovanej. Poukázal na to, že v čase uzavretia dôvody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k.ú. K. B. bolo na nehnuteľnostiach
zriadené záložné právo v prospech L. B. Q. a.s., ktoré zabezpečovalo úver, ktorý poskytla L. B. Q. a.s.
žalovanej a F. B. ako dlžníkovi a spoludlžníkovi v sume cca XX.XXX Eur na základe zmluvy o úvere
z roku XXXX. O. rozostavaného domu predstavuje cca XX.XXX Eur. V prípade, ak by bola dohoda o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva určená za právne neúčinnú, nebola by pohľadávka
žalobcu vymožiteľná, pretože prioritne by sa vykonávalo záložné právo Dexia Banky Slovensko a.s..

Ďalej uviedol, že z výpovede žalovanej ako aj z výpovede svedka F. B. bolo v podstate preukázané,
že tieto dve osoby nie sú osobami blízkymi zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, pretože tieto osoby
spoločne nehospodárili, nežili v spoločnej domácnosti, a teda nevytvárali spoločne rodinu tak ako to
pojem druh a družka vyžaduje. Keďže nie je splnená táto zákonná podmienka, nie je priestor, aby bolo
žalobe vyhovené.

14. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľnýmprávnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

15.1. Žalobca žalobou žiadal určiť, že voči nemu je právne neúčinný právny úkon jeho dlžníka F. B.,
a to dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou boli
prevedené spoluvlastnícke podiely F. B. k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. K. B.
na žalovanú. Účelom odporovateľnosti právnemu úkonu ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť

nepoctivýmúkonomdlžníka,ktorýmizmenšujesvojmajetok(veci,právaapohľadávky)naúkorveriteľov.
Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak,
akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Pre úspech v konaní je potrebné, aby si žalobca svoje právo
uplatnil spôsobom a postupom, ako ho stanovuje zákon. Inštitút odporovateľnosti právnym úkonom

je upravený v ustanoveniach § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Medzi zákonné predpoklady
odporovateľnosti patrí platný právny úkon dlžníka, uplatnenie práva na súde v trojročnej lehote,
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie uspokojenia veriteľa v dôsledku právneho úkonu dlžníka,
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť nadobúdateľa o ukracujúcom úmysle dlžníka. V prípade,
že osoba ktorá mala z právneho úkonu prospech a s ktorou dlžník veriteľa uzavrel namietaný právny

úkon, je blízkou osobou dlžníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o existencii
tohto úmyslu sa predpokladá. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne pre to, aby súd
mohol konštatovať, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi právne neúčinný. Pod dlžníkom veriteľa
je potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a
ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť

pohľadávku veriteľa (Rc 52/2000). F. B. bol ručiteľom zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej dňa
X.X.XXXX medzi žalobcom ako veriteľom a spol. G., a.s. ako dlžníkom, titulom ktorého úveru má žalobca
splatnú neuhradenú pohľadávku voči G., a.s. ako aj F. B.. Predmetnou odporovacou žalobou teda možno
postihnúť aj právny úkon F. B. ako ručiteľa hlavného dlžníka.

15.2. Zákon v týchto ustanoveniach zároveň vymedzuje aktívnu a pasívnu legitimáciu v konaní o určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu. Aktívne vecne legitimovaný je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. Žalobca, ktorý
poskytol dlžníkovi úver, ktorého konečná splatnosť podľa zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX nastala
XX.X.XXXX a úver nebol žalobcovi riadne a včas splatený, má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi

a ručiteľovi, a je teda aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Právo odporovať právnemu úkonu sa v
zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech, t.j. v danom prípade voči žalovanej, ktorá nadobudla na základe uvádzanej
dohody spoluvlastnícke podiely F. B.. Aj podmienka pasívnej vecnej legitimácie bola teda splnená.

15.3. V čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
XX.XX.XXXX mal teda veriteľ voči dlžníkovi a ručiteľovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola splatná a
uplatniteľná na súde. Odporovať možno len platnému právnemu úkonu. V konaní bolo preukázané, že
dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX je platným právnym
úkonom, pretože bola uzavretá v písomnej forme, vyplýva z nej, že sa podieloví spoluvlastníci, teda

žalovaná a F. B. dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXX/X, pozemku
parc. č. XXX/X a stavbe na parc. č. XXX/X - rozostavanému rodinnému domu v k.ú. K. B., ako aj na
vyporiadanívtomsmere,žespoluvlastníckepodielyF.B.ktýmtonehnuteľnostiamnadobudnežalovaná,
a teda predmetný právny úkon má všetky podstatné obsahové náležitosti ako aj zákonom vyžadovanú
písomnú formu v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15.4. Zákon ako ďalšiu podmienku stanovuje aj lehotu, v ktorej možno právo odporovať právnemu úkonu
uplatniť na súde. Táto lehota je trojročná a počíta sa od uskutočnenia právneho úkonu, a v prípade,
že predmetom právneho úkonu boli nehnuteľnosti, trojročná lehota na uplatnenie práva odporovaťprávnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy vznikli právne účinky vkladu
práva do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalovanej na základe dohody zo dňa XX.X.XXXX rozhodnutím pod V

XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Od nasledujúceho dňa XX.XX.XXXX začala plynúť trojročná prekluzívna
lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu. Pred uplynutím tejto lehoty podal žalobca na
súd žalobu dňa X.XX.XXXX.

15.5. Na základe predmetnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa

XX.X.XXXX boli prevedené podiely k jedinému nehnuteľnému majetku , ktorý dlžník F. B. v tej dobe
vlastnil, čo vyplynulo z výpovede tohto svedka. Menovaný svedok zároveň potvrdil, že v súčasnej dobe
nevlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlo, na účte má zostatok mínus XXX Eur a chce si požiadať
o oddlženie, pretože má dlhy. Je teda zrejmé, že uzavretím tejto dohody zo dňa XX.X.XXXX došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka do tej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočne uspokojenie žalobcovej
vymáhateľnej pohľadávky.

15.6. Žalovaná potvrdila, že s F. B. v období asi od roku XXXX do roku XXXX udržiavala vzťah intímneho
charakteru, boli si vzájomne sympatickí a plánovali spoločnú budúcnosť, teda že si postavia dom, v
ktorom budú spolu žiť. Q. F. B. rovnako potvrdil, že udržiaval intímny pomer so žalovanou, v rokoch
od XXXX do XXXX, avšak vzhľadom na odstup času si obdobie presne nepamätal, a tiež uviedol,

že boli do seba zamilovaní a chceli si postaviť dom, v ktorom by spolu bývali, a preto aj nadobudol
predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaná a svedok žili spolu ako druh
a družka. Pre takéto konštatovanie by muselo byť preukázané, že viedli spoločnú domácnosť, ktorú
definuje ust. § 115 Občianskeho zákonníka tak, že domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú
a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby a muselo by byť preukázané, že spoločne hospodárili.

Žalovaná však uvádzala, že ona bývala u rodičov a svedok býval na inej adrese, pričom svedok F.
B. potvrdil, že so žalovanou neviedli spoločnú domácnosť. Z výpovede svedka F. B. bolo potvrdené
tvrdenie žalovanej o tom, že v čase, keď svedok so žalovanou udržiaval vzťah, nemali spoločný účet, a
preukazuje to i potvrdenie z bežného účtu vystaveného G., a.s. dňa X.X.XXXX, podľa ktorého žalovaná
si v tejto banke založila účet dňa XX.X.XXXX, a od vtedy je jedinou oprávnenou osobou disponovať

s prostriedkami na tomto účte. Každopádne však vzťah, ktorý udržiavali svedok so žalovanou možno
podradiť pod taký pomer medzi dvoma osoba, ktorý je obdobný pomeru príbuzenskému, keďže ich vzťah
bol intímneho charakteru a trval minimálne dva roky, pričom začali spolu aj stavať rodinný dom. Ich vzťah
sa však narušil, pretože svedok F. B. potvrdil, že prestal splácať spoločný úver, ktorý si vzali žalovaná
so svedkom od Prima banky, a.s. za účelom výstavby rodinného domu, nezvládal uhrádzať ani iné svoje

záväzky, a dochádzalo medzi nimi k nezhodám. Vzťah žalovanej a svedka skončil podľa vyjadrenia
žalovanej najneskôr v roku XXXX (podľa tvrdenia svedka v roku 2007). Q. F. B. uviedol, že po tom,
ako ukončil vzťah so žalovanou, bol s ňou v sporadickom kontakte, zavolal jej, keď niečo potreboval,
občas sa osobne stretli a preberali napr. témy ako sa majú deti žalovanej, a deti svedka. Určitú dobu po
rozchode si svedok so žalovanou blahoželali k sviatkom k meninám, narodeninám, potom už nie. Ak sa

v súčasnosti stretnú, ide o náhodu. Od rozchodu svedka a žalovanej v roku XXXX do dňa XX.X.XXXX,
kedy bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uplynula doba X rokov,
počas ktorej svedok so žalovanou udržiavali len sporadický kontakt a ich citové väzby vzhľadom na
tieto okolnosti nepochybne zanikli. Preto súd uzavrel, že žalovaná a svedok neboli blízkymi osobami
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, teda, žeby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá osoba dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Úmysel dlžníka a vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle dlžníka
sa teda neprezumuje, a žalobca bol povinný preukázať okolnosti, z ktorých možno vyvodiť existenciu
úmyslu dlžníka, a vedomosti žalovanej o ňom. Uvedené sa však žalobcovi v konaní nepodarilo.

15.7. Z dokazovania nevyplynulo, že možno F. B. pričítať úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa.
Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku sama o sebe nepreukazuje úmysel
dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keďže existencia vymáhateľnej
pohľadávky je otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca tvrdil, že časová nadväznosť, spoločný
cieľ a koordinovanosť právnych úkonov zmenkového ručiteľa, a to účelové predlžovanie námietkového

konania, špekulatívne odvolanie zo dňa X.X.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
XCbZmXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX a následný prevod spoluvlastníckych podielov dohodou o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX jednoznačne nasvedčujú tomu,
že F. B. touto dohodou úmyselne nastolil stav, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie vymáhateľnejpohľadávky z jeho majetku. Podľa názoru súdu, pokiaľ by F. B. skutočne konal s ukracujúcim úmyslom,
tak by dohodu, ktorou previedol svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach uzavrel so žalovanou
oveľa skôr, keďže splatnosť pohľadávky žalobcu na základe zmluvy o kontokorentnom úvere nastala

dňa XX.X.XXXX, žalobca odoslal dňa XX.X.XXXX poslednú výzvu na zaplatenie splatnej pohľadávky
zo dňa XX.X.XXXX spoločnosti G., a.s., v ktorej bol F. B. predsedom predstavenstva, a zmenkový
platobný rozkaz H. súdu B. V č.k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorým bol F. B. spolu so spol. G., a.s.
spoločne a nerozdielne zaviazaný na zaplatenie žalobcovi splatnej pohľadávky v sume XX.XXX,XX Eur
s príslušenstvom bol vydaný dňa X.X.XXXX, pričom je pravda, že F. B. podal námietky proti tomuto

zmenkovému platobnému rozkazu, no dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
uzavrel so žalovanou až dňa XX.X.XXXX, teda viac ako XX mesiacov od vydania tohto zmenkového
platobného rozkazu. F. B. podal odvolanie proti rozsudku H. súdu B. V č.k. XCbZm XX/XXXX-XXX
zo dňa X.X.XXXX, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, pričom Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č.k. XCoZm XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Ani z týchto okolností, a procesnej obrany F. B. však súd nemohol ustáliť, že F. B. chcel

ukrátiť veriteľa. Žalovaná uviedla, že ona sama navrhla F. B. uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, teda túto dohodu neinicioval dlžník F. B., pričom dôvodom, pre ktorý
uzavreli spolu dohodu, na základe ktorej spoluvlastnícke podiely F. B. k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudla žalovaná bolo to, že F. B. sa nepodieľal na splácaní úveru, ktorý si spolu so žalovanou
vzali v roku XXXX od X. banky Q., a.s. na základe úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX, keďže vtedy

plánovali spoločnú budúcnosť v dome, ktorý chceli postaviť z prostriedkov z tohto úveru, no zo strany
banky boli obaja dlžníci opakovane telefonicky vyzývaní na úhradu omeškaných splátok úveru, a z
toho pramenili nezhody medzi žalovanou a svedkom ako podielovými spoluvlastníkmi. Nehnuteľnosti
boli zaťažené hypotekárnym záložným právom a v prípade zosplatnenia spoločného úveru by hrozilo,
že banka začne vykonávať záložné právo na nehnuteľnostiach. F. B. potvrdil tvrdenie žalovanej, že

spoločný úver nesplácal z dôvodu, že mu to finančne nevychádzalo. Z. F. B. na primeranú náhradu
za jeho spoluvlastnícke podiely nebol v dohode o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva zo
dňa XX.X.XXXX dojednaný, pretože svedok sa nepodieľal na splácaní spoločného úveru č. XX/XXX/
XX a tento spoločný úver sa v čl. IV dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo dňa XX.X.XXXX zaviazala v celom rozsahu dosplácať žalovaná (teda uhradiť aj časť dlhu, ktorá

pripadala na F. B.). Žalovaná spoločný úver aj z iného úveru, ktorý si od Prima banky Slovensko,
a.s. vzala na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX, vyplatila ku dňu XX.X.XXXX
v sume XX.XXX,XX Eur ako vyplýva zo súhlasu banky s predčasným splatením úveru. Z uvedených
skutočností teda vyplynulo, že z nevydareného vzťahu svedka a žalovanej ostal neuhradený spoločný
úver z roku XXXX a spoluvlastnícke právo žalovanej a svedka k nehnuteľnostiam, zaťaženým záložným

právom zabezpečujúcim pohľadávku banky z uvedeného spoločného úveru, pričom svedok ako jeden
z úverových dlžníkov úver nesplácal, a tieto právne vzťahy bolo treba vysporiadať s cieľom dosiahnuť
právnu istotu žalovanej ako ďalšej úverovej dlžníčky, keďže žalovaná chcela užívať na bývanie dom, do
ktorého investovala prostriedky z úveru, aby mala pre seba a svoje deti zabezpečené vlastné bývanie,
a za tým účelom žalovaná na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo

dňa XX.X.XXXX nadobudla ďalší podiel k nehnuteľnostiam, a na základe dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.X.XXXX sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v dome v súčasnosti býva s teraz už plnoletými deťmi. Q. F. B. na
vysvetlenieuviedol,žesúhlasilstým,žebudeštatutáromfirmyG.a.s.,pretožesjehobývaloumanželkou
T. B. mal spoločné deti a myslel si, že prostredníctvom firmy zarobí peniaze pre deti. Svedok uviedol,

že v tej firme bol v podstate bielym koňom, pretože firmu G. a.s. riadila svedkova bývalá manželka so
svojím priateľom a svedok nevedel uviesť, na čo boli použité peňažné prostriedky z kontokorentného
úveru vyplateného bankou firme G. a.s..

15.8. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že žalovaná mala vedomosť o prípadnom

úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z uznesení Okresného súdu Trenčín
č.k. XXExre XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX, výzvy na vyjadrenie zo dňa X.X.XXXX,
vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že žalovaná bola od X.X.XXXX do X.X.XXXX,
teda v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere a podpisu zmenky F. B. členkou dozornej rady
v spoločnosti G., a.s.. I. však tvrdila, že jej účasť v tomto orgáne bola len formálna, pričom počas

výkonu jej funkcie členky dozornej rady sa nekonalo žiadne zasadnutie dozornej rady. To, že žalovaná
funkciu člena dozornej rady menovanej obchodnej spoločnosti nevykonávala vyplýva aj z jej vyjadrenia
zo dňa XX.X.XXXX, adresovaného Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. XXExre
XXX/XXXX. Q. F. B. uviedol, že o členstvo žalovanej v dozornej rade spoločnosti G., a.s. požiadal onžalovanú, pričom ale išlo len o členstvo na papieri, a svedok nemal vedomosť o tom, či sa konalo nejaké
zasadnutie dozornej rady firmy G. a.s.. Q. poukazuje na to, že v čase uzavretia dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dňa XX.X.XXXX už žalovaná nebola členkou dozornej rady

menovanej obchodnej spoločnosti, pretože členstvo žalovanej a ďalších dvoch členov v dozornej rade
zaniklo uplynutím stanovami určeného funkčného obdobia X rokov, t.j. dňa X.X.XXXX a následne nebola
znovu zvolená za člena dozornej rady. K dátumu uzavretia predmetnej dohody so svedkom už teda
žalovaná nebola členkou dozornej rady a preto pokiaľ by aj chcela už by nebola oprávnená zisťovať
v účtovníctve a iných dokladoch spoločnosti G., a.s., či svedok F. B. ako štatutár firmy G., a.s. má

voči iným subjektom neuhradené splatné dlhy, ktorých uspokojenie by mohlo byť ohrozené v dôsledku
uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a svedkom.
Žalovaná uviedla, že v čase uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemala vedomosť o neuhradenom splatnom dlhu svedka F. B.. Dozvedela sa o ňom až zo žaloby, ktorá
jej bola doručená v tomto spore. Pravdivosti tohto vyjadrenia nasvedčuje aj tvrdenie svedka F. B., ktorý
nepotvrdil, žeby žalovanej povedal o jeho neuhradenom splatnom dlhu voči žalobcovi s tým, že uviedol,

že sa žalovanej so všetkým nezdôveroval a so žalovanou sa nerozprával o jeho výlučných dlhoch.
Žalovaná sa o neuhradenom splatnom dlhu F. B. nemohla dozvedieť ani z konania vedeného pred
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. XCbZm/XX/XXXX, pretože nebola účastníčkou tohto súdneho
konania a neboli jej doručované rozhodnutia v konaní vydané. Preto súd uzavrel, že žalovaná nemala
vedomosť o dlhu F. B. voči žalobcovi v čase vykonania namietaného právneho úkonu a teda nemohla ani

vedieť o prípadnom ukracujúcom úmysle dlžníka, ktorý však v konaní tiež nebol preukázaný. Súd teda
nemalzapreukázanétvrdeniežalobcu,žesvedoksožalovanouchceliuzavretímnamietanéhoprávneho
úkonu docieliť znemožnenie uspokojenia splatnej pohľadávky žalobcu z predmetných nehnuteľností.

16. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky

podmienky odporovateľnosti vo vzťahu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo dňa XX.X.XXXX, a z tohto dôvodu musel súd výrokom I. žalobu o určenie právnej neúčinnosti tohto
právneho úkonu zamietnuť.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo žalovanej
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Súd výrokom II. vyslovil, že žalovaná
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.