Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011799
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 15.03.2018 v trestnej veci
proti obžalovanému B. L. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1T/95/2016 zo dňa 10.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku obžalovaného B. L., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., Y. XXXX/
XXB, t.č. prechodne bytom Y., K. č. XXX/X,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od 11.5.2014 doposiaľ v Žiline a inde si úmyselne riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť
na svojho mal. syna T. D., predtým L., nar. X.X.XXXX a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25P 108/2012 zo dňa 5.6.2012 s právoplatnosťou od
15.2.2013 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou 75,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, čím takto na výživnom R. D. dlhuje sumu najmenej 2.339,40 Eur, pričom
bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 9T 12/2014 zo dňa 1.7.2014 s právoplatnosťou 1.7.2014, ktorým mu za prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov,

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného B. L. vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, a
to na tom skutkovom základe, že

v období od 11.5.2014 doposiaľ v Žiline a inde si úmyselne riadne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť
na svojho mal. syna T. D., predtým L., nar. X.X.XXXX a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25P 108/2012 zo dňa 5.6.2012 s právoplatnosťou od15.2.2013 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou 75,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, čím takto na výživnom R. D. dlhuje sumu najmenej 2.339,40 Eur, pričom
bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. 9T 12/2014 zo dňa 1.7.2014 s právoplatnosťou 1.7.2014, ktorým mu za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona,

§ 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré aj písomne

odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že napriek jeho ťažkej finančnej situácii je ochotný v priebehu
budúceho týždňa celý dlh na výživnom na syna uhradiť poštovou poukážkou k rukám matky R. D.,
ktorá sa následne aj preukáže na sociálnom úrade po jeho uhradení a dodatočne zašle kópiu poštovej
poukážky a doklad o uhradení nasledujúceho mesačného výživného. Týmto požiadal súd o zrušenie
rozsudku okresného súdu voči jeho osobe, nakoľko sa snaží vzniknutú situáciu dať do poriadku, vedie

slušný život, je zamestnaný a chce si platiť a plniť povinnosti voči synovi.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti nastalé po vyhlásení
rozsudku prvostupňového súdu, je teraz možné odvolanie obžalovaného považovať za dôvodné.

Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozsudku ustálil, že
obžalovaný ako otec maloletého syna T. D. (predtým L.), nar. 08.03.2006 neprispieval na jeho výživu
pravidelne a včas, takže za obdobie od 11.05.2014 až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, teda
10.03.2017, dlhuje na výživnom sumu najmenej 2339,40 eur.

Súčasťou odvolacích námietok obžalovaného bolo tvrdenie, že zaostalé výživné v rozsahu, ako mu bolo
súdom prvého stupňa ustálené, má ochotu uhradiť.

Následne po nariadení termínu verejného zasadnutia tunajším krajským súdom na deň 31.01.2018
obžalovaný krajskému súdu v rámci odvolacieho konania predložil listinné dôkazy, a to prehľad

fotokópiipoštovýchpoukážok,prostredníctvomktorýchadresovalnamenooprávnenejR.D.,zákonného
zástupcu maloletého, sumy bežného výživného v období roka 2016, 2017. Súčasne z týchto poštových
poukazov plynie, že jedným z nich, a to zo dňa 28.01.2018 vedeným pod podacím číslom 95807 (na č.l.
191) uhradil celkovú sumu k rukám oprávnenej 2 100,- eur. Následne po opätovnom poučení krajským
súdom podľa ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, obžalovaný znova predložil súdu fotokópie

(na č.l. 203) podacích lístkov poštových poukazov o uhradení bežného výživného k 19.02.2018, ale aj
zostávajúcej sumy dlžného výživného ustálenej v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, a to v
celkovej sume 240,- eur. Obžalovaný teda uhradil celkovo bez bežného výživného sumu 2 340,- eur, čím
splnil a uhradil celkový dlh na zaostalom výživnom v sume prevyšujúcej sumu ustálenú súdom prvého
stupňa v skutkovej vete rozsudku.

Túto skutočnosť následne písomne potvrdila aj samotná oprávnená R. D. svojím písomným podaním
zo dňa 12.03.2018.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trestnosť činu zaniká, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.Z vyššie uvedené plynie, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť splnil dodatočne a to skôr, než
sa súd (v tomto prípade odvolací súd) odobral na záverečnú poradu. To, že trestný čin nemal trvalo
nepriaznivé dôsledky plynie z obsahu výpovede matky maloletej, R. D., ešte z prípravného konania zo

dňa 24.11.2015, kde mimo iného uviedla, že syn núdzou netrpel, snaží sa zabezpečovať všetky jeho
potreby a starostlivosť o neho.

Keďže v danom prípade došlo z dôvodu účinnej ľútosti k zániku trestnosti trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/

Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný napadnutým rozsudkom uznaný vinným, krajský súd napadnutý
rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. poriadku zrušil, a keďže vo veci mohol
rozhodnúť sám, následne na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného podľa § 285
písm. f/ Tr. poriadku, teda z dôvodu, že zanikla trestnosť činu, spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako
to bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, oslobodil.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.