Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618200750.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matka I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36838876 a otec G. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X., G. J. č. XXXX/XX, zast. Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky, Štefánikova 3, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/92/2018-132 zo dňa 12.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal.
D. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc od 01.03.2018,
ktorú je otec povinný poukazovať do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci, čím mení rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 9C/82/2009-19 zo dňa 06.05.2009 v časti o výživnom.
II. Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa zročného výživného a vo výroku o trovách
konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. zo
sumy 33 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc od 01.03.2018. Zároveň povolil otcovi
splatné výživné na maloletú D. za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vo výške 668 eur splácať v
mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod následkom straty
výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.05.2009 sp. zn.
9C/82/2009 v časti o výživnom na maloletú D. . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú D. je dôvodný. Súd prvej
inštancie považoval v konaní za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 8
rokov, odkedy tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov došlo k podstatnej
zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Maloletá D. ukončila základnú školskú dochádzku
a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole v Nitre , s čím sú spojené zvýšené výdavky súvisiace so
školou ale i bežné výdavky (vreckové, telefón, internet, výdavky na hygienu, kozmetiku, oblečenie a
podobne). Zvýšené výdavky má v súvislosti s nosením okuliarov a kontaktných šošoviek . Vzhľadom k
tomu bol súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne
zvýšili odôvodnené výdavky na maloletú D., na ktorých sa musia podieľať obaja rodičia. Konštatoval,
že aj na strane oboch rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného rozhodnutia
o výživnom v rozvodovom konaní, sp. zn. 9C/82/2009 bola matka zamestnaná do 30.04.02009 s
priemerným čistým zárobok 420 eur , ale od 01.05.2009 bola už nezamestnaná. Otec maloletej bol
tiež nezamestnaný od 15.02.2009 a obaja rodičia poberali dávky v nezamestnanosti. Rodičia maloletej

D. sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloletá
bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 33 eur mesačne,
styk otca s maloletou bol v neobmedzenom rozsahu. Súd túto dohodu schválil. Na strane matky od
predchádzajúceho rozsudku nastala zmena v majetkových pomeroch, nakoľko začala pracovať ako
predavačka s priemerným mesačným čistým zárobkom 400eur. Žije s priateľom , ktorý prevádzkuje
autoservis a podieľa sa finančne na spoločnej domácnosti , bývajú v prenajatom 2 izbovom byte, za
ktorý platia mesačne nájom 190 eur a náklady spojené s bývaním spolu 82 eur. Matke nepribudla
vyživovacia povinnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na to, že matka sa na
výžive maloletej podieľa nielen finančne ale aj osobnou starostlivosťou. K výraznej zmene pomerov
došlo aj na strane otca, ktorý je živnostník, prevádzkuje taxislužbu a podľa daňového priznania za rok
2017 mal príjem 4.855,15 eur , čo je 404 eur mesačne. Otec uzatvoril nové manželstvo a jeho manželka
pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným zárobkom 520 eur. Otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k mal. T., ktorá pochádza z jeho terajšieho manželstva a maloletá navštevuje materskú školu.
Otec s rodinou býva v byte, ktorý majú s manželkou vo vlastníctve a na jeho kúpu si zobrali hypotéku vo
výške 43.000 eur ktorú splácajú po 164,10 eur. Okrem toho majú ďalšie štyri hypoterkárne úvery ktoré
splácajú po 133,26 eur, 112,84 eur , 69,63 eur a 10,57 eur mesačne ( spolu 326,30 eura).
1.2 S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, na vývoj životných nákladov a na podstatnú zmenu
pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov , súd prvej inštancie dospel
k záveru, že existuje odôvodnená potreba zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, pričom primeranú výšku
výživného určil sumou 200,- eur. Vychádzal nielen z aktuálnych príjmov oboch rodičov, ktorým sa obom
príjem zvýšil o 400 eur mesačne, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom boli nezamestnaní,
ale aj z ich možností a schopností ako aj z majetkových pomerov. Súd nepovažoval za dôvodnú obranu
otca, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo vyššej sume ako je 50 eur mesačne,
s poukazom na to, že pokiaľ otcovi nepostačuje príjem ktorý dosahuje z podnikania, vzhľadom na svoje
stredné odborné vzdelania v odbore mechanik opravár, má možnosť sa zamestnať a dosiahnuť vyšší
príjem. Z vyjadrenia Úradu práce v Nových Zámkoch súd zistil, že majú v ponuke voľné pracovné miesta
zodpovedajúce vzdelaniu otca u šiestich zamestnávateľov s priemerným zárobkom od 600 do 1200
eur mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca , súd konštatoval, že výživné má prednosť pred
ostatnými výdavkami a povinný rodič pred tým, než sa zadĺži, musí zvážiť svoje možnosti a schopnosti
splácať záväzky tak, aby to nebolo na úkor plnenia si jeho vyživovacej povinnosti. Súd vyživovaciu
povinnosť otca určil od 01.03.2017, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania. Zaostalé výživné
za obdobie od 01.03.2017 do 30.06.2018 predstavuje rozdiel medzi doposiaľ zaplateným výživným a
aktuálne určeným výživným . Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP v spojitosti
s § 232 CSP umožnil otcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným až do vyrovnania, a to vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku súdom zvýšeného bežného
výživného. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2 .Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 33 eur mesačne na sumu
100 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že s určenou výškou výživného 200 eur
mesačne nemôže súhlasiť, pretože takto určené výživné je neprimerané vzhľadom na jeho príjem ,
príjem jeho rodiny ale aj na potreby maloletej D. V rozvodovom konaní sa síce dohodli na výživnom v
minimálnom rozsahu, ale prispieval finančne aj nad rámec určeného výživného, čo potvrdzuje výpis z
jeho účtu od roku 2015. Vždy sa podľa možností snažil poskytnúť peniaze matke , aby vedela zabezpečiť
potreby maloletej D.. Keď dcéra nastúpila do školy, podieľal sa na nákupe školských potrieb, prispel na
školský výlet , kúpil jej notebook a pravidelne jej kupoval oblečenie. Keď bola u neho cez víkend dával
jej vreckové 10-20 eur, teda mesačne nad určené výživné jej prispieval ešte sumou 50 eur. S dcérou
D. majú dobré vzťahy, ktoré sa naštrbili po podaní návrhu matkou na zvýšenie výživného a v súvislosti
s výberom strednej školy, keď navrhoval, aby navštevovala školu v L. a bývala u neho, čím by sa znížili
náklady na jej výživu. Pred podaním tohto návrhu komunikoval s matkou, ktorá žiadala od neho zvýšenie
výživného na 150 eur mesačne, na čo reagoval tak, že súhlasí so zvýšením na 50 eur mesačne a okrem
toho bude D. posielať ďalších 50 eur, aby si mohla kúpiť oblečenie a veci, ktoré bude potrebovať,
celkovo by prispieval sumou 100 eur, s čím matka nesúhlasila. Má výhrady k hospodáreniu matky s
finančnými prostriedkami, ktorá na jednej strane tvrdí, že výživné jej nepostačujúce a na druhej strane
dcére kúpila telefón za 1.100 eur , čo považuje za neprimerané jej veku a potrebám. Nesúhlasí ani s
matkou tvrdenými výdavkami na dcéru, ktoré nijakým spôsobom nedoložila a nezodpovedajú ani príjmu
matky a jej priateľa a sú účelovo nadhodnotené. Podľa jeho názoru reálne výdaje zodpovedajú sume 200

eur mesačne, na ktorých sa ale musia podieľať obaja rodičia, nielen otec. Namietal, že súd nesprávne
zhodnotil jeho majetkové a osobné pomery, lebo neprihliadol na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť
a na jeho výdavky na bývanie spolu vo výške 154,71 eur a na splátky úverov ktoré spolu mesačne
predstavujú 490 eur. Okrem toho ostatné výdavky rodiny ( strava, oblečenie, telefón, škôlka, výdavky
na domácnosť ) sú mesačne okolo 357 eur. Celkové náklady jeho rodiny( vrátane doteraz určeného
výživného) pokrývajú príjmy jeho rodiny a výživné vo výške 200 eur mesačne by bolo pre neho likvidačné.
Pokiaľ ide o jeho možnosti a schopnosti dosiahnuť vyšší príjem vzhľadom na jeho vzdelanie, nesúhlasil
s tvrdením súdu, pretože v danom odbore mechanik opravár nikdy nepracoval a netrúfol by si na takúto
prácu bez praxe. Okrem toho má aj po operácii v roku 2010 zdravotné problémy s chrbticou a nemôže
vykonávať akúkoľvek prácu.
3 Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,
že otec odvolanie odôvodňuje tým, že jeho príjem s príjmom jeho manželky postačuje len na výdavky
ich domácnosti a osobné náklady. Zároveň otec spochybňuje výdavky na maloletú D. a považuje ich za
nadhodnotené. Matka popiera jeho tvrdenie , že prispieval na výdavky dcéry v hotovosti nad rámec
bežného výživného., výnimočne prispel ak mala sviatok alebo za vysvedčenie. To čo preukazuje výpismi
z účtu sa týka obdobia pred podaním návrhu a nesúvisí s touto vecou. Náklady na maloletú sa podstatne
zvýšili nástupom na strednú školu, ktorú si vybrala, dochádzajú obe do Nitry autobusom 25 km, čo
nie je také nákladné ako keby bývala na internáte. Otec sa bráni zvýšeniu výživného napriek tomu,
že 9 rokov platí výživné na hranici minimálneho výživného . Výdavky , ktoré má s maloletou a ktoré
dokladovala v konaní, nie sú nadhodnotené. Pokiaľ ide o príjem otca, súd správne posúdil jeho možnosti
a schopnosti, pretože je nereálne aby podnikal 9 rokov so stratou a jeho príjem bol 400 eur mesačne.
Jeho skutočné príjmy sú teda vyššie ako uvádza a vzhľadom na jeho vzdelanie a vek by mohol zarábať
viac. Ak by mal zdravotné problémy s chrbticou ako je možné, že môže podnikať v oblasti taxislužby
a robiť hokejového rozhodcu.
4 Otec v replike na vyjadrenie matky zopakoval to, čo uvádzal vo svojom odvolaní a dodal, že
hokejového rozhodcu od operácie chrbtice robí už len v žiackych súťažiach, čo je menej fyzicky náročné
a aj menej platené ako v seniorských súťažiach. Ďalej uviedol, že za posledné tri roky nasporil pre
dcéru D. peniaze na operáciu očí , čo je asi 450 eur . Trval na tom, že okrem výživného prispieval dcére
finančne a to nielen na meniny či narodeniny, ale podľa jej potrieb, sama si z jeho účtu vyberala peniaze .
5 Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si
povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a v časti
zročného výživného a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 psím. c) CSP zrušiť a vec v
rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
7 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9 Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
10 Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11 Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
12 Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13 Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14 Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní

o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase
predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká
zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný vždy skúmať príčiny),
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a
pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej
dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne.
15 Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. D. nar.
XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca z 33 eur mesačne na 200 eur mesačne majúc za preukázané, že na strane rodičov i
mal. D. došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Odvolanie proti
tomuto rozsudku podal otec, ktorý súhlasil s tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene
pomerov pre určenie výživného, ale nesúhlasil s výškou výživného, ktoré mu súd určil a ktoré považoval
za neprimerane vysoké.
16 Odvolací súd z obsahu spisu zistil , že od poslednej úpravy výživného na maloletú D. v roku
2009 (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 9C/ 82/2009 zo dňa 06.05.2009) , ktorým bola
určená výška vyživovacej povinnosti otca na maloletú 33 eur mesačne, nastala zmena pomerov na
strane maloletej D., i oboch rodičov. Mal. D. oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy bola naposledy
upravená vyživovacia povinnosť, začala navštevovať strednú školu v L.. V súvislosti s tým sa jej
nepochybne zvýšili náklady na zakúpenie školských pomôcok, ošatenie, hygienické potreby a podobne,
čo sú výdavky , ktoré nie je potrebné preukazovať dokladmi , pretože ide o všeobecne známe skutočnosti
a žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by bolo potrebné preukázať, u mal. D. neboli zistené.. Nakoľko
výživné pre maloletú ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo zvýšené takmer 9 rokov,
tejto skutočnosti zodpovedajú aj zvýšené náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné 33 eur. Toto výživné je vo výške minimálneho
výživného, ktoré je povinný platiť každý rodič na svoje dieťa aj keď nemá žiadny príjem . Otec a matka
maloletej sú v súčasnej dobe oproti predchádzajúcemu obdobiu úpravy výživného zamestnaní . Matka
má príjem 400,- eur v čistom, býva spoločne s maloletou a s priateľom v spoločnej domácnosti v 2
izbovom byte, pričom podľa jej tvrdenia jej priateľ prispieva na náklady domácnosti. Matke sa počet
vyživovacích povinností nezmenil. Otec oproti predchádzajúcemu obdobiu má príjem z podnikania,
vlastní motorové vozidlo, ktoré používa na výkon živnosti ( taxislužbu) z ktorej má mať príjem 400 eur
mesačne. Otec má so súčasnou manželkou mal. dieťa, jeho manželka je zamestnaná s príjmom 520
eur mesačne. Bývajú v byte v osobnom vlastníctve, na ktorý si zobrali hypotéku a splácajú ju po 164 eur
mesačne. Okrem toho splácajú ďalšie 4 spotrebné úvery( 133,26 eur, 112,84 eur,69,63 eur , 10.57 Eur) ,
spolu všetky úvery mesačne 490 eur. Vzhľadom na tieto majetkové a osobné pomery otca odvolací
súd má za to, že príjmy, ktoré vykazuje otec z podnikania nezodpovedajú skutočným príjmom , pretože
výdavky na zabezpečenie rodiny presahujú ich príjmy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu životná
úroveň otca musí byť vyššia ako deklaroval v konaní, pretože z príjmu 400 eur mesačne a príjmu jeho
manželky 520 eur mesačne nemôže pokryť základné životné náklady pre seba, manželku, ich maloleté
dieťa a splácať úvery. Odvolanie otca v tomto smere považuje odvolací súd za nedôvodné.
17 Zistené majetkové pomery matky tiež umožňujú matke podieľať sa na výživnom, ale v nižšom rozsahu
ako otec, pretože svojou osobnou starostlivosťou o dieťa čiastočne vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca
( § 62 ods.4 Zák. o rodine). Vzhľadom na vek mal. Sofie už nejde o taký rozsah osobnej starostlivosti
ako u dieťaťa v útlom veku. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod. ) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Odvolací súd zhodnotiac zmenu pomerov na strane matky a jej osobné a
majetkové pomery dospel k záveru, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť už neplní v celom rozsahu
osobnou starostlivosťou a preto môže na výživu dcéry tiež prispievať výživným , ale v nižšom rozsahu
ako otec.

18 Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu matky bolo potrebné vychádzať aj z
ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv

a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom
životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj
dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t.j. nielen fyzické potreby ale aj potreby
duševné. Pri určení výšky výživného súd musí prihliadať aj na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa
ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine upravujúce právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich
rodičov, je potrebné vykladať v pozitívnom slova zmysle, ale rovnako tak i v negatívnom slova zmysle.
Znamená to, že pokiaľ je životná úroveň rodičov vyššia, participujú ich deti na tejto vyššej životnej úrovni.
Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby
jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( § 62 ods. 5 Zák.
o rodine).

19 Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že na strane maloletej Sofie i na strane oboch
rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, no nie v takom rozsahu ako
ho určil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletej D. sa zvyšujú a výživné v
doposiaľ určenej výške 33 eur mesačne nepostačuje na výživu maloletej a na jej odôvodnené potreby.
Súd prvej inštancie síce správne zhodnotil možnosti a schopnosti otca prispievať na maloletú zvýšeným
výživným, ale podľa názoru odvolacieho súdu v neprimeranej výške. Pri zachovaní zásady rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosti otca z 33 eur mesačne na
sumu 150 eur mesačne , ktoré je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na mal. D.. Takto určené
výživné od otca spolu s výživným od matky ( 100 eur) a rodinnými prídavkami pokryje odôvodnené
potreby mal. D. zodpovedajúce jej veku a odôvodneným potrebám, pri zachovaní rovnakej životnej
úrovne rodičov a detí.

20. Zároveň, s poukazom na to, že odvolací súd zmenil výšku vyživovacej povinnosti otca a pre
rozhodnutie o zročnom výživnom zo spisu nevyplývali potrebné skutkové zistenia , napadnutý rozsudok
v časti, týkajúcej sa zročného výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania musel odvolací súd
zrušiť a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.