Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7212211955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Maximovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I.,Z.76,protižalovanémuZ..I.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomH.,Y.XX,zast.Z..Z.N.,advokátom,sosídlom
H., F. 17, za účasti intervenienta H.0585441, o zaplatenie 28.768,29 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku 36C 84/2012-142 zo 6.5.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti 486,29 € a v prevyšujúcej zamietavej
časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 282 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
282 € a neskôr po rozšírení žaloby, ktorú súd pripustil uznesením 36C 84/2012 zo 7.7.2014, zaplatenia
sumy 28.768,29 € z titulu náhrady škody. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalovaný pri výkone

advokátskej činnosti vyhotovil pre ňu darovaciu zmluvu, ktorá mala vadu a z tohto dôvodu katastrálny
orgán nepovolil vklad vlastníckeho práva v jej prospech. Vadu zmluvy nebolo možné neskôr odstrániť,
pretože darkyňa (jej matka) medzičasom zomrela. Uplatnená suma pozostáva z odmeny vo výške 150
€, ktorú žalovanému zaplatila za vyhotovenie návrhu darovacej zmluvy, zo sumy 132 €, ktorú zaplatila
ako správny poplatok za podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, zo sumy 486,29 €, ktorú zaplatila
ako náhradu trov neúspešného súdneho konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia) voči
právnej nástupkyni darkyne v konaní pred súdom o určenie povinnosti odstrániť vadu darovacej zmluvy

a zo sumy 28.000 €, ktorá predstavuje polovicu hodnoty z predmetu daru (bytu), pretože v dedičskom
konaní získala iba polovicu bytu.

3. Intervenient do konania vstúpil na strane žalovaného, pretože má na výsledku sporu právny záujem,
ktorý vyplýva zo skutočnosti, že je poisťovateľom zodpovednosti za škodu, ktorú žalovaný ako advokát
môže spôsobiť výkonom svojej činnosti.

4. Žalovaný neuznal nárok žalobkyne, žiadal žalobu zamietnuť, pretože škoda nevznikla, katastrálne
konanie je len prerušené a je iba na žalobkyni, aby odstránila vady vytýkané v katastrálnom konaní.
Tvrdil, že pri výkone svojej advokátskej činnosti v prospech žalobkyne nič nezanedbal a namietal aj to,
že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala výšku škody. Neskôr vzniesol námietku premlčania.5. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako advokát vyhotovil dňa 29.4.2010 darovaciu
zmluvu medzi darkyňou D. H., matkou žalobkyne, a žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej

bolo darovanie bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu na V.. Na základe návrhu žalobkyne na
povolenie vkladu tejto darovacej zmluvy sa na Katastrálnom úrade v Košiciach dňa 30.4.2010 začalo
katastrálne konanie pod sp. značkou V- 3729/10. Za podanie tohto návrhu zaplatila žalobkyňa správny
poplatok vo výške 132 €. Rozhodnutím z 19.5.2010 bolo toto katastrálne konanie prerušené na 30 dní
a účastníci konania boli vyzvaní, aby vykonali opravu darovacej zmluvy tak, že doplnia spoluvlastnícky

podiel k parcele č. 1262 a opravia článok IV. zmluvy, v ktorom je uvedené, že dom stojí na parcele
č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy o výmere 296 m2, pričom k pozemku je zriadené zákonné
právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov v dome. Následne Katastrálny
úrad v Košiciach dňa 11.6.2013 rozhodol o prerušení konania do ukončenia konania vedeného na
Okresnom súde Košice II, na ktorom žalobkyňa dňa 5.4.2013 podala žalobu súvisiacu s príslušným
katastrálnym konaním. Súd zistil, že žalobkyňa na Okresnom súde Košice II viedla súdne konanie,

ktorým sa proti právnej nástupkyni darkyne, ktorá zomrela dňa 5.5.2010, domáhala vydania rozsudku, že
„Žalovaná je povinná v darovacej zmluve zo dňa 29.4.2010 doplniť spoluvlastnícky podiel k parc. č. 1262
a opraviť čl. IV v zmysle požiadavky Správy katastra v konaní V-3729/10 do 10 dní po právoplatnosti
rozsudku“. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, súd rozsudkom sp. zn. 36 C 50/2013 z 18.2.2014
žalobu ako neoprávnenú zamietol a zaviazal ju nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 386,79 €,

ktoré žalobkyňa uhradila právnemu zástupcovi žalovanej advokátovi JUDr. Dušanovi Remetovi dňa
19.6.2014. Katastrálny úrad v Košiciach dňa 14.5.2014 rozhodnutím V 3729/2010 zastavil konanie o
povolení vkladu podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že neboli odstránené
nedostatky návrhu (doplnené spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1262 a opravený článok IV. zmluvy).

6. Súd po právnom posúdení veci podľa § 18 ods. 2 zákona č. 563/2003 Z.z. o advokácii, § 420
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uzavrel, že žalovaný pri výkone svojej advokátskej
činnostivyhotovildarovaciuzmluvu,ktoránebolavsúladesozákonom,pretopríslušnýkatastrálnyorgán
po neodstránení jej vád, katastrálne konanie zastavil, teda nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva v
prospechžalobkyne.Žalovanýtedaporušilsvojuprávnupovinnosťposkytovaťprávneslužbysodbornou

starostlivosťou, preto zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni, pretože táto škoda je v priamej príčinnej
súvislosti s vyhotovením zlej darovacej zmluvy. Súd ho preto zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu škody
vo výške 282 €, ktorá pozostáva zo sumy 150 €, ktorú mu zaplatila za vyhotovenie darovacej zmluvy a
zo sumy 132 € ako správneho poplatku za podanie návrhu na vklad darovacej zmluvy.

7. Na obranu žalovaného, ktorý uviedol, že ponúkol žalobkyni zastupovanie aj v katastrálnom konaní,
súd argumentoval, že jednak žalovaný ako advokát mal zákonnú povinnosť vyhotoviť návrh zmluvy
s odbornou starostlivosťou, tak, aby bola vkladuschopnou listinou bez akejkoľvek následnej opravy
zmluvy a jednak aj keby mu žalobkyňa udelila plnomocenstvo na zastupovanie v katastrálnom konaní,
tak opravu zmluvy po prerušení katastrálneho konania (19.5.2010) už nebolo možné vykonať, pretože

darkyňa zomrela skôr, dňa 5.5.2010.

8. K nároku žalobkyne na náhradu škody v sume 486,29 €, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zaplatením
náhrady trov neúspešného súdneho konania voči právnej nástupkyni darkyne v konaní pred súdom o
určenie povinnosti odstrániť vadu darovacej zmluvy, súd uviedol, že tieto výdavky žalobkyne by bolo

možné považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný iba v prípade súčasného naplnenia troch
podmienok: 1. protiprávneho úkonu, 2. spôsobenia škody a 3. príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a spôsobením škody. Súd dospel k záveru podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za
škodu nie sú naplnené, pretože chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného (zle
pripravená darovacia zmluva) a vznikom príslušného súdneho sporu, pretože tento začal na základe

žaloby žalobkyne, ktorá ako plne spôsobilá osoba na právne úkony sama nesie zodpovednosť za
prípadný neúspech v tomto konaní. Žalobu v tejto časti preto súd ako nedôvodnú zamietol

9. Žalobkyňa sa ďalej domáhala zaplatenia sumy 28.000 € (polovica hodnoty z predmetu daru). Po
vznesení námietky premlčania žalovaným v tejto časti nároku, súd po jej právnom posúdení podľa §

100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2 OZ, § 120 ods. 1, 4 O.s.p. dospel k záveru, že námietka je dôvodná
a došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Uviedol, že žalobkyňa si
tento svoj nárok uplatnila na súde dňa 26.6.2014 a žalovaný darovaciu zmluvu vyhotovil najneskôr ku
dňu 29.4.2010 (deň podpísania zmluvy), z čoho vyvodil, že žaloba bola podaná po viac ako štyrochrokoch od udalosti, z ktorej škoda vznikla, preto tento nárok žalobkyňa uplatnila po uplynutí objektívnej
premlčacej lehoty, ktorá je trojročná.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žalovanému nepriznal náhradu
trov z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý videl v tom, že spor vznikol protiprávnym konaním
žalovaného, ktorý ako advokát neposkytol svoje služby žalobkyni riadne, čím jej vznikla škoda, ktorú jej
súd nemohol priznať pre vznesenú námietku premlčania.

11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania z napadla včas podaným
odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.
c/, d/, e/, f/ a h/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Argumentovala, že v zmysle ustálenej judikatúry začiatok
plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tento pojem zahŕňa
nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody ale aj vznik škody

samej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods. OZ totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať
len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť
skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej
premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.2.2009,
sp. zn. 2 Cdo 118/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.3.2008, sp. zn. 25 Cdo 490/2006).

Plynutie subjektívnej premlčacej doby sa nemôže začať skôr než plynutie objektívnej premlčacej doby,
t.j. skôr než škoda vznikla, teda objektívna premlčacia doba môže začať plynúť až od okamihu vzniku
škody a najskôr v tento deň môže začať plynúť aj subjektívna doba (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
26.10.2005, sp. zn. 25 Cdo 2232/2005). Dôvodila, že škoda jej vznikla rozhodnutím katastra o zastavení
konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, pretože toto malo za následok, že nenastali vecno-

právne účinky darovacej zmluvy vypracovanej žalovaným a teda nenadobudla vlastnícke právo k bytu,
t.j. uvedenou skutočnosťou jej vznikla škoda. Až do rozhodnutia o zastavení konania škoda len hrozila,
nakoľko účastníci katastrálneho konania (účastníci darovacej zmluvy, resp. jej právni nástupcovia)
mohli dobrovoľne odstrániť vady darovacej zmluvy. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, konanie
zastavilrozhodnutímzo14.5.2014,právoplatným10.6.2014.Tátoprávoplatnosťzakladámomentvzniku

škody pre žalobkyňu, pretože nenastali vecno-právne účinky darovacej zmluvy a žalobkyňa sa nestala
vlastníčkou predmetu daru a zároveň zakladá aj začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej
doby pri práve na náhradu škody. Zároveň deň právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania zakladá
začiatok plynutia aj subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Nárok na náhradu škody v rozsahu 28.000
€ si žalobkyňa uplatnila dňa 26.6.2014, t.j. v lehote do jedného mesiaca od vzniku škody samej, preto

k premlčaniu nedošlo.

12. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
24.8.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolacie námietky
sú čiastočne dôvodné.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania

(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.17. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, v tejto časti je
rozsudok právoplatný a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd je rozsahom odvolania
viazaný (§ 379 CSP), preto preskúmava rozsudok len v žalobkyňou napadnutom rozsahu.

18. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne je tvrdenie, že jej nárok na náhradu škody v sume 28.000
€, ktorý uplatnila proti žalovanému návrhom na rozšírenie žaloby dňa 26.6.2014, nie je premlčaný.

19. Úpravu práv a povinností advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi,

upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákon o advokácii ). Zákon o advokácii právnu
úpravu premlčania neobsahuje. Všeobecná úprava náhrady škody, vrátane rozsahu náhrady škody a
komplexná úprava premlčania je upravená v Občianskom zákonníku. Na právny vzťah účastníkov je
potrebné aplikovať ustanovenia o náhrade škody upravené v zákone o advokácii a podporne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka a na premlčanie práva vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu
je potrebné použiť ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda

aplikoval na vec správny právny predpis, keď posudzoval otázku premlčania podľa Občianskeho
zákonníka.

20. Pri premlčaní práva na náhradu škody ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (§ 106
ods. 1 OZ) a objektívnu (§ 106 ods. 2 OZ). Ich začiatok je stanovený samostatne. Pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)
dozvedel o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe
ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za
škodu zodpovedá (R 16/2014). Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih

kedy k škodovej udalosti došlo. Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať iba s protiprávnym
úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť
skôr, než ku škode na veci vôbec došlo. Vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je
taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej
z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej

premlčacej doby teda platí zásada, že lehota zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť
neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto
súvislosti môžu nastať rôzne okolnosti plynutia subjektívnej doby premlčania.

21. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tvrdiť, že ku škode žalobkyne vo výške

28.000 € došlo už vyhotovením darovacej zmluvy dňa 29.4.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že Správa
katastra Košice, po tom, čo jej darovacia zmluva dňa 30.4.2010 bola predložená s návrhom na jej
vklad, rozhodnutím z 19.5.2010 najskôr prerušila konanie, aby sa odstránili údajné nedostatky zmluvy,
a napokon katastrálne konanie evidované pod č. V 3729/2010 právoplatne ukončila dňa 13.6.2014
rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad podľa § 31b

ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. O prípadnej škode žalobkyne, ktorú určila vo výške 28.000 €,
možno preto hovoriť až od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy bolo jednoznačne zrejmé, že ku
vkladu predmetnej darovacej zmluvy vyhotovenej žalovaným, do katastra nehnuteľností z dôvodu jej
vád nedôjde, a žalobkyňa sa z tohto dôvodu nestane výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom
darovacej zmluvy.

22. Pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní premlčacej doby nároku žalobkyne na náhradu škody vo
výške 28.000 € vychádzal z iného právneho názoru, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade
škody v tejto výške a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej
inštancie opätovne posúdiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné)

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody a jeho výške a vysporiadať sa so všetkými
právnymi a skutkovými tvrdeniami a argumentáciou žalobkyne v odvolaní ako aj s námietkou premlčania
vznesenou žalovaným.

29. Odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262

ods. 1, § 396 ods. 1 CSP) pretože im v ňom žiadne trovy nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).