Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211955
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212211955.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: N. H., bytom:

N. X.D. XX, XXXX H. M. O. O., Rakúsko, narodená: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Z.. I. K., bytom: Y.
č. XXXX/XX, H., narodený: XX.X.XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Spišák, sídlo: Idanská č. 17,
Košice, za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo:
Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 28.768,29 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 282,00 eur istiny v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovanému právo na nahradenie trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 25.4.2012 domáhala vydania rozsudku, ktorým bude
žalovanýzaviazanýzaplatiťžalobkyni282,00eurspoluspríslušenstvom.Akopríslušenstvosižalobkyňa
uplatnila nárok na nahradenie trov konania.

Neskôr žalobkyňa svojim podaním zo dňa 16.6.2014 a doručeným súdu dňa 26.6.2014 navrhla rozšíriť

žalobu tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28.768,29 eur. Konajúci súd svojim
Uznesením sp. značka 36 C 84/2012 zo dňa 7.7.2014 o navrhovanej zmene žaloby rozhodol tak, že
zmenu návrhu pripustil.

Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila právom na nahradenie škody, ktorú žalovaný spôsobil tým, že pri
výkone svojej advokátskej činnosti vyhotovil pre žalobkyňu darovaciu zmluvu, ktorá však mala vadu a
z tohto dôvodu neskôr príslušný

katastrálny orgán nepovolil vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy v prospech žalobkyne. Tiež
poukázala na to, že vadu zmluvy nebolo možné neskôr odstrániť, pretože darkyňa (jej matka)
medzičasom zomrela. Uplatnená suma predstavovala nasledovné nároky: 1. odmena vo výške 150,00
eur, ktorú žalovanému zaplatila za vyhotovenie návrhu darovacej zmluvy, 2. sumu 132,00 eur, ktorú
zaplatila ako správny poplatok za podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa uzavretej darovacej
zmluvy, 3. sumu 486,29 eur, ktorú zaplatila ako náhradu trov neúspešného súdneho konania voči právnej
nástupkynidarkynevkonanípredsúdomourčeniepovinnostiodstrániťvadudarovacejzmluvya4.sumu

28.000,00 eur, ktorá predstavuje polovicu hodnoty z predmetu daru (byt), pretože v rámci dedičského
konania už získa iba polovicu bytu.Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje
stanovisko najskôr odôvodnil tak, že škoda nevznikla, pretože katastrálne konanie je ešte len prerušené
a s ohľadom na to, že od žalobkyne nemá príslušné splnomocnenie je iba na žalobkyni, aby svojim

konaním odstránila vady vytýkané v rámci katastrálneho konania. Neskôr žalovaný na svoju obranu
vzniesol námietku premlčania, poukázal na to, že pri výkone svojej advokátskej činnosti v prospech
žalobkyne nič nezanedbal a tiež namietal to, že žalobkyňa nepreukázala dostatočným spôsobom výšku
škody.

Konania sa zúčastnil aj vedľajší účastník, ktorý má na výsledku sporu právny záujem. Právny záujem
vedľajšieho účastníka vyplýva zo skutočnosti, že je poisťovateľom zodpovednosti za škodu, ktorú
žalovaný ako advokát môže spôsobiť výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Vedľajší účastník sa k
meritu veci vôbec nevyjadril.

Dňa 29.4.2010 uzavrela žalobkyňa ako obdarovaná a D. H. (matka žalobkyne) darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej bolo darovanie vlastníckeho práva k bytu č. 14 na 3. poschodí bytového domu na V.
W. Č.. XX I. H.. V článku IV zmluvy (úprava práv k pozemku) je ustanovenie, podľa ktorého dom stojí na
parcele č. 1262, druh zastavané plochy o výmere 296 m2, pričom k pozemku je zriadené zákonné právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov v dome. Tieto skutočnosti súd zistil z
citovanej darovacej zmluvy.

Na Katastrálnom úrade v Košiciach sa na základe návrhu žalobkyne dňa 30.4.2010 začalo katastrálne
konanie pod sp. značkou V- 3729/10, ktorým sa rozhoduje o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospech žalobkyne a to na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2010. Za podanie
tohto návrhu zaplatila žalobkyňa správny poplatok vo výške 132,00 eur. Tieto skutočnosti súd zrejmé z

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra (č.l. 17).

Rozhodnutím zo dňa 19.5.2010 bolo príslušné katastrálne konanie prerušená na 30 dní a účastníci
konania boli vyzvaní, aby vykonali nasledovnú opravu darovacej zmluvy: doplniť spoluvlastnícky podiel
k parcele č. 1262 a opraviť článok IV. zmluvy. Neskôr Katastrálny úrad v Košiciach svojim Rozhodnutím

zo dňa 11.6.2013 č. konania V 3729/2010 vydal rozhodnutie o prerušení konania do ukončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice II, pričom toto rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobkyňa
dňa 5.4.2013 podala žalobu, ktorá súvisí s príslušným katastrálnym konaním. Tieto skutočnosti súd zistil
z citovaného rozhodnutia Správy katastra Košice, Odbor katastrálnych konaní.

Žalobkyňa na Okresnom súde Košice II iniciovala súdne konanie, ktorým sa proti právnej nástupkyni
darkyne (jej maloletá vnučka - darkyňa zomrela dňa 5.5.2010) domáhala vydania rozsudku v
nasledovnom znení: „Žalovaná je povinná v Darovacej zmluve zo dňa 29.4.2010 doplniť spoluvlastnícky
podiel k parc. č. 1262 a opraviť čl. IV v zmysle požiadavky Správy katastra v konaní V-3729/10 do 10 dní
poprávoplatnostirozsudku“.KonajúcisúdsvojimRozsudkomsp.značka36C50/2013zodňa18.2.2014

podanú žalobu ako neoprávnenú zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo
výške 386,79 eur. Žalobkyňa tieto trovy uhradila právnemu zástupcovi žalovanej advokátovi JUDr. O. V.
dňa 19.6.2014. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovaného rozsudku Okresného súdu Košice II (č.l. 57 -
62) a tiež z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 19.6.2014 (č.l. 63).

Katastrálny úrad v Košiciach svojim Rozhodnutím zo dňa 14.5.2014 č. konania V 3729/2010 vydal
rozhodnutie o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona a to z dôvodu, že
neboli odstránené nedostatky návrhu (doplniť spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1262 a opraviť článok
IV. zmluvy). Táto skutočnosť je zrejmá z citovaného rozhodnutia (č.l. 54).

Návrh citovanej darovacej zmluvy na základe dohody účastníkov konania vyhotovil pre žalobkyňu
žalovaný, ktorý jej túto službu poskytol v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti. Za vyhotovenie
zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zaplatila žalobkyňa žalovanému
odmenu vo výške 150,00 eur. Tieto skutočnosti sú zrejmé z vyjadrenia účastníkov konania a tiež z
príjmových dokladov žalovaného (č.l. 12 a 19).

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. Ja som žalovanému
zadala vyhotovenie darovacej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a zaplatila som
mu aj dohodnutú odmenu, najprv zálohu vo výške 50,00 eur a potom som mu doplatila odmenu oďalších 100,00 eur, celkovo 150,00 eur. Darovaciu zmluvu a aj návrh na vklad mi vypracoval žalovaný.
Prichystané podklady som zobrala a podala som návrh na vklad za čo som zaplatila 132,00 eur.
Komunikovala som s katastrálnym úradom a bolo mi povedané, že na základe tejto zmluvy nie je

možné povoliť ten vklad. Komunikovala som s ďalším dedičom po mojej mame (mojou neterou po
bratovi), respektíve s jej opatrovníčkou, ale si podmienila vykonanie opravy zmluvy vyplatením polovice
hodnoty bytu. Žalovaný mi vyhotovenia darovacej zmluvy ponúkol aj moje zastupovanie v príslušnom
katastrálnom konaní, ale mne sa nepáčil text splnomocnenia (boli tam aj iné veci) a tak som sa rozhodla,
že návrh na vklad do katastra si odnesiem sama. Po tom ako mi bolo doručené rozhodnutie o prerušení

katastrálneho konania som zašla za žalovaným, s ktorým sme sa dohodli, že to bude riešiť. Dala som
mu špeciálne splnomocnenie, na základe ktorého konal, ale neskôr mi povedal, aby som si to riešila cez
nejakého iného právnika, ktorého si nájdem.

Žalovaný na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Ja som poskytoval
právne služby ako advokát. Dostavila sa za mnou žalobkyňa s požiadavkou vyhotoviť darovaciu zmluvu

a aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa mala veľmi málo času, pretože darkyňa bola
hospitalizovaná v nemocnici a tak som listiny vyhotovil vo veľmi krátkom čase. Pripravil som návrh
zmluvy a návrh na vklad, zabezpečil som účasť pracovníčky notárstva a zašli sme do nemocnice, kde
sa zmluva podpísala. U mňa je bežnou praxou, že v prípade zmluvy ohľadom nehnuteľnosti poskytujem
aj ďalšie služby v rámci katastrálneho konania, na čo si prichystám aj príslušné splnomocnenie. V

tomto prípade žalobkyňa rezolútne odmietla moje zastupovanie a aj z toho dôvodu nebolo možné
túto záležitosť prostredníctvom mojej osoby riešiť. Pokiaľ mám príslušné splnomocnenie, tak obdobné
problémy operatívne riešim a moji klienti veľakrát ani nemajú vedomosť o nejakom probléme.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 563/2003 Z.z. o advokácii: „Advokát je povinný pri výkone advokácie

postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb.“

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.“

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

Z obsahu vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalovaný pri výkone svojej advokátskej činnosti
pre žalobkyňu vyhotovil návrh darovacej zmluvy, ktorý však nebol vyhotovený v súlade so zákonom.
Uvedené je dostatočne zrejmé zo skutočnosti, že na základe takto vyhotoveného návrhu zmluvy
neskôr príslušný katastrálny orgán katastrálne konanie zastavil, t.j. vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne nepovolil. Takéto konanie žalovaného (vyhotovenie zlého návrhu darovacej zmluvy) je v

rozpore s § 18 ods. 2 Zákona č. 563/2003 Z.z. o advokácii, t.j. s povinnosťou žalovaného ako advokáta
poskytovať svoje právne
služby s odbornou starostlivosťou. Žalovaný teda porušil svoju právnu povinnosť, čo má za následok
jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Žalobkyňa si v rámci tohto konania voči žalovanému uplatnila náhradu škody v celkovej výške 28.768,29
eur. S ohľadom na nižšie uvedené skutočnosti súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na
nahradenie škody vo výške 282,00 eur. Takto priznaná náhrada zodpovedá škode, ktorá žalobkyni
vznikla zaplatením odmeny vo výške 150,00 eur, ktorú žalovanému zaplatila za vyhotovenie návrhuneperfektnej darovacej zmluvy a tiež škode vo výške 132,00 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila ako správny
poplatok za podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa uzavretej darovacej zmluvy. Tieto
výdavky žalobkyne boli zmarené, t.j. škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním

žalovaného - vyhotovením zlej darovacej zmluvy.

Obrana žalovaného, ktorou namietal, že ponúkol žalobkyni svoje zastupovanie aj počas katastrálneho
konania, bola neúspešná z nasledovných dôvodov: 1. v prvom rade žalobca mal ako advokát zákonnú
povinnosť vyhotoviť návrh zmluvy o dielo s odbornou starostlivosťou, t.j. tak, aby bola „vkladu schopnou“

listinou pre účely katastrálneho konania aj bez akejkoľvek následnej opravy zmluvy, 2. aj keby žalobkyňa
udelila žalovanému svoje splnomocnenie na jej zastupovanie v rámci katastrálneho konania, tak opravu
zmluvy už po prerušení katastrálneho konania (dňa 19.5.2010) nebolo možné vykonať, pretože darkyňa
zomrela skôr, konkrétne dňa 5.5.2010.

Nárok žalobkyne na nahradenie škody v časti 486,29 eur (ktorú zaplatila ako náhradu trov neúspešného

súdneho konania voči právnej nástupkyni darkyne v konaní pred súdom o určenie povinnosti odstrániť
vadu darovacej zmluvy) súd nepovažuje za oprávnený z nasledovných dôvodov. Takto vynaložené
finančné výdavky žalobkyne je možné považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný iba v prípade
súčasného naplnenia týchto 3 podmienok: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobením škody. V tomto prípade súd konštatuje, že nie

sú naplnené podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Konkrétne tu minimálne chýba
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímžalovaného(zlepripravenádarovaciazmluva)avznikom
príslušného súdneho konania, pretože toto konanie začalo na základe návrhu žalobkyne, ktorá ako plne
spôsobilá osoba na právne úkony sama nesie zodpovednosť za prípadný neúspech v tomto konaní.

Časť žalobného nároku o zaplatenie sumy 28.000,00 eur (polovica hodnoty z predmetu daru) súd
zamietol z nasledovných dôvodov.

Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania, t.j. dovolal sa premlčania podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa

názoru súdu v danom prípade skutočne došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, konajúci súd nemohol
žalobkyni jej právo na nahradenie tejto časti škody priznať.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí najneskoršie za 3 roky
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ide o tzv. objektívnu premlčaciu lehotu, podľa ktorej

sa právo na nahradenie škody premlčí. Žalobkyňa si tento svoj nárok uplatnila na súde dňa 26.6.2014,
pričom žalovaný návrh darovacej zmluvy vyhotovil najneskôr ku dňu 29.4.2010 (deň podpísania zmluvy).
Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná po viac ako 4 rokoch od udalosti, z ktorej škoda vznikla,
preto bolo toto právo žalobkyne uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd
po vznesení námietky premlčania musel akceptovať takúto obranu žalovaného a žalobu v tejto časti

zamietnuť.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“

Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.“

Uznesením konajúceho súdu zo dňa 25.6.2012 doručeným žalobkyni dňa 11.7.2012 bola žalobkyňa
poučená podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Bez ohľadu na premlčanie sa základ nároku žalobkyne na nahradenie škody (polovica hodnoty daru)
javí súdu ako oprávnený. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala dostatočne (respektíve
nijako) hodnotu daru, by musel súd žalobu v tejto časti zamietnuť aj bez existencie námietky premlčania.V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bola procesne poučená o svojej dôkaznej
povinnosti.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“

O trovách konania súd rozhodol podľa znenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, hoci v

zásade žalovaný ako prevažne úspešný mal mať podľa §142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
právo na ich nahradenie. V danom prípade súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa (pre ktorý
žalovanému náhradu trov konania nepriznal) celkové okolnosti tohto súdneho sporu. T.j. konkrétne to,
že spor vznikol protiprávnym konaním žalovaného, ktorý ako advokát neposkytol svoje služby žalovanej
riadne, čím jej vznikla značná škoda, ktorú jej súd nemohol priznať s ohľadom na vznesenú námietku

premlčania, respektíve aj z dôvodu nedostatočného preukázania výšky nároku žalobkyne.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav

veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.