Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204674
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214204674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskakanceláriasosídlomPajštúnska5,Bratislava,protižalovaným:X/Y.X.,A..XX.XX.XXXX,N..
XX.XX.XXXX, A. W. Q. XXX/X, O., X/ F. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. O. XXXX, o zaplatenie 2.574,39
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči žalovanej 1/ z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 78,39 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo

výške 16,68 eur z a s t a v u j e .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.03.2014 doručenou súdu dňa 11.03.2014 domáhal voči žalovaným 1/

a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.574,39 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným 1/ a 2/. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 16.06.2005 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným 1/ a 2/
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácanie peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver
vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 48,00 eur vždy k 20-
temu dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.01.2011 do 20.06.2015 v
počte 54 a celkovej výške 2.574,39 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.06.2015 sa stali
splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si ďalej uplatnil
úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.01.2011 do 11.08.2013 vyčíslený vo výške 161,47 eur,

ročný úrok z omeškania 8,50 % zo sumy 2.574,39 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov
konania.3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o splátkovom úvere
zo dňa 16.06.2005, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované
žalovanej 1/ a žalovanému 2/, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, prílohu k Zmluve o

postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 13.02.2014 adresovaný žalovanej 1/ a žalovanému 2/.

4. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016 žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanej 1/ späť.
Následne žalobca podaním doručeným súdu elektronicky dňa 16.05.2017 a doplneným písomne dňa
22.05.2017 vzal svoju žalobu späť aj v časti istiny vo výške 78,39 eur a v časti vyčísleného úroku z

omeškania vo výške 16,68 eur.

5. Žalovaná 1/ v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela, k podanej žalobe sa pred svojim úmrtím
nevyjadrila. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí so žalobou, preto nesúhlasí ani s jej späťvzatím, nie je so žalobcom v zmluvnom záväzku,
ku dňu podania vyjadrenia bolo z úveru zaplatených 3.756,00 eur, úver čerpali vo výške 3.319,00 eur,

navyšovanie a sankcionovanie úžerníckymi spôsobmi žalovaný 2/ odmieta, banka má splatený úver v
celej výške aj s úrokom.

6. Súd vo veci dňa 24.05.2017 vykonal pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe, právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver na základe Zmluvy o splátkovom

úvere, žalovaní 1/ a 2/ porušili svoje zmluvné povinnosti, nakoľko nedodržali platobnú disciplínu.
V dôsledku toho sa dostali do omeškania, načo boli vyzvaní výzvou na úhradu omeškanej sumy.
Na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovali, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k
vyhláseniumimoriadnejsplatnostianáslednepostúpilpohľadávkunažalobcu.Žalovaní1/a2/neuhradili
dlžnú sumu, preto žalobca navrhol, aby súd žalobe v zmysle čiastočného späžvzatia žaloby vyhovel.

K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp zn. 4Obo/210/2001, kde súd konštatoval, že na založenie aktívnej vecnej legitimácie
postačuje relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Keďže v konaní bola
predložená výzva právneho predchodcu žalobcu ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
má žalobca za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Na pojednávaní žalobca ako ďalšie

listinné dôkazy predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.11.2010 adresovanú žalovanej
1/ na úhradu splatnej pohľadávky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013
adresované žalovanej 1/ a žalovanému 2/ spolu s dokladom preukazujúcim ich doručovanie žalovanej
1/ a žalovanému 2/ (neprevzaté listové zásielky).

7.Žalovaný2/napojednávaníuviedol,žemázato,ženastranežalobcuideonedostatokaktívnejvecnej
legitimácie s poukazom na zákon o bankách. Zmluvu o postúpení pohľadávok žalovaný 2/ považuje za
neplatnú aj vzhľadom k tomu, že nie je vykázané doručenie oznámenia pôvodného veriteľa žalovaným.
Z neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť platné právne účinky. Žalovaný 2/ pohľadávku neuznal
čo do výšky a čo do dôvodu, pretože žalobca nepreukázal a neosvedčil žalovanú pohľadávku. Žalovaný

2/ žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu aj preto, že nikto nemôže postúpiť viac práv ako má on
sám, výška úveru bola 3.319,39 eur, žalovaný 2/ zaplatil 3.839,30 eur, čiže na strane pôvodného veriteľa
nevznikla pohľadávka a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že úver sa s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pre absenciu náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. d), i), j)
a k) predmetného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný 2/ predložil na pojednávaní

ako listinné dôkazy tlač pohybov preukazujúcu úhrady žalobcovi a výpisy z úverového účtu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ dňa
16.06.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške
3.319,39 eur a žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 120 mesačných
splátkach po 48,00 eur vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná
dňa 20.07.2005 a posledná 20.06.2015. Keďže žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní s plnením svojho

záväzku, vyzval právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 22.11.2010 žalovanú 1/ na úhradu splatnej
pohľadávky. Z dôvodu porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných
podmienok právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť úveru.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013 právny predchodca žalobcudoručil žalovaným 1/ a 2/. Dňa 27.06.2013 právny predchodca žalobcu ako postupca uzavrel so
žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o splátkovom úvere zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Oznámenie o postúpení

pohľadávky adresované žalovanej 1/ a žalovanému 2/ postupca vyhotovil dňa 09.07.2013.

10. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) tento zákon upravuje
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so

sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na
území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. V priebehu konania žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanej 1/ späť. Žalobca následne zobral späť
žalobu aj v časti istiny vo výške 78,39 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 16,68 eur.
Keďže k späťvzatiu žaloby v uvedených častiach došlo pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie
sporu alebo pojednávanie, súd na nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby neprihliadal a konanie
voči žalovanej 1/ a v časti istiny vo výške 78,39 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške

16,68 eur zastavil.

20. Následne sa súd zaoberal samotným nárokom žalobcu voči žalovanému 2/, pričom po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimáciežalobcu. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným
1/ a 2/ finančné prostriedky, ktoré sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu

v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom bolo
aj postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalovaným 1/ a 2/, vstúpil do práv banky ako jej
právny nástupca. Keďže predmetom postúpenia bola banková pohľadávka, vyžaduje sa, aby bol pri jej
postúpení dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou
ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za
predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu banky pred zamýšľaným prevodom mohla
byť banková pohľadávka postúpená zmluvou na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. V
priebehu konania žalobca síce predložil výzvu banky adresovanú žalovanej 1/, jej doručenie žalovanej
1/ však už nepreukázal. Keďže voči žalovanej 1/ bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené, súd

skúmal, či bolo preukázané splnenie podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky voči žalovanému
2/. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 2/ na
splnenie záväzku, s úhradou ktorého bol v omeškaní, preto súd na žalobou uplatnenú pohľadávku hľadel
ako na pohľadávku nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so
zákonom. Z tohto dôvodu je potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto

nepostupiteľnej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. Na neplatnosť zmluvy bol pritom
súd povinný priahliadnuť ex offo, keďže pokiaľ ustálená súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že
zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ),
tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, na ktorého dodržiavaní sa

zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
V časti o zastavení konania voči žalovanej 1/ žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie

konania, preto nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanej 1/. Keďže
žalovaná 1/ ako subjekt práva neexistuje, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Aj zastavenie konania
v časti istiny vo výške 78,39 eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 16,68 eur procesne
zavinil žalobca, ktorý v týchto častiach vzal svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu, preto nárok na
náhradu trov konania vznikol v tejto časti žalovanému 2/. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, preto v

tejto časti vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému 2/ ako úspešnej starne sporu. Žalovanému
2/ teda vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z.).