Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201647
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618201647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: J., nar.
XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matka Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. O., D. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát so sídlom Topoľčany,
Škultétyho 1597/7 a otec P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Vlastimil
Valkovič, advokát so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/58, obe deti zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.septembra 2018 10P/121/2018-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 13.septembra 2018 10P/121/2018-71
(napadnutý rozsudok) zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/175/2015 zo dňa
29.09.2015, právoplatný dňa 13.10.2015 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. zo sumy
80 eur na sumu 140 eur mesačne a na mal. V. zo sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou
od 01.07.2018. Zročné výživné za čas od 01.07.2018 do 31.08.2018 na mal. J. v sume 120 eur a na

mal. V. v sume 80 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé z detí spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. V ostatných častiach ponechal uvedený
rozsudok nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa domáhala zvýšenia výživného na mal. deti u každého
zo sumy 80 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2018 a návrh zdôvodnila tým, že od

poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí, zvýšili sa ich potreby,
došlo k nárastu životných nákladov. Mal. V. navštevuje 7. ročník základnej školy, mal. J. od septembra
2018 nastupuje na strednú veterinárnu školu do Nitry, s čím budú tiež zvýšené náklady na maloletého.
Všetky výdavky detí hradí sama, otec okrem určeného výživného inak na maloletých neprispieva, len
v mesiaci máj 2018 jej dal nad rámec súdom stanoveného výživného 40 eur a s deťmi sa nestretáva,
nenavštevuje ich.

3. Otec s návrhom súhlasil čiastočne tak, že navrhol, aby bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť na J.
na sumu 120 eur, keďže si uvedomuje, že výdavky na tohto syna z dôvodu jeho štúdia na strednej škole
sú vyššie, ale čo sa týka mladšieho syna V., má zato, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na jehostrane k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, pričom doteraz určenú výšku
výživného považuje za adekvátnu a postačujúcu.

4. Kolízny opatrovník odporučil výživné zvýšiť u obdivoch detí, pretože je to v ich prospech a výšku
výživného ponechal na úvahu súdu.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom sp. zn. 9P/175/2015
zo dňa 29.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2015, bolo rozvedené manželstvo rodičov

mal. detí S., schválená dohoda rodičov tak, že pre čas po rozvode mal. V. a J. boli zverení do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 80 eur mesačne na každé z detí s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V tom
čase obidvaja rodičia pracovali v spoločnosti HYZA, a.s. Topoľčany, dosahovali čistý priemerný mesačný
zárobok otec vo výške 792 eur a matka vo výške 674,39 eur. Matka bývala s deťmi v trojizbovom byte
patriacom do BSM, z ktorého sa otec v priebehu rozvodového konania odsťahoval k svojej matke, pričom

náklady za spoločný byt hradili rodičia na polovicu. Mal. deti v tom čase navštevovali Základnú školu
na ul. Hollého v Topoľčanoch, J. siedmy a V. piaty ročník. V súčasnosti rodičia naďalej pracujú u toho
istého zamestnávateľa, za posledných 12 mesiacov bol priemerný čistý mesačný príjem otca 1.023 eur
a matky 750,80 eur. Vyživovacie povinnosti im nepribudli. Matka býva s deťmi v byte, ktorý jej zostal po
rozvode manželstva, na majetkové vyrovnanie s bývalým manželom si vzala hypotéku v celkovej sume

23.000 eur, z ktorej mu vyplatila sumu 10.900 eur. Hypotéku spláca v splátkach po 166 eur mesačne
a poplatok 16,53 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na deti vo výške 47,36 eur. Mesačné náklady
na bývanie má matka v sume 500 eur, v čom sú zahrnuté poplatky za nájom a energie. Otec býva vo
svojom jednoizbovom byte, ktorý si kúpil na úver, ktorý spláca po 134 eur mesačne a ktorý si vzal v
celkovej výške 31.000 eur. Mesačné náklady má na nájom v sume 105 eur, elektrina 20 eur, plyn 7 eur,

internet a TV 58 eur. Mal. J. nastúpil od septembra tohto roka na Strednú veterinárnu školu v Nitre, v
súvislosti s tým došlo k nárastu výdavkov na jeho oblečenie, stravu, cestovné, poplatky v škole. Mal. V.
je v deviatom ročníku základnej školy, matka s ním navštevuje alergologickú ambulanciu v Nitre.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78

ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine

7. Dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2015, došlo k takej zmene
pomerov u účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože počas
trojročnej doby mal. deti vyrástli, vzrástli ich životné náklady, starší J. začal študovať na strednej škole

mimo miesta bydliska, mladší V. je na druhom stupni základnej školy. Oproti predošlej úprave výživného
vzrástli aj príjmy rodičov, u otca približne o 200 eur mesačne, u matky len mierne, asi o 70 eur mesačne,
obidvom pribudli záväzky spočívajúce v splácaní hypotekárnych úverov.

8. S prihliadnutím na odôvodnené potreby detí, ako aj zárobkové, majetkové a osobné pomery rodičov,

ich možnosti a schopnosti, a s poukazom na dobu troch rokov, ktorá prešla od predošlej úpravy
výživného, počas ktorej vzrástli životné náklady, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na obidve mal. deti a to na J. o 60 eur mesačne a na V. o 40 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2018,
pretože už vtedy vzrástli náklady na zaopatrenie detí v súvislosti s ich prípravou na nástup do škôl,
ktoré navštevujú, napr. nákupom oblečenia, školských potrieb a pod. Pri rozhodovaní zohľadnil aj

náklady otca, ktoré mesačne vynaloží na jeho osobné potreby, ako sú náklady na bývanie, stravu,
platenie pôžičky, pričom je názoru, že aj po zaplatení týchto nevyhnutných výdavkov je v možnostiach
a schopnostiach otca zvýšené výživné na mal. deti platiť. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že
podobné výdavky má tiež matka detí, ktorá sa však musí starať aj osobne o deti, a teda na výžive a
opatere detí sa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou dennou starostlivosťou o ne. Naproti tomu otec

sa okrem platenia výživného na výchove svojich synov nijako inak nepodieľa a v poslednom období už
s nimi ani nie je v kontakte.

9. Výživné súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 1.7.2018, keďže minimálne odvtedy matka mala
zvýšené výdavky na synov v súvislosti so zabezpečením potrebných vecí pred ich nástupom do školy

od septembra, a preto je zročné výživné odvtedy do 31.8.2018 v sume 120 eur na mal. J. a v sume
80 eur u mal. V., ako rozdiel medzi sumou zvýšeného výživného a doteraz určeného výživného. Zročné
výživné povolil otcovi splatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným na každé z detí
s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.10. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ

zákon neustanovuje inak.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec, žiadal rozsudok zmeniť tak, že na maloletého J.
bude zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 120 eur mesačne od 01.07.2018. V odvolaní uviedol, že
jeho príjem vzrástol predovšetkým väčším počtom odpracovaných nadčasových hodín, a v súčasnosti

má podstatne vyššie výdavky v súvislosti s bývaním. Celkové výdavky mesačne dosahujú u neho sumu
700 eur, jeho príjem je 1000 v dôsledku nadčasových hodín, preto považuje súdom prvej inštancie
určené zvýšenie výživného za neprimerané. Súhlasí iba so zvýšením výživného na mal. J., u ktorého
nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti s nástupom na strednú školu. Pokiaľ ide o maloletého
V., podľa jeho názoru súd prvej inštancie zrejme vychádzal len z tzv. valorizačnej klauzuly zakotvenej v
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine, pričom sa však nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či sa rast životných

nákladov premietol do takej zmeny pomerov, ktorá by vôbec odôvodňovala zvýšenie výživného.

12. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru od poslednej úpravy výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, zvýšili sa ich životné náklady. U maloletého

J. má zvýšené výdavky z dôvodu štúdia na strednej škole a na cestovné. Vzhľadom k dobe keď
začína vyučovanie, je maloletý nútený dopravovať sa do školy autobusom, využívať po príchode zo
školy miestnu autobusovú dopravu a mať aj vreckové na jedlo alebo na taxík, keďže nie vždy zachytí
autobusovú dopravu. V škole prispieva na stužkovú 10 eur mesačne, v tomto školskom roku bude platiť
lyžiarsky zájazd 50 eur. Aj u maloletého V. došlo k zvýšeniu nákladov, keďže je väčší, s čím súvisia

zvýšené výdavky na stravu, ošatenie a podobne. Záverom upozornila na to, že v čase poslednej úpravy
výživného mal otec vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Q. S., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur,
pričom v súčasnosti mu táto vyživovacia povinnosť odpadla.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) bez nutnosti doplniť alebo

zopakovať dokazovanie prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§
385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním
citovanýmiustanoveniamiZákonaorodine.Obmedzujesalennakonštatovaniesprávnostinapadnutého
rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie, ktoré súd zaviazal otca uhrádzať v

splátkach, a výroku o trovách konania, a na dôvažok dodáva nasledovné:

14. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom

životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby
duševné. Odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške
spolu s vyživovacou povinnosťou matky podľa jej možností a schopností nemôže postačovať na ich
výživu v širšom slova zmysle. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015, nastala

zmena pomerov u oboch detí v súvislosti s tým, že sú o 3 roky starší a je prirodzené a súdnou praxou
akceptované, že v dôsledku uplynutia času sa zvýšili náklady na ich výživu. U maloletého J. došlo
k zvýšeniu nákladov na výživu i v dôsledku toho, že začal študovať na strednej škole, v súvislosti s
čím sa zvýšili náklady na jeho ošatenie, stravovanie, školské potreby, cestovné a pod. Príjmy otca a
matky od poslednej úpravy výživného vzrástli, u matky o 80 eur u otca o 220 eur. Obrana otca, že jeho

vyšší príjem je z dôvodu množstva nadčasových hodín nie je dôvodná, pretože súd musí vychádzať
zo skutočne dosiahnutých príjmov a naviac, dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, a to i
dosiahnutej zvýšenou pracovnou aktivitou. Z vyjadrenia matky k odvolaniu (i vyjadrení na pojednávaní)
vyplýva, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť voči synovi Q. v sume 100 eur mesačne. Súd prvejinštancie správne dospel k záveru, že primerané je zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne na
maloletého J. a 120 eur na maloletého V..

15. Na strane otca, ktorý podal odvolanie, sú dané možnosti a schopnosti na to, aby si zabezpečil
dostatočné príjmy pre svoju výživu i výživu jeho maloletých detí, pretože ide o jeho prioritnú povinnosť,
ktorá je daná zákonom. Pomery na strane maloletých detí sa zmenili a už len na základe tejto skutočnosti
bol daný dôvod na zvýšenie výživného, pričom otcovi odbudla vyživovacia povinnosť.

16. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd argumenty otca uvedené v podanom odvolaní
nemohol považovať za právne významné, a preto stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu
prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).