Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201648
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815201648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO: 35 923 130, zast. Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického č. 30, proti žalovanému: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W. P., H.
U. č. XXX/X, zast. JUDr. Andrej Cifra , advokát- Advokátska kancelária, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie
4.848,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.
januára 2017, č.k. 15C/44/2015-96 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol, a výroku III. o náhrade trov konania , p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.VporadídruhýmnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI. konanieozaplatenie506,43,-
eur zastavil a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou 5.2.2015 uplatnil voči žalovanému nárok na
zaplatenie 4.848,14 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.3.2012 do zaplatenia, ako i nárok na

náhradu trov konania. Uviedol, že účastníci uzavreli dňa 7.6.2011 zmluvu o pôžičke č. 8007269, na
základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 7.620,- eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v
pravidelných 60 mesačných splátkach po 127,- eur, pričom žalovaný uhradil len sumu 1.752,21 eur.
Vzhľadomktomu,žežalovanýporušilpovinnosťriadneavčassplácaťúver,žalobca vyzval žalovanému
k úhrade všetkých splátok jednorázovo listom z 29.2.2012.

3. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP / vtedy platného a účinného zákona/ konanie o
zaplatenie sumy 500,- eur zastavil a to pre zaplatenie sumy žalovaným po začatí konania.

4. Následne súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn.
15C/44/2015 zo dňa 27.8.2015 tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku s
odôvodnením, že uplynula premlčacia doba plynúca od splatnosti splátky, pre ktorú žalobca pristúpil
k zosplatneniu úveru.

5. Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co 1109/2015 zo dňa 29.11.2016 odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu je skúmať, či boli
splnené podmienky pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, či existovala dohodao tzv. zosplatnení, pričom tieto skutočnosti majú význam pre posúdenie námietky premlčania nároku.
V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, ani inak určená, začína plynúť premlčacia doba dňom
nasledujúcom po dni, keď vznikol dlh. V prípade ak došlo k platnému zosplatneniu treba skúmať, pre

ktorú splátku došlo k zosplatneniu a v závislosti od toho skúmať počiatok plynutia premlčacej doby.

6. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: dňa 26.5.2011 podal
žalovaný žiadosť o poskytnutie bezúčelovej pôžičky, pričom v časti V. Údaje k požadovanej pôžičke
označil údaj o výške pôžičky 5.000,- eur na dobu splácania 60 mesiacov, spôsob splácania bankovým

prevodom a uviedol svoje číslo účtu. Dňa 7.6.2011 bola zmluva podpísaná stranou veriteľa Consumer
Finance Holding a.s., pričom v časti VII. Schválená výška pôžičky je uvedený údaj o pôžičke 5.000,-
eur, celková suma pôžičky činila 7.320,- eur, žalovaný mal pôžičku splácať v splátkach po 127,- eur v
počte splátok 60, termín konečnej splatnosti 6/2016, celkovými nákladmi spotrebiteľa 2.620,- eur, ročnou
úrokovou sadzbou 19,58%, RPMN 19,58%, priemernou hodnotou RPMN 20,56%. Súčasťou zmluvy sú
aj Všeobecné obchodné podmienky platné od 11.6.2010 a Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky

PQ-06. Predžalobnou upomienkou z 29.2.2012 vyzýval žalobca žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žalovaný
bol vyzvaný k úhrade 7023,10 eur do 3 dní od doručenia upomienky. Uvedená upomienka bola doručená
žalovanému dňa 5.3.2012.

7. V priebehu konania žalobca špecifikoval pôvodne žalovanú pohľadávku tak, že žalovaný mal uhradiť
ku dňu podania žaloby sumu 6.061,23 eur, ďalej mal zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú si zmluvné strany
dojednali pre prípad porušenia povinností v zmysle čl. 11 VOP, pričom požaduje zmluvnú pokutu v sume
506,43 eur, a to ku dňu 31.12.2014, ďalej si uplatňuje náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v
sume 32,69 eur. Mesačné splátky boli splatné k 20.dňu v mesiaci. Po zohľadnení čiastočných úhrad

žalovaného v priebehu konania je potom žalovaný povinný zaplatiť sumu 4.384,14 eur s príslušným
úrokom z omeškania jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia. Následne žalobca uvádza, že
listom z 29.2.2012 nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k zosplatneniu dlhu. Žalobca preto mohol prvý
raz vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu 1.3. 2012, t.j. deň po tom, čo došlo k zosplatneniu.
Trojročná premlčacia doba uplynula 1.3.2015, preto jeho právo nie je premlčané. Vznesená námietka

premlčania nie je dôvodná. Z pripojeného prehľadu transakcií z účtu žalobcu vyplýva, že v časovom
období od 1.1.2015 do 21.7.2015 vykonal žalovaný úhrady v sume 500,- eur.

8. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu v súvislosti s prípravou pojednávania vyzval
žalobcu, aby na pojednávaní ozrejmil dojednanie o zosplatnení celej pohľadávky z úveru, ďalej, aby

preukázal splnenie podmienok pred zosplatnením v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
žiadal predložiť prehľad všetkých úhrad, ktoré žalovaný počas zmluvného vzťahu zaplatil a na čo
boli započítané.

9. Právne vec posúdil podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP , § 43c ods. 2,3 § 44 ods. 1, 2 , § 46 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d),§9ods.1 zákona č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.

10. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva či
už na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný

nárok od písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí pôžičky so žalovaným, pričom táto nebola uzavretá
za účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 2 písm. d zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí
mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z
obsahu zmluvy a z výsluchu žalovaného je zrejmé, že žalovaný najskôr dňa 26.5. 2011 požiadal o
úvervsume5.000,-eur na základe písomnej žiadosti,pričom uviedollen údaje kpožadovanejpôžičke
5.000,- eur počet splátok 60 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami. Uvedené

skutočnostitvrdilžalovanývkonaníajprijehoopätovnomvýsluchuaneplatnéuzavretie zmluvy uvádzal
aj v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené žalobcovi. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k
takému zmenenému skutkovému tvrdeniu žalovaného a k uvedenému doručil súdu následne písomné
vyjadrenie z 25.1.2017.11. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu,
pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s

obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny
predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď
oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak ako je uvedené v časti VII. Schválená
výška pôžičky. V tejto časti zmluvy uvádza žalobca ako veriteľ údaj o pôžičke, počte splátok, výšku
úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec

možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Je preukázané, že veriteľ
ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne
po podaní žiadosti, pričom na základe ním nadstavených podmienok aj následne poskytol žalovanému
pôžičku 5.000,- eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami , ktoré vytvárajú základné zákonné
náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len
nový návrh na uzatvorenie zmluvy /§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, ktorý ale žalovanému

nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie
návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V
žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať Podmienky k zmluve o poskytnutí
PQ - 06, v ktorých sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych
podmienok splácania, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé aká pôžička v akej výške bude

schválená a ako vyplýva i z výpovede žalovaného pri spísaní žiadosti o úver mu neboli poskytnuté
žiadne písomnosti, nebolo mu nič vysvetľované a dokonca mu nebola ani doručená odsúhlasená
zmluva, prišlo mu len oznámenie, že má poskytnuté peniaze. Súd konštatuje, že obdobný názor je
vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí
SK/0554/99/2014 zo dňa 20.1. 2015.

12. Zmluva o úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými
ustanoveniami /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Žalovaný sa pritom k mechanizmu uzatvárania zmluvy
podrobne vyjadril a uvedené len podporuje záver, že žalobca uzatvoril zmluvu neplatne. Súd ešte
dodáva, že veriteľ takto disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka ešte v čase, keď k platnému

uzavretiu zmluvy nedošlo, pretože až okamihom dôjdenia akceptácie návrhu bez zmien a doplnkov
dochádza pri dvojstranných právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy /§ 44 ods. 1, § 43c ods.
2 Občianskeho zákonníka/. Uvedené konanie veriteľa len umocňuje záver súdu, že celú záležitosť
ohľadom uzatvorenia zmluvy inicioval výlučne len veriteľ, čomu zodpovedá aj „vyhlásenie zmluvných
strán“ v zmluve, že riadnym podpisom zmluvy uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o úvere, pričom

veriteľ môže uzavrieť a podpísať zmluvu i s prípadnými výhradami a zmenami oproti obsahu podanej
žiadosti o úver.

13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy,

žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.6.2011. Odhliadnuc od
uvedeného súd konštatuje, že zmluva o pôžičke neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, ako napr. presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o
termínoch jednotlivých splátok, o určení , aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom nesprávne je
uvedený údaj o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady spotrebiteľa a je

v rozpore s § 2 písm. l/ citovaného zákona. Úver by bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov,
pričom žalobcovi by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet odporcu poskytol v sume
5.000 eur po odpočítaní platieb žalovaného.

14. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo,

žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy,
ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu
- predžalobnú upomienku z 29.2.2012, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu. Je pravdou, že v zmysle §
565 OZ v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní splátok, preto pre
rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný.

15. S poukazom na vznesenú námietku premlčania podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení bez ohľadu na nečinnosť žalovaného , súd ex offo posudzoval či právo
žalobcu , ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenie veriteľabolo poskytnuté pravdepodobne dňa 7.6. 2011 po odsúhlasení žiadosti veriteľom , preto začala
plynúťdvojročnásubjektívnapremlčacia doba týmtodňom,pretoževeriteľmuselvedieť,ženedochádza
k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala

plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j.
nepochybnedňom7.6.2011advojročnásubjektívnapremlčaciadobauplynulanajneskôrdňom7.6.2013
atrojročnáobjektívnapremlčacia doba dňa7.6.2014.Právnypredchodcažalobcu podal žalobu nasúd
5.2.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia
na premlčanie jeho práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie § 262 ods. 1 CSP v
spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu prináleží nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

17. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a III. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP , keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz nesprávnehoprávneho
posúdenia veci . Právny záver súdu prvej inštancie, že považuje predmetnú zmluvu za neplatný právny
úkon, keď žalovaný vypĺňal údaje v bode V. zmluvy, teda výšku pôžičky 5.000,- eur a dobu splácania 60
mesiacov, pričom bod VII. Zmluvy obsahuje údaje vyplnené žalobcom ,ktoré neboli obsahom bodu V.,

je nesprávny. Súčasťou zmluvy boli aj podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06, kde v bodoch
2 a 3 sú uvádzané hodnoty výšky splátok a RPMN. Žalovaný sa pri zvolení si pôžičky vo výške 5.000,-
eur a 60- mesačných splátkach mohol oboznámiť s výškou mesačnej splátky. Žalobca považuje zmluvu
o pôžičke za platný právny úkon . Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06 podanú žiadosť
nenahrádzajú, ale ju len dopĺňajú. Nakoľko došlo k schváleniu žiadosti v rozsahu, v akom bola doručená

žiadosť dlžníka, nebola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovaného. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-42/15, keď zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument ako
i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010 / nesprávne právne
posúdenie veci / . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám, vo veci rozhodol .
Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

18.Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je
vecne správny. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatný
právny úkon a preto nebolo možné posudzovať otázku premlčania každej splátky osobitne. Pokiaľ
žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ tak je potrené uviesť, že predmetný rozsudok na

zaoberal požiadavkou určitosti, stručnosti, presnosti , jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia
dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou stranou. Žalovaný bol oboznámený iba so zmluvným
formulárom dňa 26.05.2011 a následne došlo 07.06.2011 k doplneniu nových údajov / RPMN, ročná
úroková sadzba, konečná splatnosť/. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje Občiansky zákonník
v zmysle ust. § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a súčasne žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

19. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379,§ 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti, výroku II. a III., podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke z rovnakých

dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný požiadal o úver
dňa 26.5.2011 v sume 5.000,- eur a to na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol výšku pôžičky
5.000,- eur , počet splátok 60 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami . K prijatiu
návrhu nedošlo , pretože právny predchodca žalobcu neprijal návrh žalovaného bez výhrad a zmien, keďoznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak, ako je uvedené v časti VII. Schválená výška
pôžičky.Vtejtočastizmluvy žalobcauvádzaúdajopôžičke,počtesplátok,výškuúrokovejsadzby,výšku
mesačnej splátky , výšku RPMN, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť výšku mesačnej splátky.

Prijatie návrhu so zmenami predstavuje nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Žiadosť o poskytnutie
pôžičky nemôžu nahradzovať Podmienky k zmluve o poskytnutí PQ-06. Zmluva o pôžičke nebola
uzavretá platne pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke neobsahuje v zmysle
ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch
jednotlivých splátok , o určení, aká suma zo splátky pripadá na úrok. Nesprávny je aj údaj o celkovej

výške pôžičky, keď táto zahŕňa aj náklady spotrebiteľa.

22.Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie , ktorý pri
rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne
právne závery.

23. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmluvy rozdeliť
na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmluvy , ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda

žalobca v časti zmluvy bod VII. „ Schválená výška pôžičky “ uvádzal iné údaje ako údaje, ktoré boli
predložené žalovanému , išlo o nový návrh, ktorý mal žalovaný prijať. Je potrebné súhlasiť s názorom
súdu prvej inštancie, že v bode VII. Uviedol žalobca nové údaje a údaj o pôžičke, počte splátok, výšku
úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť údaj
ako výšku mesačnej splátky . Nový návrh žalovaného však nebol žalobkyňou prijatý, čo znamená, že

k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.

24. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.
Pritom včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas,
je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje

návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto
včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov.
Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy,
sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj

odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu
zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené a poukazujúc na v napadnutom rozsudku citované ust. § 43c ,
§ 44 ods. 1, 2 a § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka , odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie,
že žalovanému bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky a to bez toho, aby
žalovaným došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

25. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil , že zmluva o pôžičke zo dňa 7.6.2011 nebola platne
uzatvorená, keď žalovaný podpísal predmetnú zmluvu dňa 26.5.2011 a žalobca dňa 7.6.2011. Nedošlo
k úplnej akceptácii zmluvy o pôžičke žalovaným , keď zo strany žalobcu išlo o uvedenie údajov pôžičky
poskytnutej za iných podmienok, ako žiadal žalovaný.

26.Rovnako správne posúdil súd prvej inštancie zmluvu o pôžičke, ktorá neobsahuje podstatné
náležitosti poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch , a to presný údaj o konečnej
splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok a určení, aká suma zo splátky pripadá na úrok. Termín
splatnosti splátok je uvedený len vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré v bode 6.2 upravujú,

že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

27.K tomuto odvolací súd uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť len bližšiemu
vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo potrebné

do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Termín splatnosti
splátok ako obligatórna náležitosť musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ
preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie
významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnúsplatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a pod.), pri
existencii relevantného údaja o termíne prvej a ostatných splátok je tiež objektívne zistiteľná konečná
splatnosť úveru.

28. Rovnako je správny vecný záver súdu prvého stupňa o tom, že chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť
zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) teda termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru . Tento údaj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné odvodzovať
od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri

danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29.Názor súdu prvej inštancie, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že zmluva o pôžičke je
bezúročná a bez poplatkov / § 11 ods. 1 písm. a/ je preto správny.

30. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu nedošlo a preto patrí žalobcovi
len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktorý je podľa § 107 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka
premlčaný, pričom na toto premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie pri tomto závere o premlčaní nároku žalobcu a z toho vychádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí

žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody takéhoto záveru a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.

31. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov

konania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP).

32. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).