Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213225272.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad W.
XXX, o zaplatenie 874,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 13. septembra 2016 č.k. 6C/48/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods.

1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal
za preukázané, že žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný
zamietnuť. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná a
právny predchodca žalobcu dňa 23.11.2006 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto
uzatvoril dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Súčasťou zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Predmetný právny vzťah súd považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval
ho podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj z hľadiska premlčania. Uviedol, že žalovaná
nevznieslanámietkupremlčaniauplatnenéhopráva(keďžeideokonanie,vktoromsauplatňujeprávozo
spotrebiteľskej veci), súd plniac si svoju zákonnú povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zisťoval,
či uplatnené právo nie je premlčané. Zásada hospodárnosti konania vedie súd k tomu, aby prednostne

posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
Vzhľadom k tomu zisťoval, kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz, teda od ktorého dňa
začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Konštatoval,
že podľa žalobcom predloženého prehľadu transakcií sporného úveru žalovaná ako dlžník poslednú
splátku na vyrovnanie dlhu vykonala dňa 13.02.2008 (a nie 13.12.2008 ako to uvádzal žalobca). Podľa

predložených Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj) bez
uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu prípadne mohol odstúpiť od úverovej zmluvy
(keď žalovaná s tým, že nezaplatila splatnú splátku podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy)
a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že veriteľ prvý krát na súde svoje právo mohol uplatniť voči žalovanej v 4.
mesiaci nasledujúcom po prvom omeškaní žalovanej (prvé omeškanie bolo vo februári 2008), pretože

za dobu 4 mesiacov mohol vykonať hociktorý úkon podľa VOP pre zosplatnenie predmetného dlhu.
Takto potom veriteľovi od 01.07.2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva nazaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 01.07.2011. Konštatoval, že žaloba na súd bola podaná dňa
30.10.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Dospel k záveru, že sporné právo
je premlčané, preto ho žalobcovi priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol. Na podporenie

správnosti záveru o tom, že kedy sa právo môže prvýkrát vykonať, poukázal na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že
v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
považoval za nepreskúmateľné, keďže mu nie je zrejmé, na základe akých zákonných skutočností súd
ustálil, že premlčacia doba začala plynúť od 01.07.2008. Zastal názor, že odôvodnenie je svojvoľné

a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čím súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom
a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s
porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Poukázal pritom na uznesenia NS SR sp.zn. 1ObdoV/10/2012 zo dňa 30.05.2013
a 4Cdo 90/2013 zo dňa 22.08.2013. V súvislosti s premlčaním nároku zdôraznil, že žalobou si uplatnil

len nepremlčané splátky úveru, teda splatné od 20.11.2010 do konečnej splatnosti úveru - 20.11.2012.
Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa.
Mal za to, že právne posúdenie súdu, v zmysle ktorého si veriteľ prvý krát na súde mohol svoje sporné
právo uplatniť najneskôr od 01.07.2008 a odvtedy tak začala plynúť trojročná premlčacia doba na
uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu nemá žiadnu oporu v zákone. Aj v prípade pripustenia,

že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však
odvolateľ nepripúšťa, je z ust. § 565 Občianskeho zákonníka nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká
veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ
svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre
každú splátku samostatne. Poukázal na to, že aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka

týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka od 21.01.2011 (deň nasledujúci
po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), pričom pre
splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia
doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Mal za to, že súd prvej inštancie na predmetný

záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny predpis (Občiansky zákonník) a tento navyše aj nesprávne
interpretoval, keď mal aplikovať ust. § 103, nie § 101 Občianskeho zákonníka. Taktiež uviedol, že mu
nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že pohľadávka bola splatná
najneskôrdňa01.07.2008.Konečnásplatnosťúveruboladojednanána20.11.2012ažalobcasivkonaní
uplatnil len nepremlčané splátky, teda splátky splatné od 20.11.2010 do konečnej splatnosti úveru, na

základečohomalzato,ženárokuplatnenýžalobounemožnopovažovaťzapremlčaný,atoanivprípade
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie nároku. Poukázal tiež na rozhodnutia NS
SR sp.zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a sp.zn.
7MCdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015, ktorý NS SR potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného
zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Odvolateľ zastal názor, že z ust. § 392 Obchodného

zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie
samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie
premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba od tohto
vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. K

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 10.05.2011. Premlčacia doba teda začala plynúť
dňa 11.05.2011 a uplynula by až dňa 11.05.2015. S poukazom na to, že žaloba bola na súde podaná
dňa 30.10.2013 mal za to, že nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný ani len
sčasti. Podľa neho mu preto vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom
z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia,

nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávaniaa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 30.10.2013, ktorou sa voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 874,75 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.11.2006 uzavreli
zmluvu č. 0242341342, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovanej, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.711,47 eur, pozostávajúca z istiny 2.463,84
eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 247,63 eur a ostatného príslušenstva 0 eur s tým, sumu
247,63 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa zmluvy bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.659,7 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 34,99 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné
od 20.11.2010 do 20.11.2012 v počte 25 a celkovej výške 874,75 eur. Splátky pôvodne splatné od

20.05.2011do20.11.2012sastalisplatnýmidňa10.05.2011,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
úveru (podľa výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.04.2011).

5. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0242341342 zo dňa 23.11.2006 vyplýva, že jej súčasťou

sú aj všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Podľa čl. 7.6 Všeobecných
obchodných podmienok, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splateniepohľadávkyzozmluvyoúvereaklientjepovinnýsplatiťpohľadávkuzozmluvyoúverevlehote,
ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Žalobca podľa výzvy k úhrade zo dňa 20.04.2011
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.04.2011 a žalovanú zároveň vyzval na zaplatenie dlžnej

čiastky najneskôr do 04.05.2011. Uvedený článok tak upravuje oprávnenie banky využiť uvedené právne
možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom zo zmluvy o splátkovom úvere, avšak uvedené
oprávnenie nie je povinnosťou banky, to znamená, že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je
možné mu toto oprávnenie dať za povinnosť.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie, keď vychádzal z toho, že
veriteľ prvý krát mohol svoje právo uplatniť na súde voči žalovanej v 4. mesiaci nasledujúcom po prvom
omeškaní žalovanej, ktoré bolo vo februári 2008, pretože za dobu 4 mesiacov mohol vykonať hociktorý
úkonpodľaVOPprezosplatneniepredmetnéhodlhu.Podľanázorusúduprvejinštanciezačalaveriteľovi

plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva od 01.07.2008 a uplynula dňa 01.07.2011, pričom
žaloba bola podaná na súde dňa 30.10.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a tento považuje za nesprávny.

7. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8.VsúvislostiscitovanýmustanovenímÚstavnýsúdSlovenskejrepublikydňa7.februára2018rozhodol
vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, že toto
ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom
k uvedenému odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie

plniac si svoju zákonnú povinnosť poukazujúc na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., je potrebné
hodnotiť ako nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko predmetné ustanovenie nie je v súlade s
Ústavou SR, konkrétne s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1. Ústavný súd konštatoval, že
napadnuté ustanovenie vcelku prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu, ako
aj práva na súdnu ochranu. V tomto zmysle je porušený princíp legality, procesnej férovosti. Vzhľadom

k tomu odvolací súd konštatuje, že nemohlo dôjsť k premlčaniu vymáhanej pohľadávky napriek zneniu
citovaného ustanovenia § 5b.9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, .
V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie však najskôr bude zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu

na podanie tejto žaloby a v tejto súvislosti otázkou platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.03. 2011, v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v ktorom sú presne stanovené podmienky, za
ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že záväzkovoprávny
vzťah , ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru (pôvodným veriteľom bola Slovenská
sporiteľňa, a.s.), regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách s tým, že banka ako

štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách
podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
V prípade, že súd prvej inštancie príde k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym
úkonom opätovne sa bude zaoberať nárokom žalobcu uplatnenom v tomto konaní, pričom právnym
názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).