Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211187
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714211187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Ing. Ľubomír

Harmaniak CSc., miesto podnikania Beskydská 10, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 40089657, proti
žalovanémuJUDr.JozefĎurica,súdnyexekútor,Borovianska17,96001Zvolen,zastúpenýMgr.Iankom
Troiakom, advokátom, Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.473,40 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.7.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 23.7.2014, ktorou sa domáhal

toho, aby súd prikázal žalovanému, ktorého označoval ako povinný zaplatiť mu pohľadávku vo výške
41.591,-Sk,teda1.387,-€bezpríslušenstva,úrokyzomeškania1%ročnepočas9-tichrokovzistinyam
blok 68,80 €, spolu 44.166,- Sk, teda 1.485,50 €, lebo na výzvu zo dňa 27.11.2013 dobrovoľne nesplnil
povinnosť (kurz 30,126 Sk/1 euro), tiež príslušenstvo, trovy konania 2.075,- Sk 68,80 €, súdny poplatok
500,- Sk 17,60,- €, spolu povinnosť 1.387,- € pohľadávka, trovy konania 68,80 €, úroky z omeškania
17,60 € spolu 1.571,90 €.
Svoju žalobu zdôvodnil tým, že táto pohľadávka vznikla 10.8.2005 a 12.12.2005 voči VTÁČNIK s.r.o.,

bola potvrdená 13.7.2007 exekútorom, ako štvrtá v poradí, prijatá dňa 9.1.2006, teda platí 10-ročná
premlčacia doba, lebo dlžník uznal dlh. Národná kriminálna agentúra SR pre stíhanie str. 4 ods. 1, 2
v tejto veci ako právny dokument potvrdila, že exekútor uvoľňoval peniaze pre obce, ktoré mali horšie
poradie ako žalobca. VTÁČNIK s.r.o. je už v konkurze, je nejasný, podľa jeho súvahy a výsledovky
za II./2014 má stále majetok a exekúcia pokračuje, ak tomu tak nie je, je neznámy. Žalobca si veril,
že pohľadávku povinný uspokojí podľa konania vo veci. Pohľadávka nebola uspokojená jednoznačne
chybou exekučného úradu, porušením exekučného zákona § 44, lebo podľa priloženého znaleckého

posudku uvedeného v uznesení - Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka,
Expozitúra stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská Bystrica, strana 4, exekučný úrad poskytoval
peniaze od Poľnohospodársky platobnej agentúry zo zdrojov Európskej únie konateľovi spoločnosti
VTÁČNIK s.r.o., pritom neuspokojil túto predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla oveľa skôr a bola celkom
ako poradie č.4. Podľa textu strana 4 je právne dokázateľné aj zrejmé, že exekútor mohol a bol povinný
pohľadávku zaplatiť aj reálne, aj právne, bola táto možnosť, ale to neurobil, preto požaduje platbu z
akýchkoľvek zdrojov. Podľa strany 4 ods. 1, 2 exekútorom uvoľnené peniaze na vyplácanie veriteľov,

konateľom spoločnosti došlo aj chybou exekučného, kde uprednostňovaniu veriteľov podľa strany 1 a 4.
Predmetná pohľadávka vyplývala z projektu vypracovaného žalobcom, z ktorého aj dostala spoločnosť
peniaze za hospodárenie na pôde, ktoré je predmetom tejto veci a Vtáčnik dostal aj peniaze na základe
ním vypracovaného projektu z fondov EÚ, ale dlžník povinný neuspokojil záväzok voči nemu finančne.Dlžník bol upozornený, ak faktúru odmietne zaplatiť bude si pohľadávku vymáhať na súde aj s úrokmi.
Oprávnený ako žalobca v predmetnej veci - exekúcia EX421/06-4 exekučný súd Okresný súd Banská
Bystrica, faktúra žalobcu (oprávneného) za neuznanú (nevymoženú) pohľadávku, faktúra č.15/2013 voči

VTÁČNIK s.r.o., teraz už v konkurze, IČO: 36035980.

2. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Ro/167/2014-7 zo dňa 8.8.2014 vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje písomné podanie zo dňa 23.7.2014 tak, aby označil
účastníkov konania, uviedol, kto je žalobca, kto žalovaný, jasne a zrozumiteľne opísal rozhodujúce

skutočnosti, na základe ktorých žiada, aby súd rozhodol, jasne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa domáha,
teda uviedol presné znenie výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (petit), ktorý žiada vyniesť, pričom
petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, označil dôkazy, ktorých sa dovoláva tak, aby z
nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali s tým, že doplnený návrh musí vlastnoručne
podpísať a datovať, a treba ho predložiť v dvoch rovnopisoch, v prípade, že v uvedenej lehote podanie
nedoplní súd toto podanie odmietne.

Dňa 5.9.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie označené ako Návrh na súdne konanie, Platobný
príkaz zo dňa 2.9.2014, v ktorom ako účastníci konania boli označení pôvodné osoby s tým, že v
pôvodnom podaní označovaný povinný bol teraz označený ako žalovaný. Pokiaľ ide o petit, žiadal
žalobca, aby súd prikázal žalovanému ako povinnému zaplatiť pohľadávku žalobcu 1.387,- € bez
príslušenstva, úroky z omeškania 1 % ročne počas 9 rokov zistený am blok, lebo dňa 27.11.2013

dobrovoľne nesplnil spolu povinnosť 1.387,- € pohľadávka, trovy konania 68,80 €, úroky z omeškania
17,60 €, spolu 1.571,90 €. K veci uviedol, že táto vznikla z jeho podnetu na prokuratúru v roku 2015
a bez toho by nikdy nebola vyšetrená. Žalobca v roku 2005 vypracoval pre VTÁČNIK s.r.o. projekt
- Rekonštrukcia stavby pre hovädzí dobytok na čerpanie peňazí z EÚ. Tiež žiadosť na dotácie na
pôdu a žalovaný dostal za túto prácu pre neho teraz už neznámu sumu peňazí, z ktorých mal byť

prednostne uspokojený po ním poslanej faktúre 43.666,- Sk. Dlžník nezaplatil. Okresný súd Žiar nad
Hronom dal platobný príkaz 21.11.2005. Nebolo zaplatené, je to uznanie dlhu. Následne došlo k zmene
vlastníkov VTÁČNIK s.r.o. firmou z ČR, ďalej boli peniaze platené živelne s podozrením korupcie,
uprednostňovaním veriteľov, jemu nebolo zaplatené. Zistil nezákonnosti, dal trestné oznámenie, ktoré
riešila Národná kriminálna agentúra (ďalej len „NKA“), tam viackrát vypovedal, bolo zistené porušenie

zákona, vinníci boli právoplatne odsúdený. Vec teda začala už podľa spisu v roku 2005, bola
daná exekútorovi žalobcom, žalovaný ju zaevidoval podľa dokladu, čím uznal dlh. Exekútor podľa
dokladu NKA neuspokojil jeho pohľadávku v poradí č.4, pričom uspokojoval pohľadávky neznáme vo
výške 170.000,- Sk a teda tvrdil, že bol exekútorom poškodený finančne a žiadal, aby bol z jeho
všetkých peňažných zdrojov uspokojený, teraz platobným príkazom, lebo sú dôkazy a skutočnosti takto

postupovať. Ak podá odpor, bude žiadať konanie na súde, pohľadávka nie je premlčaná. Komunikácia
prebiehala telefonicky s ubezpečením, že bude pohľadávka uspokojená podľa exekučného zákona.
Konkurz nie je ukončený, exekútor je zodpovedný za jeho nezaplatenú pohľadávku, žiadal, aby ju
zaplatil, čo odmietol. Exekútor uvoľňoval peniaze podľa NKA str.4 pre občanov vo výške 175.356,50 Sk,
ale jeho pohľadávka bola v poradí lepšia a tú nezaplatil.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 10C/171/2014-15 zo dňa 26.2.2015 podanie žalobcu zo dňa
23.7.2014 odmietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Dňa 23.3.2015 bolo na tunajší súd doručené odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, na základe
čoho bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu,
keď vo veci bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2015 sp.zn.

16Co/386/2015-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2015, ktorým bolo uznesenie Okresného
súdu Zvolen č.k. 10C/171/2014-15 zo dňa 26.2.2015 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Odvolací súd v tomto rozhodnutí vyslovil záver, že Občiansky súdny poriadok umožňuje zastaviť konanie
podľa § 43 ods. 2 iba vtedy, ak zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (IVÚS1/02,
IÚS139/02).Žalobcanemusívnávrhuvkaždomprípadeformulovaťzpohľadusúduformálneiobsahovo

správnyadokonalývýrokrozhodnutia.Spravidlapostačuje,akzcelkovéhoobsahunávrhuvyplýva,čoho
sa žalobca domáha, aké rozhodnutia, o čom a voči komu chce návrhom dosiahnuť. Je preto nevyhnutné,
aby v návrhu uviedol formuláciu výroku, avšak samotnú formuláciu je možné prípadne za súčinnosti
účastníka konania spresniť, prípadne opraviť. Z doterajších tvrdení žalobcu podľa názoru odvolacieho
súdu jednoznačne vyplýva, že tento sa domáha voči súdnemu exekútorovi zaplatenia sumy ako škody,

ktorá mu bola spôsobená porušením exekučného zákona v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX
421/06. Naviac v odvolaní žalobca upresnil, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.473,40 €,
ktorá má pozostávať z istiny 1.387,- €, trov konania 68,80 € a úrokov z omeškania vo výške 17,60 €, ktorá
suma po sčítaní predstavuje sumu 1.473,40 €, ktorú je možné považovať za sumu, ktorej sa v konečnomdôsledku žalobca voči žalovanému domáha. Ak sa žalobca domáha zaplatenia vyššie uvedenej sumy
voči žalovanému ako súdnemu exekútorovi z dôvodu, že výkonom jeho exekučnej činnosti došlo k
porušeniu exekučného zákona, v dôsledku ktorého bol poškodený, nie je možné konštatovať, že jeho

podanie nemá náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 vrátane § 79 ods. 1 O.s.p. a preto nie je možné v konaní
pokračovať. Keďže neboli naplnené podmienky pre odmietnutie podania v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p.,
žalobcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom a preto odvolaciemu súdu
neostávalo iné ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Dňa 28.4.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa
28.4.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že s návrhom nesúhlasí a ním uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva. Exekúcia č.EX 421/06 vo veci vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného
proti povinnému Solkaris s.r.o. predtým (VTÁČNIK s.r.o.), IČO: 36035980 o vymoženie 1.380,57 € s
príslušenstvom začala podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2006. V čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie bola táto v registri exekúcii zaevidovaná ako siedma v poradí, pokiaľ ide

o povinného VTÁČNIK s.r.o. Lustráciou majetkových pomerov povinného bolo okrem iného zistený
vo vlastníctve povinného aj účet vedený v OTP Banke Slovensko a.s., č.ú. XXXXXXX/XXXX, ktorý
bol v skôr začatých exekúciach, ako aj v exekúcii vedenej v prospech navrhovateľa zablokovaný.
Blokácia bola vykonaná príkazom na začatie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu povinného zo dňa
21.6.2006, ktorý bol tejto banke doručený 23.6.2006. Dňa 4.7.2006 sa do sídla exekútorského úradu

dostavil MVDr. Ľubomír Kropil s konateľom obchodnej spoločnosti VTÁČNIK s.r.o., ktorý mu predložili
k nahliadnutiu doklady preukazujúce skutočnosť, že účet spoločnosti XXXXXXX/XXXX je určený na
poskytovanie dotácií z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorú skutočnosť si následne telefonicky
overil v OTP Banke Slovensko a.s. a dňa 4.7.2006 z tohto dôvodu vydal príkaz na odblokovanie
daného účtu. Pri vydaní príkazu na odblokovanie účtu postupoval v súlade s ustanovením § 61a ods. 1

Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené
alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Účelom tohto zákonného ustanovenia je vylúčiť z exekúcie
majetok, ktorý vzhľadom na svoj špecifický charakter nemôže podliehať exekúcii. V prípade dotačných
prostriedkov, ktoré boli povinnému poskytované a uložené na jeho podnikateľskom bankovom účte, išlo

o prostriedky: 1/ ktoré netvorili súčasť majetku povinného, 2/ ktorých použitie je prísne účelové a 3/
vzťahujesananeobmedzenieichexekuovateľnostiplynúcejzexekučnéhoporiadku,akoajzosobitných
zákonov. Nakoľko na predmetný účet povinného boli poukazované dotačné prostriedky, bolo tento
potrebné odblokovať aj z dôvodov prezumovaných ustanovením § 8 ods. 10 zákona č.523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého výkonu rozhodnutia podľa exekučného poriadku

nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný
majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov (Exekučný poriadok) s
výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje Zmluva podľa § 20 ods. 2. Skutočnosť, že predmetný bankový

účet povinného bol účtom, na ktorý boli povinnému zasielané dotácie, opätovne aj písomne potvrdila
OTP Banka Slovensko a.s. podaním zo dňa 15.12.2014. Iné bankové účty ako aj ostatný majetok
povinného ponechal zablokované a pokračoval v exekučnom konaní v zmysle Exekučného poriadku.
Dňa 13.7.2006 bol sám navrhovateľ osobne v exekučnom úrade, kde bol oboznámený s poradím
jeho pohľadávky, ako aj ostatným obsahom a teda aj so samotným príkazom na odblokovanie vyššie

uvedeného dotačného účtu. Aj v prípade, že by teoreticky pripustil spôsobenie nejakej škody žalobcovi
jeho osobou, čo však zásadne odmietol, termín 13.7.2006 považoval za zásadný, keď sa poškodený
dozvedel o vzniku škodovej udalosti a o tom, kto ju spôsobil a teda od tohto termínu by sa podľa jeho
názoru mala počítať subjektívna dvojročná premlčacia doba, v ktorej je možné priznať náhradu škody.
V ostatným tvrdeniam žalobcu, ktoré uviedol vo svojom opakovane dosť nezrozumiteľne podanom

návrhu je podľa neho ťažké sa vyjadriť, keďže žalobcom použitá štylizácia je v niektorých pasážach
nezrozumiteľná, kostrbatá, nezakladajúca sa na pravde. Jeho nepochopenie danej problematiky je
zrejmé aj z toho, že sám vo svojom návrhu zo dňa 23.7.2014, doručenom súdu 31.7.2014 uviedol, že
„exekučný úrad poskytoval peniaze od Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo zdrojov EÚ konateľovi
spoločnosti“, keďže on žiadne peniaze nikomu neposkytoval, avšak podstatné je na tomto tvrdení to, že

je presne vyšpecifikované, že ide o dotačné prostriedky, ktoré sú neexekuovateľné. Na základe týchto
skutočností uviedol, že žalobu žalobcu neuznáva v celom rozsahu a s poukazom na takmer desaťročný
časový odstup od vydania príkazu na odblokovanie účtu povinného z opatrnosti vzniesol námietkupremlčania uplatneného nároku. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú
zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného.

4. Dňa 15.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.6.2016, v ktorom
okrem iného uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové a nepresvedčivé, bez citácie
príslušných právnych noriem, v dôsledku čoho si on nemôže jeho tvrdenia overiť podľa príslušného
zákona a v dôsledku toho nemôže právne, relevantne reagovať. Advokát desaťročnú premlčaciu
lehotu neadekvátne jeho postaveniu zneužil, exekútor podľa spisu pôsobil v tejto veci dlhý čas, viac

rokov a nevyužil všetky možnosti podľa exekučného zákona podľa § 49, 55, ani riadne podľa zákona
neuskutočnil exekúciu, ani neexistuje doklad o ukončení exekúcie a preto žiadal, aby súd k tomu
prihliadol. Žiadal, aby sa súd vysporiadal s tvrdením, že exekútor pohľadávku nikdy nespochybnil, ani
neodmietol, ani nevrátil, ani nevyplatil, ale podľa dokladov veľa malých pohľadávok z okolitých dedín za
prenájom pôdy vyplatil. Povinný vo veci VTÁČNIK s.r.o. začal konať vo veci 13.7.2006 cez exekútora,
vyjadrenia advokáta, že dotačné finančné prostriedky sú neexekuovateľné je zmätočné, aj účelové,

dôležité je, že povinný mal aj iné, teda vlastné zdroje príjmu na uspokojenie pohľadávky napr. vlastné
produkcie, mlieko, mäso, technické služby, z ktorých exekútor mohol uspokojiť pohľadávku. Nemal
dôvod,žemuselabyťuspokojenázdotáciizoštátnehorozpočtuSR.Exekútornekonalpodľapríslušného
zákona č.233/1995 § 39, 40, 49, nevymáhal pohľadávku z iných zdrojov ako v banke, iných majetkových
práv. Dal len exekučný príkaz do OTP Banky nie podľa platných predpisov, podľa exekučného zákona

viac nekonal od 4.7.2007.

5. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom č.k.10C/171/2014-66 zo dňa
15.6.2016, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
239,85 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že žalobca

sa domáhal v súdenej veci zaplatenia dlžnej sumy z titulu náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť tým, že
súdny exekútor neexekuoval finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené povinnému na jeho bankový účet
zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, taktiež mal súdny
exekútor porušiť svoje povinnosti pri výkone exekučnej činnosti tým, že mal uspokojovať pohľadávky
iných subjektov, hoci mali horšie poradie ako pohľadávka žalobcu a tiež žalobca namietal, že žalovaný

ako súdny exekútor nevyužil všetky možnosti v zmysle exekučného poriadku, v dôsledku čoho nedošlo
k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky žalobcu žalovaným.
Keďže súd zastáva názor, že ku vzniku škody malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti žalovaného,
ktorá je výkonom verejnej moci a toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle príslušných
zákonných ustanovení orgánom verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej

moci, v dôsledku čoho za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá
štát v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v
konaní ide, t.j. ohľadne zodpovednosti za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku porušenia
vyššie uvedených zákonných povinností vyplývajúcich žalovanému z Exekučného poriadku, čo možno
jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup, súd preto žalobu zamietol pre nedostatok vecnej

pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže tento nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá
v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd mal za to, že vzhľadom na špecifické postavenie
súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu účastníkov exekučného
konania, bez ohľadu na to, či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral
na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym

exekútorom a následne štát potom požadoval formou regresnej náhrady túto od príslušného štátneho
orgánu resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy, verejnoprávnej inštitúcie, či od právnickej alebo
fyzickej osoby, ktoré vydali nezákonné rozhodnutie resp. sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe.
Pokiaľ ide o ďalšiu obranu žalovaného spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto
sa súd nezaoberal v súlade so zásadou hospodárnosti konania, s poukazom na dôvod, pre ktorý bola

žaloba zamietnutá.

6. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku č.k.10C/171/2014-66 zo dňa 15.6.2016 Krajský súd
v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn.16Co/509/2016-82 zo dňa 19.10.2017 tento
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dospel totiž k záveru, že hoci je

doterajšia judikatúra týkajúca sa náhrady škody pri výkone exekučnej činnosti, v súvislosti s možnou
kolíziou osobitných právnych úprav podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zákonného ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, rozdielna, odvolací
súd pri rozhodovaní zohľadnil závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétnektorý túto právnu otázku riešil vo svojom rozhodnutí sp.zn.3Cdo/75/2012 zo dňa 23.3.2016, v ktorom
vyslovil,žepokiaľideovzájomnývzťahmedzizodpovednosťouexekútorapodľa§33ods.1Exekučného
poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z., zodpovednosť súdneho exekútora za

škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č.514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II.ÚS
165/2012, IV.ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č.514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu
alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Obe tieto zodpovednosti stoja vedľa
seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29-194

Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu s následným právom regresu rovnako sám exekútor, a to
za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II.ÚS 289/2008). Závisí výlučne
na rozhodnutí poškodeného - žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č.514/2003 Z.z.
alebo či bude predmetný nárok uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaným v konaní o náhradu
škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti nie je vecne správny (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn.3Cdo/75/20115 zo dňa 23.3.2016, 3Cdo/129/2015 zo dňa 22.6.2016). Zodpovednosť súdneho
exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zákona č.514/2003 Z.z. sa vzájomne nevylučujú. Je na vôli
toho, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, či zvolí
uplatnenie si svojho nároku vyvodením priamej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi v sporovom

konaní s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku alebo zvolí osobitný postup pri
uplatnení si nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle ustanovení zákona č.514/2003 Z.z.. Keďže
žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu škody voči súdnemu exekútorovi priamo, uplatňuje si ju
podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a ako bolo uvedené vyššie, súdny exekútor je v súdenej veci
pasívne vecne legitimovaný. Bude preto úlohou okresného súdu znovu o nároku žalobcu rozhodnúť po

vykonanom dokazovaní s tým, že okresný súd posúdi aj v konaní vznesenú námietku premlčania.

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

8. Súd vyzval strany sporu, aby v prípade, že majú nejaké návrhy na doplnenie dokazovania, tieto
predložili súdu v lehote 10 dní. Okrem toho vyzval súd právneho zástupcu žalovaného, že v prípade ak
trvajú na výsluchu žalovaného, zabezpečili jeho účasť na pojednávaní.
Strany sporu na výzvu súdu nereagovali.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.3.2018, na ktoré sa dostavil žalobca, ktorý mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný, dostavil sa právny
zástupca žalovaného, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol

v neprítomnosti žalovaného.

10. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a
ktorých fotokópie doložili v priebehu konania do súdneho spisu a to: platobný rozkaz zo dňa 21.11.2005
z č.l.3, doklady založené v spise v prílohovej obálke na č.l.5, vrátenie faktúry zo dňa 4.12.2013,

zmluvu o dielo zo dňa 15.2.2005, upovedomenie oznamovateľa o začatí trestného stíhania zo dňa
8.12.2006, oznámenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 31.10.2006, úhradu faktúry
č.4/2005 zo dňa 10.8.2005, list zo dňa 27.11.2013 prijatý žalovaným 29.11.2013, list Európskej komisie
zo dňa 31.8.2009 a 9.3.2010, uznesenie Prezídia policajného zboru národnej kriminálnej agentúry
zo dňa 18.6.2013, trestné oznámenie - sťažnosť zo dňa 25.5.2009, oznámenie zo dňa 31.10.2006,

upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.3.2006, uznesenie zo dňa 17.2.2014, trestné oznámenie zo
dňa 30.10.2006, upovedomenie oznamovateľa o odstúpení trestného stíhania zo dňa 28.2.2007, návrh
na vykonanie exekúcie zo dňa 9.1.2006, upovedomenie o skončení vyšetrovania zo dňa 22.4.2013,
upovedomenie zo dňa 7.12.2012, oznámenia o podozrení zo spáchania zločinu zo dňa 8.11.2006, príkaz
na začatie exekúcie zo dňa 21.6.2006, príkaz na odblokovanie účtu zo dňa 4.7.2006, oznámenie o

poradí pohľadávky zo dňa 13.7.2006, poskytnutie súčinnosti zo dňa 15.12.2014 z č.l.40-44, žiadosť o
poskytnutie súčinnosti zo dňa 2.12.2014, informačný systém exekučných blokácií zo dňa 16.1.2015,
výzvu na vyhlásenie o majetku zo dňa 16.1.2015, výzvu na uspokojenie pohľadávky - urgencia zo
dňa 16.1.2015, náhľad internetovej stránky www.katasterportal.sk zo dňa20.11.2013, výsluchom žalobcu a oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného, zistil
tento skutkový stav.
Dňa 21.11.2005 Okresný súd Žiar nad Hronom sp.zn. 11Cb/79/2005-23 vydal platobný rozkaz, ktorým

súd uložil žalovanému firme VTÁČNIK spol. s r.o., Dolná Trnávka, IČO: 36035980, aby do 15 dní odo
dňadoručeniaplatobnéhorozkazuzaplatilžalobcoviIng.ĽubomíroviHarmaniakoviCSc.,Beskydská10,
Banská Bystrica, IČO: 40089657 sumu 41.591,- Sk a trovy konania 2.075,- Sk, alebo aby v tej istej lehote
podal odpor na tomto súde. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.12.2005.
Následne dňa 9.januára 2006 podal žalobca u žalovaného návrh na vykonanie exekúcie, kde žalobca

vystupoval ako oprávnený a exekučným titulom bol predmetný platobný rozkaz Okresného súdu Žiar
nad Hornom zo dňa 21.11.2005 č.k. 11Cb/79/2005-23. Táto exekúcia bola vedená u žalovaného
pod č.k. Ex 421/06, ktorý vydal upovedomenie o začatie exekúcie dňa 23.3.2006, ktorým povinnému
zakázal odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladať s jeho majetkom, ktorý podľa Exekučného
poriadku podlieha exekúcii. Dňa 13.7.2006 oznámil žalovaný žalobcovi, že predmetné exekučné
konanie, ktoré je vedené v jeho prospech na tomto exekútorskom úrade proti povinnému je vedené ako

štvrté v poradí. Taktiež žalovaný vydal v rámci predmetného exekučného konania príkaz na začatie
exekúcie dňa 21.6.2006, príkazom pohľadávky z účtu v OTP Banke Slovensko a.s., konkrétne č.ú.
XXXXXXX/XXXX, keď banke prikázal, aby odo dňa doručenia tohto príkazu zablokovala sumu vo výške
pohľadávky, príslušenstva, predbežných trov exekúcie z tohto účtu povinného resp. zo všetkých ďalších
účtov povinného vedených v ich pobočkách a expozitúrach. Dňa 4.7.2006 žalovaný vydal príkaz na

odblokovanie účtu v rámci predmetného exekučného konania a to účtu povinného firmy VTÁČNIK s.r.o.,
IČO: 36035980, č.ú. 9151614/5200, vedený v ich banke, t.j. OTP Banka Slovensko a.s. v súlade s
ustanovením § 96 ods. 4 a nasl. Exekučného poriadku, keď zároveň požiadal ponechať blokáciu na
účte č.9153206/5200. OTP Banka Slovensko a.s. 15.12.2014 oznámila žalovanému na základe jeho
žiadosti o poskytnutie súčinnosti, že účet XXXXXXX/XXXX, ktorý vedú povinnému Solkaris s.r.o., IČO:

36035980 evidujú ako účet, na ktorý boli povinnému zasielané dotácie.
Z ďalších dokladov predložených žalovaným ohľadne predmetnej exekúcie súd zistil, že nimi žalovaný
preukazoval aké ďalšie úkony v rámci tohto exekučného konania vykonával za účelom vymoženia
pohľadávky žalobcu.
Dňa 29.11.2013 žalobca doručil žalovanému výzvu, v ktorej mu oznámil, že si vyfakturoval faktúrou

č.15/2013, ktorá mala tvoriť prílohu tohto podania voči žalovanému dosiaľ nezaplatenú pohľadávku vo
výške 41.591,- Sk, trovy konania 2.075,- Sk, súdny poplatok 500, Sk, spolu 44.566,- Sk, čo je 1.485,50
€ bez príslušenstva z titulu, že táto pohľadávka nebola uspokojená jednoznačne chybou exekučného
úradu porušením exekučného zákona § 46. Listom zo dňa 4.12.2013 žalovaný vrátil predmetnú faktúru
žalobcovi s odôvodnením, že túto neuznáva, nakoľko uvoľnené peniaze nepodliehajú exekúcii. Žalobca

zdôvodnil svoj nárok na úhradu tejto sumy z dôvodu, že exekučný úrad poskytoval peniaze ním z
blokovaného účtu v banke konateľovi spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. po dni 13.6.2006, pritom neuspokojil
jeho predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla skôr s tým, že sa jednalo o peniaze od Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava zo zdrojov EÚ a mali osobitný režim aj v konkurze. Chybou exekučného
úradu došlo k všeobecne uprednostňovaniu veriteľov, keď uvoľnené peniaze boli konateľom spoločnosti

použité na vyplácanie veriteľov, pričom jeho pohľadávka vzniknutá skôr vôbec nebola uspokojená.
Z ďalších dokladov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca informoval Európsku komisiu
Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o zneužití fondov Európskej únie,
ktorého list bol následne odoslaný na Európsky úrad pre boj proti podvodom s cieľom ďalšieho
preskúmania. Zároveň konštatovali, že jeho informácie o zneužití fondov sú nejasné a nekompletné

s tým, že pokiaľ disponuje ďalšími opodstatnenými informáciami ocenia pokiaľ im ich zašle, zároveň
ho informovali, že Európske komisia nie je oprávnená konať ohľadne nesplateného dlhu, nakoľko sa
jedná o súdny spor, ktorý by mal byť riešený národnými súdmi. OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, odbor ekonomickej kriminality 8.12.2006 informoval žalobcu ako oznamovateľa o tom, že bolo
začatétrestnéstíhaniezazločinpoškodzovaniafinančnýchzáujmoveurópskychspoločenstiev.Okresná

prokuratúra v Banskej Bystrici navrhovateľa upovedomila, že trestné oznámenie na konateľa spoločnosti
VTÁČNIK s.r.o. z dôvodu miestnej príslušnosti bolo odstúpené Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom. Z
uznesenia Ministerstva vnútra SR, prezident policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná
protizločinecká jednotka súd okrem iného zistil, že sa viedlo resp. vedie trestné stíhanie obvineného O..
R. W., ktorý je stíhaný za zločin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa §

261 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr.zákona, zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Tr.zákona
a zločin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 3 Tr.zákona, ktorých sa mal dopustiť tým, že na
základe plnej moci z 23.11.2005 udelenej mu konateľom spoločnosti Vtáčnik s.r.o., IČO: 36035980, Ing.
Františkom Grohmanom vystupoval ako jeho splnomocnený zástupca a to i po tom, čo menovaný dňa16.1.2006 zomrel, čiže keď plnomocenstvo zaniklo a takto dňa 13.6.2006 oznámil Poľnohospodárskej
platobnej agentúre číslo nového bankového účtu XXXXXXX/XXXX, ktorý sám dňa 13.6.2006 zriadil
v pobočke OTP Banke Slovensko a.s. v Žiari nad Hronom, pričom agentúre pri jednaniach predložil

už neplatnú plnú moc v úmysle nakladať s poskytnutou dotáciou z EÚ a národných zdrojov vo výške
cca 10.305.403,72 Sk za jednotnú platbu na plochu, znevýhodnené oblasti, podporu plodín na ornej
pôde, za ovce, kravy bez trhovej produkcie mlieka podľa svojej vlastnej vôle, pričom táto dotácia z
EÚ a národných zdrojov bola následne spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. schválená a finančné prostriedky
vyplatené na číslo účtu zmenené Ing. Vlastimilom Zezulkom a následne dotácie použil podľa svojho

vlastného uváženia takým spôsobom, že vyplatil tam uvedených veriteľov spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. a
teda ich použil na iný účel ako boli pôvodne určené, čím došlo k poškodeniu finančných záujmov EÚ a
Ministerstvu poľnohospodárstva SR vznikla škoda 10.089.308,83 Sk, z ktorej sumy bolo poskytnutých
8.071.447,06 Sk z prostriedkov Európskej únie a 2.017.861,77 Sk zo štátneho rozpočtu SR; zároveň ako
konateľ spoločnosti VTÁČNIK s.r.o. po obdržaní poskytnutej dotácie z EÚ a národných zdrojov vo výške
10.305.403,72 Sk dňa 20.6.2006 na účet XXXXXXX/XXXX, vedený v pobočke OTP Banky Slovensko

a.s., tieto použil podľa svojho vlastného uváženia takým spôsobom, že dňa 20.6.2006 a 21.6.2006
vyplatil veriteľov spoločnosti VTÁČNIK s.r.o., avšak pri vyplácaní došlo k uprednostneniu veriteľov a to
tam presne špecifikovaných, pred inými veriteľmi, ktorých faktúry boli jednoznačne staršie a to okrem
iného aj Ing. Ľubomíra Harmaniaka, IČO: 40089657, teda finančné prostriedky nerozdelil na základe
zásad pomernosti a rovnomernosti, ktoré sú pre stav neschopnosti dlžníka plniť svoje splatné záväzky

najpodstatnejšie a vyplývajú najmä z § 6 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a teda
zmarením pohľadávok veriteľov spôsobil škodu vo výške 5.775.583,- Sk. Listom zo dňa 22.4.2013 bol
navrhovateľ informovaný o možnosti preštudovať vyšetrovací spis v trestnej veci obvineného O.. R. W.
a podať prípadné návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo mu bolo oznámené vyšetrovateľom PZ Prezídia
policajného zboru, Národná kriminálna agentúra.

Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, aby uviedol, čoho
konkrétne sa v podanom návrhu domáha, uviedol, že konkrétnu sumu, ktorú žiadal priznať uviedol v
podanom návrhu a túto žiada aj s príslušenstvom. Jedná sa o pohľadávku, ktorú mu mala uhradiť firma
VTÁČNIK s.r.o. za projekt, ktorý pre nich vypracoval a táto suma mu bola aj prisúdená. Uplatnil si to na
základe toho, že exekútor mu nevymohol predmetnú pohľadávku z dôvodu, že nevyužil všetky právne

prostriedky na jej vymoženie a jediné čo urobil, bol príkaz do OTP Banky. Povinný však mal iné zdroje
príjmu,nielendotácie,atopríjmyzvlastnejprodukciezapredajpoľnohospodárskychproduktovaslužieb
a na ne mal a mohol exekútor siahnuť bez obmedzenia. Na otázku súdu, kedy sa on dozvedel, že
exekútor mal nejakým spôsobom pochybiť resp. porušiť nejakú svoju právnu povinnosť, uviedol, že on
mal pohľadávku voči firme VTÁČNIK a konateľ tejto firmy je trestne stíhaný a pričom exekútor v čase keď

užtampôsobilotýchtoskutočnostiachvedel.OnprefirmuVTÁČNIKvypracovalprojekt,zaktorýmumali
zaplatiť približne 41.500,- Sk, pričom za tento projekt reálne zaplatilo Ministerstvo pôdohospodárstva,
avšak nesprávne na účet VTÁČNIK s.r.o., malo to byť zaplatené na jeho účet, pretože to boli jeho
peniaze za ten projekt. Vtedy bol taký systém, on to ale potom namietal na ministerstve a odvtedy to
už platia vždycky tomu zhotoviteľovi diela. Na opätovnú otázku súdu, kedy sa dozvedel žalobca o tom,

že exekútor mal nejakým spôsobom v tejto veci pochybiť, uviedol, že nevie kedy presne podával ten
návrh exekútorovi, asi v septembri 2006, keď mal vedomosť, že exekútor tam už vymáha veci pre ľudí,
ktorí robili pre tú firmu VTÁČNIK s.r.o. resp. mali v okolí pozemky, ktoré táto firma užívala a preto oslovil
žalovaného, aby mu vymohol tú pohľadávku, čiže zrejme sa to dozvedel v roku 2006. Problém bol podľa
neho v tom, že exekútor nijakým spôsobom nekonal, okrem toho, že zaslal ten príkaz na zablokovanie

účtu v OTP Banke. Poprel tvrdenie žalovaného, že dotačné prostriedky neboli exekuovateľné, keďže v
tom čase existovalo niekoľko tzv. dotačných titulov, to mohlo byť 20 alebo 30, dneska je ich možno aj
50 a tie sú rôzne, niektoré sú za obrábanie pôdy, za počet dojníc atď., niektoré sú teda účelovo viazané
na konkrétny účel napr. za počet dojníc a to môžu byť použité len na konkrétne udržanie stavu v danom
počte, ale sú aj dotačné prostriedky napr. za 1 ha pôdy a z toho sa môže zaplatiť čokoľvek napr. mzdy,

kúpiť traktor a pod., čiže aj uhradiť pohľadávku, čo bol aj jeho prípad. Na otázku súdu, aby sa vyjadril
k vznesenej námietke premlčania, ktorá bola uplatnená protistranou, uviedol, že sa k tomu vyjadril už v
písomnom vyjadrení, keď podľa jeho názoru sa jedná v tomto prípade o 10-ročnú premlčaciu dobu. Na
otázku súdu, či potom ako podal návrh na vykonanie exekúcie ešte nejakým spôsobom komunikoval s
exekútorom, či už ústne alebo písomne a riešil tieto záležitosti, uviedol, že chodil do toho exekútorského

úradu, vždy mu pracovníci tam povedali, že mu oznámia, ale v podstate sa nič nedialo. Podľa neho
exekútorneukončilexekúciuriadnymspôsobom.Nazáveruviedol,žežiada,abykonkretizovalžalovaný,
na základe akej právnej normy vzniesol námietku premlčania.Zprednesuprávnehozástupcužalovanéhonapojednávanísúdokreminéhozistil,žesavcelomrozsahu
pridržali podaného vyjadrenia k žalobe. Nakoľko mal za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť
považoval tento nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. Nad rámec toho čo k veci uviedli v písomnom

vyjadrení trval na tom, že skutočnosti uvádzané žalobcom na pojednávaní o tom, že súdny exekútor
nevykonal všetky potrebné úkony, teda že iba zaslal príkaz do OTP Banky sa nezakladajú na pravde,
pretože už 23.marca 2006 boli aj do Dexia Banky, VÚB Banky a ČSOB Banky zaslané príkazy na
vykonanie exekúcie, ktoré boli aj doručené a následne keď bolo zistené, že povinný má účet aj v OTP
Banke bol 21.6.2006 zaslaný takýto príkaz aj do OTP Banky, avšak následne bolo zistené, že predmetný

jeden z účtov povinného vedený v OTP Banke, konkrétne č.ú. XXXXXXX/XXXX je dotačný účet, čo
bolo potvrdené samotnou bankou, na základe toho exekútor žiadal odblokovať tento účet, avšak ďalší
účet povinného, ktorý bol v tejto vedený zostal ďalej zablokovaný. Tieto skutočnosti oznámil súdnemu
exekútorovi konateľ spolu s MVDr. Kropilom a žalovaný si vyžiadal ohľadne toho potvrdenie z banky. To,
že tieto prostriedky na takomto účte nepodliehajú exekúcii vyplýva z § 61 písm. a/ ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s § 8 ods. 10 zákona č.523/2004, tak ako to podrobnejšie uviedli v ich písomnom

vyjadrení. Opätovne poukázal na to, že ak by žalovaný mal spôsobiť žalobcovi nejakú škodu, čo však
poprel, o tom sa žalobca mal dozvedieť už v mesiaci júl 2006, čo má vyplývať z oznámenia o poradí
pohľadávky, keď oprávnený potvrdil prevzatie tohto dokumentu svojim podpisom. Žalovaný lustroval aj
iný majetok povinného, čo má vyplávať z potvrdenia z informačného systému exekučných blokácií s tým,
žepovinný,ktorýpôvodnemalobchodnémenoVTÁČNIKs.r.o.anásledneobchodnéboloSolkariss.r.o.,

táto firma bola uznesením Okresného súdu Košice sp.zn. 33Cdr/35/2011-49 zo dňa 3.12.2012 zrušená
s likvidáciou, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013 a aj v tejto súvislosti žalovaný
vyzval likvidátora na vyhlásenie o majetku povinného spolu s urgenciou na uspokojenie pohľadávky.
Ohľadne ďalších exekučných konaní, ktoré boli vedené u odporcu na tohto povinného boli niektoré
nárokyoprávnenýchajčiastočneuspokojené,aleibaztýchexekúcií,ktoréboliskoršiehodáta.Opätovne

poukázali na nimi vznesenú námietku premlčania, keď žalobca tvrdí, že mu bola škoda spôsobená
v roku 2006, teda vtedy začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula v roku 2008. Túto námietku
premlčania však vzniesli len z opatrnosti, pretože podľa ich názoru žalovaný nijakú škodu nespôsobil.
Z týchto dôvodov žiadali žalobu zamietnuť a žalovanému voči žalobcovi priznať náhradu trov konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktoré by si v prípade úspechu v konaní vyčíslili v zákonnej

lehote. Pokiaľ ide ešte o lustráciu majetku povinného, uviedol, že v katastri nehnuteľností bol zisťovaný
nehnuteľný majetok, ktorý však nebol zistený a aj upovedomenie o začatí exekúcie sa z tejto firmy
vrátilo ako neprevzaté. Na otázku súdu, či žalovaný komunikoval so žalobcom ešte nejakým spôsobom,
písomne, ústne, po dátume 13.7.2006, či mu oznamoval nejakú skutočnosti, uviedol, že záznamy o
takom niečom nemajú a ak aj prišiel žalobca nahliadnuť do spisu, nie je to zaznamenané. K námietke

žalobcu, že nebola riadne ukončená exekúcia, uviedol, že prebieha stále likvidácia firmy povinného a
je tam teda predpoklad, že nejaký majetok tam ešte je a mal by sa speňažiť a z toho by mohlo byť
ešte niečo uspokojené, preto nie je možné v tomto štádiu exekúciu nejakým spôsobom ukončiť. Na
výzvu žalobcu, aby špecifikoval na základe akej právnej normy si uplatnili námietku premlčania, uviedol,
že si premlčanie uplatňovali v zmysle Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil

s ich právnym názorom a neakceptoval vznesenú námietku premlčania, žiadal doplniť dokazovanie
výsluchom žalovaného a predložením ďalších listinných dôkazov z predmetného exekučného spisu,
ktorý bol vedený vo veci žalobcu, ako oprávneného a tiež predložením ďalších exekučných spisov, ktoré
boli u žalovaného vedené voči predmetnému povinnému.
Z prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 14.3.2018, potom čo ho súd v zmysle § 150 ods. 2 C.s.p.

vyzval, aby ozrejmil súdu ďalšie skutkové tvrdenia ohľadne toho, kedy resp. za akých okolností a ako
sa dozvedel o tom, že mal súdny exekútor porušiť svoje povinnosti tým, že neexekuoval finančné
prostriedky, ktoré boli vyplatené povinnému na jeho bankový účet zo zdrojov Európskej únie, keď zrušil
blokáciu predmetného účtu resp. kedy sa dozvedel o skutočnostiach, podľa ktorých mal súdny exekútor
porušiť svoje povinnosti pri výkone svojej exekučnej činnosti tým, že mal uspokojovať pohľadávky iných

subjektov, hoci mali horšie poradie ako pohľadávka žalobcu resp. o aké iné pohľadávky, ktoré mali
byť uspokojované resp. voči akým subjektom sa malo jednať a tiež, aby ozrejmil skutkové okolnosti
týkajúce sa toho, že súdny exekútor nemal využiť všetky možnosti v zmysle Exekučného poriadku pri
vymáhanípohľadávkyžalobcu,vdôsledkučohomalodôjsťkneuspokojeniujehovymáhanejpohľadávky
žalovaným, súd okrem iného zistil, že žalobca uviedol, že má už 77 rokov, spor trvá už 10 rokov, čo

je pre neho veľká psychická záťaž. Celá genéza tohto je taká, že v roku 2006 mal potvrdené, že má
pohľadávku voči firme VTÁČNIK s.r.o., ktorá mala potom poradie č.4, pričom vo firme VTÁČNIK s.r.o.
v tom čase to celé prebiehalo zmätočne, uspokojovalo sa živelne až s podozrením na nezákonnosti.
On mal, ako to vyplýva aj zo spisu, písomne potvrdené, že má štvrté poradie, ale exekútor podľa jehovedomostí urobil jediný úkon v rámci exekúcie, a to, že dal príkaz do OTP Banky a nič iné neurobil. Podľa
jeho názoru, teda súdny exekútor pochybil, v dôsledku čoho mu tú predmetnú pohľadávku nevymohol.
On už potom v roku 2014 len podal žalobu na súd a mal za to, že to bude riešiť súd. Na záver uviedol,

že vzhľadom na značný časový odstup, už viac k veci nevie nič povedať a všetko by malo byť v spise.
Na doplňujúcu otázku súdu, v akom spise, žalobca uviedol, že v tomto spise, čo je na súde.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.3.2018, súd okrem
iného zistil, že tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé, keď uviedol, že žalobca bol oboznámený o
obsahu exekučného spisu dňa 13.7.2006, kedy mu bolo dané aj oznámenie o poradí jeho predmetnej

pohľadávky, ktorá bola u žalovaného exekuovaná. V tom čase už obsahom tohto exekučného spisu boli
exekučné príkazy, ktoré vydal žalovaný voči jednotlivým bankám vo vzťahu k účtom povinného a tiež
doručenky, ako i príkaz na odblokovanie jedného z účtov povinného v OTP Banke. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 102 Exekučného poriadku a § 8 ods. 10 zákona č.523/2004 Z.z., v zmysle
ktorých nebolo možné tieto finančné prostriedky na predmetnom účte exekuovať s poukazom na to, že
išlo o finančné prostriedky zaslané z Európskej únie. To, že sa jednalo o takéto finančné prostriedky,

potvrdila jednak banka, ako i Národná kriminálna agentúra. To, ako potom ďalej konateľ povinného
naložil s týmito finančnými prostriedkami na predmetnom účte, za to už nemôže niesť zodpovednosť
súdny exekútor. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, trval na tom, že 13.júl 2006 je tým dňom,
odkedy sa má rátať počiatok lehoty vo vzťahu k premlčacej dobe. Vtedy bol žalobca oboznámený s
exekučným spisom, ako i s tým, že bol daný príkaz na odblokovanie predmetného účtu povinného v OTP

Banke. Z tohto dôvodu považujú pohľadávku žalobcu za premlčanú, za predpokladu, že by aj pripustili,
že žalovaný za takéto konanie má niesť nejakú zodpovednosť. V zásade ale zotrvali na názore, že
žalovaný ako súdny exekútor nepochybil v ničom, pretože musel predmetný účet odblokovať a finančné
prostriedky na ňom vedené nemohli podliehať exekúcii. Tiež zotrvali na tom, že ostatné účty povinného
zostali zablokované a teda ani v nijakom inom smere žalovaný nepochybil. Taktiež uviedol, že žalovaný

nemôže niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom konateľ uspokojoval pohľadávky svojich veriteľov
resp. že to nebolo v súlade s poradím pohľadávok tak, ako boli tieto vedené u súdneho exekútora resp.
za to, že konateľ povinného použil prostriedky, ktoré boli poskytnuté formou dotácií z EÚ na iný účel ako
ten, na ktorý boli určené. Z týchto dôvodov žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.
Podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 C.s.p., žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné

podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.12. Súd prvej inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného I.stupňového rozsudku,
v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, pričom dospel k záveru,
že žaloba žalobcu voči žalovanému nie je dôvodná.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako súdny exekútor vykonával exekučné konanie
vo veci žalobcu ako oprávneného, kde ako povinný vystupovala firma VTÁČNIK s.r.o. a exekučným
titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 21.11.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 9.12.2005 č.k.11Cb/79/2005-23 o vymoženie pohľadávky v sume
41.591,- Sk s príslušenstvom. Žalobca sa touto žalobou v súdenej veci domáhal zaplatenia sumy

1.571,90 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú si uplatnil voči žalovanému, ako súdnemu
exekútorovi, keď tvrdil, že tento pochybil pri výkone jeho exekučnej činnosti, v dôsledku čoho jemu ako
žalobcovi vznikla škoda, čiže žalobca si tento nárok uplatnil v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, a tiež s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré
boli citované odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, vychádzal z toho, že je výlučne na poškodenom -
žalobcovi, či sa bude náhrady škody domáhať voči štátu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., ktorý by mal

následne právo regresu voči súdnemu exekútorovi alebo či bude predmet nároku uplatňovať priamo od
exekútorapodľa§33ods.1Exekučnéhoporiadku,kčomudošloajvkonkrétnejsúdenejveci.Súdztohto
dôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku zodpovednosti súdneho exekútora
za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti upravenej Exekučným poriadkom, t.j.:
1/ protiprávny úkon,

2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd nemal z vykonaného
dokazovania preukázané, že by žalovaný porušil nejakú svoju zákonnú povinnosť resp. zmluvnú
povinnosť, keďže pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal porušiť svoju povinnosť pri výkone exekučnej

činnosti tým, že neexekuoval finančné prostriedky, ktoré boli povinnému vyplatené na jeho bankový
účet zo zdrojov EÚ prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, v tejto súvislosti súd
poukazuje na ustanovenie § 102 Exekučného poriadku, podľa ktorého predpisy, ktoré vylučujú alebo
obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú
dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke, v spojení s § 61a ods. 1 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo
práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z
exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná a v spojení s ustanovením § 8 ods. 10
zákona č.523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého výkonu rozhodnutia
podľa osobitných predpisov (napr. Exekučný poriadok) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho

rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov
poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa
osobitných predpisov (napr. Exekučný poriadok), s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný
z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo
rozhodnutie (napr. § 12 a § 15 zákona č.528/2008 Z.z. a § 16 a § 25 zákona č.292/2014 Z.z.), pričom bolo

v konaní preukázané, že listom zo dňa 15.12.2014 oznámila OTP Banka Slovensko a.s. žalovanému, že
bankový účet, ktorý vedú povinnému Solkaris s.r.o. (predtým VTÁČNIK s.r.o.), IČO: 36035980 evidujú
ako účet, na ktorý boli povinnému zasielané dotácie. Konkrétne sa jednalo o účet č.XXXXXXX/XXXX.
Tento list bol žalovanému doručený 8.1.2015. Pokiaľ teda žalovaný odblokoval predmetný bankový
účet povinného, nielenže neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, ale naopak postupoval v súlade s

dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný ako súdny exekútor porušil svoju povinnosť uspokojovať pohľadávky
veriteľov povinného podľa poradia, ktoré tieto pohľadávky mali, avšak žalovaný ako súdny exekútor
uspokojoval pohľadávky iných subjektov prednostne, než pohľadávku žalobcu, hoci tieto mali horšie
poradie ako pohľadávka žalobcu, avšak opäť z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané

porušenie takejto zákonnej povinnosti žalovaného, keď žalobca napriek tomu, že bol na to súdom
vyzvaný, tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nešpecifikoval, konkrétne o akých iných veriteľov sa
malo jednať resp. ktoré iné konkrétne pohľadávky mali byť takto prednostne v rozpore so zákonom
uspokojené a teda skutočnosti uvádzané žalobcom zostali len v rovine tvrdení.
Nakoniec žalobca tvrdil, že žalovaný ako súdny exekútor porušil svoje povinnosti pri výkone exekučnej

činnosti tým, že nevyužil všetky zákonné možnosti v zmysle Exekučného poriadku na vymoženie jeho
vymáhanej pohľadávky, keď tvrdil, že žalovaný urobil len jeden úkon, a to vydal exekučný príkaz do OTP
Banky. Žalobca však opäť tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz na preukázanie ním tvrdených skutočností, keď súd jednoznačne zastáva názor, že takétotvrdenia žalobcu by bolo možné preukázať výlučne pripojením príslušného exekučného spisu vedeného
žalovaným, čo však žalobca, hoci na ňom spočívalo dôkazné bremeno, nenavrhol, ani do momentu
vyhlásenia rozsudku.

Keďže súd nemal preukázané splnenie prvého zodpovednostného predpokladu vyžadovaného na vznik
zodpovednosti na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená žalovaným žalobcovi, súd s poukazom na
zásaduhospodárnostikonaniaanineskúmalsplnenieďalšíchzodpovednostnýchpredpokladov,t.j.vznik
škody resp. príčinnú súvislosť medzi prípadným protiprávnym úkonom a škodou, keď príčinnú súvislosť
s poukazom na konštatovanú absenciu protiprávneho úkonu ani nebolo možné posudzovať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že na
strane žalovaného došlo k vzniku predmetnej zodpovednosti, keďže neboli naplnené všetky zákonné
kumulatívne vyžadované predpoklady, hoci zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33
ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá
vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či ku vzniku škody došlo úmyselným alebo
nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd túto nemohol vyhodnotiť ani ako
dôvodnú, ani ako nedôvodnú, keď žalovaný uviedol s odkazom na písomný listinný dôkaz, ktorý bol
v konaní vykonaný Oznámenie o poradí pohľadávky zo dňa 13.7.2006, kde žalobca svojim podpisom
na tomto doklade potvrdil, že ho prevzal dňa 13.7.2006, s tým, že žalovaný tvrdil, že vtedy sa žalobca
dozvedel tak o skutočnosti, že bol daný príkaz zo strany žalovaného na odblokovanie predmetného

účtu povinného v OTP Banke a zároveň, že vtedy bol žalobca aj oboznámený s exekučným spisom ako
takým a od toho momentu mal podľa žalovaného žalobca vedomosť ohľadne relevantných skutočností
potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody a teda od toho momentu mala začať plynúť
premlčacia doba, keďže žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
uplatnenému nároku žalobcu. Žalobca síce tieto skutočnosti tvrdené žalovaným nijakým spôsobom

nerozporoval, avšak on sám neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by súd mohol vychádzať
pri určení začiatku plynutia premlčacej doby, hoci ho súd na to vyzval aj na pojednávaní dňa 14.3.2018.
Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený - žalobca dozvedel
o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá, teda o zodpovednostnom subjekte, keďže vtedy sú splnené
predpoklady pre dôvodné podanie žaloby na náhradu škody. Žalobca však tieto skutočnosti vôbec

neuviedol, a to nielen v podanej žalobe, ale ani v priebehu celého konania až do vyhlásenia rozsudku,
a to napriek tomu, že bol na to zo strany súdu dopytovaný a zároveň nepredložil žiaden dôkaz ohľadne
preukázania týchto skutočností a ani v konaní nenavrhol žiaden takýto dôkaz vykonať, keď ani nenavrhol
pripojiť predmetný exekučný spis, tak ako to už bolo vyššie uvedené. Súd preto nemohol zistiť relevantné
skutočnosti potrebné na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania.

Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol jednak bremeno tvrdenia a taktiež neuniesol
bremeno dôkazu ohľadne ním tvrdených skutočností, keď v zmysle vyššie citovaných ustanovení
Civilného sporového poriadku bol žalobca povinný v žalobe okrem iných skutočností pravdivo a
úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a toto opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno ani nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Zároveň bol žalobca povinný k žalobe pripojiť všetky dôkazy, ktorých

povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemohol pripojiť bez svojej viny. Okrem toho, pokiaľ nejaký dôkaz
nemôže bez svojej viny pripojiť, musí navrhnúť, prostredníctvom súdu, takýto dôkaz vykonať, keďže súd
bez návrhu nemôže iné dôkazy, ako tie, ktoré boli navrhnuté vykonať, s výnimkou dôkazov taxatívne
vymedzených v § 185 ods. 2 resp. ods. 3 Civilného sporového poriadku. Pritom v súdenej veci sa
nejednalo o spor s ochranou slabšej strany, kedy by tiež mohol súd vykonať aj dôkazy, ktoré nie sú

niektorou zo strán sporu navrhnuté. Navyše súd opakovane uvádza, že na pojednávaní dňa 14.3.2018
vyzval žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočnostímôžesúdstranypožiadaťoďalšieskutkovétvrdenia,abytakétoskutočnostiuviedol,čovšak
žalobcaneurobil.Okremtohosúdvyzvalstranysporuresp.právnehozástupcužalovaného,abyoznámili
súdu, aké majú návrhy na doplnenie dokazovania - po zrušení pôvodného rozsudku I.stupňového súdu

súdom nadriadeným, avšak strany sporu ani na túto výzvu súdu nereagovali. Navyše aj na pojednávaní
dňa 14.3.2018 súd poučil prítomných o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a tiež ich
vyzval, aby sa vyjadrili, či majú nejaké návrhy na doplnenie dokazovania. Ani jedna zo strán sporu žiadny
návrh na doplnenie dokazovania nenavrhla.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemal inú možnosť, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď
žalobca neuviedol všetky relevantné skutočnosti na posúdenie dôvodnosti jeho nároku, ani nenavrhol
vykonať dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností resp. na popretie skutočností tvrdených
protistranou, pričom súd v zmysle aktuálne platných a účinných ustanovení Civilného sporovéhoporiadku už nemôže nahrádzať procesnú aktivitu niektorej zo strán sporu a žalobca tieto nedostatky
neodstránil ani dodatočne, potom čo bol na ne zo strany súdu upozornený.
V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže súd nemohol

dostatočne posúdiť, či nárok žalobcu, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana formou prisúdenia
žalovanej sumy s príslušenstvom, je dôvodný.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd
žalobu zamietol, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým,

že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.