Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114225411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Zlaté

Moravce, IČO: 00308676, so sídlom Zlaté Moravce - ul. 1. Mája 2, proti odporcom: 1. Ing. O. V. CSc.,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX E. W. , 2. Ing. V. Y., bytom U B. XXX, XXX XX M., J. L., 3. F. V., bytom
J. B. X/X, XXX XX I., 4. Ing. R. X., bytom O. XXXX/XC, XXX XX G., odporcovia v 2. až 4. rade právne
zastúpení JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Trenčín - Nám. Sv. Anny 25, o zaplatenie 15940,22
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Základ žalobou uplatneného nároku je d ô v o d n ý.

II. Rozhodnutie o výške nároku a trovách konania sa prenecháva konečnému rozhodnutiu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.8.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že odporcovia v 1/ až 4/ rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 15940,22 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 3% ročne od 24.1.1990 do 30.4,1995 a 22% ročne od 1.5.1995 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že
československý štát zastúpený Stavoinvestou, IIO Bratislava ako kupujúci a odporca v 1/ rade , odporca
v 2/rade a neb. F. V. ako predávajúci boli účastníkmi Kúpnej zmluvy M 60/4 uzavretej dňa 23.1.1990.
Na základe kúpnej zmluvy M 60/4 bola predávajúcim zaplatená kúpna cena 15940,22 € (480 215 Kčs),
z toho odporcovi v 1/rade 5313,42 € (160 072 Kčs), odporcovi v 2/rade 5313,42 € (160 072 Kčs),

a neb. F. V. 5313,38 € (160 071 Kčs). Na základe § 2 v spojení s § 4 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí sa právnym nástupcom kupujúceho stal navrhovateľ. Právnymi nástupcami neb. F. V. sa
na základe rozhodnutia OS Trenčín sp. zn. 16D/1141/2009-37 zo dňa 16.6.2010 stali odporcovia v 3/ a
4/ rade. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 8C/18/2002-345 zo dňa 11.1.2012 v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 8C/18/2002-375 zo dňa 13.7.2012 rozhodol, že nehnuteľnosti ktoré boli predmetom
Kúpnej zmluvy M 60/4 patria do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1/ a 2/ rade a do dedičstva po
neb. F. Jančovičovi. Okresný súd Nitra odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že kúpna zmluva je z dôvodu

neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu absolútne neplatná, pričom podmienky vydržania neboli
u navrhovateľa splnené. Keďže na základe kúpnej zmluvy M 60/4 bola odporcom zaplatená kúpna
cena 15940,22 € a odporcovia napriek písomným výzvam zo dňa 29.5.2014 svoj záväzok dobrovoľne
nesplnili, nevrátením tejto sumy sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili. Keďže odporcovia celý
čas spochybňovali proces uzatvorenia kúpnej zmluvy a prakticky ihneď po jej uzavretí začali opakovane
napádať jej absolútnu neplatnosť, ich dobromyseľnosť pri prijatí bezdôvodného obohatenia je v danom
prípade vylúčená. Preto sa navrhovateľ domáha taktiež vydania úžitkov z bezdôvodného obohatenia v

podobe úrokov z omeškania.

Právny zástupca odporcov v 2/ až 4/rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2015 uviedol, že
navrhovateľ vôbec nemôže byť na uplatnenie tohto nároku vecne legitimovaný už z toho zásadnéhodôvodu, že navrhovateľ nikdy žiadne plnenie odporcom na základe kúpnej zmluvy M 60/4 zo dňa
23.1.1990 neposkytol. Označená kúpna zmluva bola uzavretá medzi býv. Československým štátom
zastúpeným Stavoinvestou, IIO Bratislava ako kupujúcim, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bola

týmto predávajúcim zaplatená kúpna cena a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa tejto
kúpnej zmluvy boli zapísané do vlastníctva kupujúceho ako majetok štátu. Následne nadobudnutím
účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. došlo v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 tohto právneho
predpisu k zmene zápisu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo štátu v prospech navrhovateľa
a navrhovateľ bol tak v katastri nehnuteľností zapísaný za výlučného vlastníka týchto nehnuteľností.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. 8C 18/2002-345 zo dňa 11.1.2012 bolo založené na prejudiciálnom
posúdení tejto kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, teda takého, ktorého účinky
nikdy nenastali. Navrhovateľ bol účastníkom označeného súdneho konania o určenie vlastníckeho práva
z dôvodu, že bol v katastri nehnuteľností zapísaný za výlučného vlastníka príslušných nehnuteľností a
bol teda v takomto konaní pasívne vecne legitimovaným účastníkom. Navrhovateľ nebol účastníkom
tejto kúpnej zmluvy a neposkytol na základe tejto kúpnej zmluvy v prospech odporcov žiadne peňažné

plnenie a toto neposkytol ani v prospech žiadnej inej osoby. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je to, že na
základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej účinky nikdy nenastali, nenadobudol vlastnícke právo
kpríslušnýmnehnuteľnostiamštátapretototonemohloaninadobudnutímúčinnostizák.č.138/1991Zb.
prejsť na navrhovateľa, teda ak by aj v súvislosti s jeho zápisom za vlastníka príslušných nehnuteľností
namiesto štátu, bol navrhovateľ poskytol akékoľvek plnenie v prospech štátu, tak len takéto plnenie by

mohol titulom bezdôvodného obohatenia požadovať vrátiť od štátu. Rozhodne však navrhovateľ, ktorý
sa nikdy po práve nestal vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy M 60/4 zo dňa
23.1.1990,nazákladektorejnienavrhovateľalebýv.Československýštátzaplatilkúpnucenuodporcom,
nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na vrátenie takto zaplatenej kúpnej ceny.
Pokiaľ ide o otázku premlčania uplatneného nároku, tak odporcovia 2/ - 4/ len z opatrnosti na základe

§ 100 ods. 1 v spojení s § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák. vznášajú námietku premlčania celého uplatneného
nároku vrátane príslušenstva. Navrhovateľ uplatnil premlčané právo z dôvodu uplynutia objektívnej
premlčacejdobynauplatnenieprávanavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,jeuplatnenýnárok
v celom rozsahu premlčaný.
Ďalej odporcovia 2/-4/ poukazujú na to, že po dobu, po ktorú nemohli disponovať so svojimi

nehnuteľnosťami, došlo k ich znehodnoteniu vrátane odstránenia časti stavieb, za ktoré bola zaplatená
kúpna cena a teda aj z tohto ďalšieho samostatného dôvodu by bola požiadavka na vrátenie kúpnej
ceny aj za už neexistujúce stavby neopodstatnená.

Právnyzástupcanavrhovateľavovyjadrenízodňa7.5.2015uvádza,žepreposúdenievecnejlegitimácie

navrhovateľa nie je rozhodujúce, či bol účastníkom kúpnej zmluvy, ani to, či sám navrhovateľ poskytol na
základe tejto zmluvy akékoľvek plnenie. Rozhodujúce je, či sa navrhovateľ v tomto prípade stal právnym
nástupcom kupujúceho (Československého štátu), čím by na neho prešli práva a povinnosti z kúpnej
zmluvy. Právne nástupníctvo navrhovateľa a teda aj jeho vecnú legitimáciu odôvodňujeme poukazom
na ust. § 2 ods. 5 v spojení s § 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Aj zo samotnej kúpnej zmluvy je

nepochybné,žeČeskoslovenskýštátpriprávnychúkonochsúvisiacichsbytovouvýstavbouzastupovala
Stavoinvesta, ako štátna rozpočtová organizácia zriadená na plnenie činnosti priameho investora
pre bytovú, občiansku a účelovú výstavbu. Stavoinvesta mala k majetkovým právam vyplývajúcim
z týchto právnych úkonov právo hospodárenia. Podľa právnej teórie patria k majetkovým právam
taktiež záväzkové práva. Jedným zo záväzkových práv je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Skutočnosť, že na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva
neznamená, že tým nedošlo k vzniku iného súvisiaceho majetkového práva. Zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí totiž neupravuje iba prechod vlastníckeho práva, ale taktiež prechod záväzkov a iných
majetkových práv. Pokiaľ ide o námietku premlčania, tú odporcovia odôvodňujú poukazom na ust. §
107 ods. 1 a 2 OZ. Opomenuli však zohľadniť ustanovenie § 107 ods. 3 OZ. Citované ustanovenie

sa vzťahuje na synalagmatické záväzky, kedy na jednej strane stojí právo na vydanie peňažného
plnenia voči vlastníckemu práva, t.j. jedinému nepremlčateľnému majetkovému právu. Keďže z dôvodu
nepremlčateľnosti nemôže navrhovateľ premlčanie vlastníckeho práva odporcov namietať, v súlade s §
107 ods. 3 OZ nemôže ani súd prihliadať na odporcami uplatnenú námietku premlčania.

Odporca v prvom rade na pojednávaní uviedol, že on má k dispozícii znalecký posudok, ktorý je
súčasťou spisu 8C/18/2002 ktorý bol teda vyhotovovaný v roku 1989 za účelom vyhotovenia neplatnej
kúpnej zmluvy a v tomto znal.posudku sú popísané prevádzané nehnuteľnosti. On sám si dal vyhotoviť
znal.posudok na nehnuteľnosti v stave v akom sú teraz, nakoľko navrhovateľ doposiaľ riadne tietonehnuteľnosti neodovzdal, odmieta sa dostaviť na miesto samé za účelom ich odovzdania a spísania v
akom stave boli odovzdané. Tento ZP č. 11/2015 zadokumentuváva terajší stav týchto nehnuteľností.

Právny zástupca odporcov v 2/ -4/ rade na pojednávaní uviedol, že zásadnou otázkou v tomto konaní
je posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa. Poukazuje na skutočnosť, že už v rímskom práve bolo
dané, že nikto nemôže previesť viac práv než má sám. Spomenutý zákon o majetku obcí hovorí iba o
prechode nehnuteľností na obce. Nerieši otázku právneho nástupníctva. Táto je riešená zákonom č.
541/92ač.542/92anikdesanespomína,žebymestoZlatéMoravcebolonástupcomčeskoslovenského

štátu. Keďže navrhovateľ týmto nástupcom nie je a zmluva bola od začiatku zrušená, nemohlo prejsť
vlastnícke právo z tejto kúpnej zmluvy na navrhovateľa. Jediným aktívne legitimovaným účastníkom v
tejto veci by bola Slovenská republika. Tiež zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že 90% ceny tvorí práve
stavba, teda dom, pričom už teraz je zrejmé, že jeden dom je zbúraný a druhý je z väčšej časti tiež
zbúraný a zdevastovaný, zrejme ani to oplotenie tam neexistuje, čiže v prípade ďalšieho dokazovania
ohľadom vzájomných nárokov je na zváženie, či by súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, či je

vôbec daný základ nároku aj s poukazom na aktívnu legitimáciu a premlčanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1/rade, oboznámením sa návrhom, výzvy na
vrátenie kúpnej ceny, kúpna zmluva M60/4, podanie navrh. v prvom rade - stanovisko k výzve zo dňa
21.9.2015 na čl. 75, výzva na vysporiadanie majetku zo dňa 20.5.214 čl. 76-83, vyjadrenie PZN,

pripojený spis tunajšieho súdu 25C/276/2014 z neho návrh na čl. 1-4, uznesenie 25C/276/2014-40 zo
dňa 20.5.2015, uznesenie KS Nitra 5Co 731/2015-52 zo dňa 30.9.2015; pripojený spis tunajšieho súdu
8C/18/2002 z neho najmä rozsudok OS Nitra 8C/18/2002-345 z 11.1.2012, rozsudok KS Nitra 9Co
337/2012-466 zo dňa 30.1.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/18/2002 vyplýva, že navrhovatelia ( v tomto konaní
odporcovia) sa proti odporcovi Mesto Zlaté Moravce ( v tomto konaní navrhovateľ) domáhali návrhom
zo dňa 21.2.2002, aby súd určil že kúpna zmluva bola uzavretá pod tlakom hrozby vyvlastnenia to bez
náležitostí, ktoré platná zmluva musí mať. Namietali, že zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože
predmet prevodu nie je dostatočne špecifikovaný, chýba označenie kultúry a výmery a ako predmet

prevodu nie je uvedená žiadna stavba, hoci do kúpnej ceny je zahrnutá aj cena domu - obytnej časti
a drobných stavieb.
Neskôr po pripustení zmeny petitu dňa 11.1.2012 sa domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy M 60/4. Súd
rozhodol rozsudkom č.k. 8C/18/2012 - 345 zo dňa 11.1.2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn.

8C/18/2002-375 zo dňa 13.7.2012 tak, že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v I., Správa
katastra E. W. na LV č. XXXX patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa Ing. O. V. CSc.
V podiele 1/3, navrhovateľky v 2/rade Ing. V. Y. v podiele 1/3 a do dedičstva po neb. F. V. v podiele
1/3. Súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že v kúpnej zmluve M 60/4 nie sú nehnuteľnosti, ktoré
majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými požiadavkami. Nehnuteľnosti uvedené

v predmete zmluvy nie sú dostatočne označené ( chýba presná výmera jednotlivých parciel, kultúra) a
tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom geometrického plánu, pretože tento nie je
ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, ako aj na tom, že predmetom ocenenia, a teda aj vyplatenej
kúpnej ceny boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté do predmetu zmluvy ( dom - obytná časť, drobné
stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy) taktiež bez dostatočnej špecifikácie,

možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité a nezrozumiteľné. Tento nedostatok má potom za následok
nejasnosti ohľadne predmetu predaja. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitosti kúpnej zmluvy v súvislosti
s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988, treba konštatovať, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný
navrhovateľom 2 roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností,
ktoré boli predmetom prevodu, preto nejasnosti ohľadne toho, čo bolo odkúpené s pohľadom na obsah

ponukového listu neboli odstránené. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva vykazuje nedostatky v
podstatných náležitostiach, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 37 a § 39 OZ a preto je absolútne
neplatná. Na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, preto súd považoval
návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva k tejto nehnuteľnosti za dôvodný a v plnom
rozsahu mu vyhovel.

Z kúpnej zmluvy M 60/4 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi Ing. V. Y., Ing. O. V. CSc.
a F. V. a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Stavoinvestou IIO Bratislava. V bode I. tejto
kúpnej zmluvy je uvedený predmet predaja, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcichv LV č. XXX pre kat. úz. E. W. ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo výmere 1275 m2 - každý v
1/3-ine. V tomto bode sa ďalej konštatuje, že nehnuteľnosti sú vyznačené v geometrickom pláne č.
243251-0297-87 zo dňa 5.2.1988, avšak geometrický plán netvoril súčasť kúpnej zmluvy. V bode II. je

uvedená dohodnutá kúpna cena podľa odhadu zo dňa 10.7.1989 na 480.215,- Kčs, z ktorej pripadá na
pozemok o výmere 1275 m2 10.200,- Kčs, dom - obytná časť 426.843,- Kčs, drobné stavby 3.651,- Kčs,
studňa 2563,- Kčs, oplotenie 759,- Kčs, trvalé porasty 3.323,- Kčs, garáž 18.266,- Kčs a za vonkajšie
úpravy 14.610,- Kčs.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré
veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a
hospodárenie obcí s ich majetkom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane

finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb., nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku

dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného
mestaSlovenskejrepublikyBratislavyabývalýmokresnýmnárodnýmvýboromzaúčelomzabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby,
prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa
§ 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb., veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda
obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do majetku obcí prechádzajú i súvisiace majetkové práva, ku

ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie
a drobné prevádzkárne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6 tohto zákona. To platí i
pri prechode investorskej funkcie Stavoinvesty. 16) Tieto majetkové práva prechádzajú na obecné
podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (ďalej len "organizácie"), ku ktorým zakladateľská
a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám vznikne k týmto

majetkovým právam právo správy.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú na obec všetky
súvisiace záväzky. Obdobne prechádzajú všetky súvisiace záväzky priamo na organizácie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb., majetkovými právami podľa tohto zákona sú pohľadávky a
iné majetkové práva.

Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 152 ods. 2 OSP, rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci a
vyčerpať tak celý predmet konania. Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 152 ods.2 O.s.p., že za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť najskôr o základe prejednávanej veci
( takzvaným medzitýmnym rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku.
Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Za základ prejednávanej

veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky
sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť , s
výnimkouvýškynároku.Týmtorozsudkomsasúdvyjadrujektomu,žežalobcamávôbecnapožadované
plnenie právo. Rozhodnutie o základe veci je rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je
uplatnený nárok charakterizovaný, a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Je potrebné

uviesť, že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy.
Odporcovia v 1/ - 4/ rade namietali jednak aktívnu legitimáciu navrhovateľa, ako aj premlčanie
uplatneného nároku. V neposlednom rade poukazovali aj na to, že navrhovateľ nemá nárok na vrátenie
celej kúpnej ceny, keďže nehnuteľnosti , ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli predávajúcim

( odporcom ) vrátené v pôvodnom stave, keď zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že 90% ceny
tvorí práve stavba - dom, pričom už teraz je zrejmé, že jeden dom je zbúraný a druhý je z väčšej
časti tiež zbúraný a zdevastovaný. Je teda zrejmé, že v prípade , že je daný základ nároku, tak súd
bude musieť vykonať rozsiahlejšie dokazovanie ohľadom vzájomných nárokov účastníkov konania. Na
základe uvedeného má súd za to, že v danej veci je dôvodné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o

tom, či základ žalobou uplatneného nároku je daný a až následne sa zaoberať opodstatnenosťou výšky
žalovaného nároku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že kúpna zmluva M 60/4 bola uzatvorená medzi Ing.
V. Y., Ing. O. V. CSc. a F. V. ako predávajúcimi a kupujúcim Československým štátom Staroinvesta IIO

Bratislava. V bode II. je uvedená dohodnutá kúpna cena vo výške 480.215 Kčs. Odporcovia v je v 1. až
4. rade nespochybňovali, že by im kúpna cena nebola riadne vyplatená. Naopak v konaní 8 C/18/2002
bolo preukázané, že každému predávajúcemu bol vyplatený podiel vo výške 1/3 , t. j. 167 072 Kčs.
Na základe tejto kúpnej zmluvy prešlo vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam na Československý
štát. Následne s poukazom na § 2 ods. 5 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, boli nehnuteľnosti

zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra E. W. na LV číslo XXXX pre katastrálne územie E. W.
do výlučného vlastníctva mesta E. W.. Na základe tejto skutočnosti sa potom aj predávajúci v konaní
8C/18/2002 domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam voči odporcovi Mestu
E. W..

V tomto konaní odporcovia namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľa - Mesta Zlaté Moravce, nakoľko
navrhovateľ sa nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, a nie navrhovateľ, ale bývalý
Československý štát zaplatil kúpnu cenu odporcom. Tiež poukazoval na to, že na základe absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej účinky nikdy nenastali, nenadobudol vlastnícke právo k príslušným
nehnuteľnostiam štát a preto toto nemohlo ani nadobudnutím účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. prejsť na

navrhovateľa, teda ak by aj v súvislosti s jeho zápisom za vlastníka príslušných nehnuteľností namiesto
štátu, bol navrhovateľ poskytol akékoľvek plnenie v prospech štátu, tak len takéto plnenie by mohol
titulom bezdôvodného obohatenia požadovať vrátiť od štátu.
Súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil a má za to, že navrhovateľ sa v tomto prípade stal právnym
nástupcom kupujúceho (Československého štátu), čím na neho prešli práva a povinnosti z predmetnej

kúpnej zmluvy. Právne nástupníctvo navrhovateľa v danom prípade je odvodené z ust. § 2 ods. 5 v
spojení s § 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z predmetnej kúpnej zmluvy je nepochybné, že
Československý štát pri právnych úkonoch súvisiacich s bytovou výstavbou zastupovala Stavoinvesta,
ktorá mala k majetkovým právam vyplývajúcim z týchto právnych úkonov právo hospodárenia. Podľa §
2 ods. 5 tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, čo v konaní ani nebolo sporné. Podľa § 4 ods. 1

tohto zákona do majetku obcí prešli i súvisiace majetkové práva, ku ktorým mala právo hospodárenia aj
Stavoinvesta. Podľa ods. 2 do výšky nadobudnutého majetku prešli na obec aj všetky súvisiace záväzky.
Nemožno súhlasiť s tým , že navrhovateľ nemá právo požadovať zaplatenie kúpnej ceny od odporcov,
lebo on sám ju odporcom nevyplatil. Je zrejmé, že navrhovateľ resp. jeho právny predchodca sa
nikdy nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu,

avšak pri takomto striktnom výklade zákona, by sa ani odporcovia nemohli domáhať vydania týchto
nehnuteľností od navrhovateľa. V danom prípade ide jednoznačne o synalagmatický záväzok medzi
účastníkmi konania, pričom súd poukazuje na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že v
prípade neplatnosti zmluvy každý z účastníkov má vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, toznamená, že tak ako majú nárok odporcovia na vydanie nehnuteľností od navrhovateľa rovnako má
nárok navrhovateľ na vrátenie kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže ide o plnenie z
neplatného úkonu. Tiež tu súd poukazuje na to, že aj v prípade neplatnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi

dvoma fyzickými osobami môže nastať situácia, že predávajúci zomrie a po určení neplatnosti kúpnej
zmluvy by kupujúci nemal nárok na vrátenie kúpnej ceny len preto, že predávajúci už "neexistuje", čím by
vznikla absurdná situácia, keďže je zrejmé, že predávajúci má tiež svojich právnych nástupcov - dedičov.

V konaní tiež odporcovia v 1 - 4 /rade vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku. Túto odôvodňujú

s poukazom na ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Súd rovnako ako navrhovateľ v tomto poukazuje na ustanovenie
§ 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého " ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať." Citované ustanovenie sa vzťahuje na synalagmatické záväzky,
kedynajednejstranejeprávonavydaniepeňažnéhoplneniaoprotivlastníckemuprávu.Keďžezdôvodu
nepremlčateľnosti vlastníckeho práva nemôže navrhovateľ premlčanie vlastníckeho práva odporcov

namietať, v súlade s § 107 ods. 3 OZ nemôže ani súd prihliadať na odporcami uplatnenú námietku
premlčania.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, keď súd dospel k záveru, že v danej veci je daná
aktívna legitimácia navrhovateľa a nárok navrhovateľa nie je premlčaný, súd rozhodol tak, že základ

žalobou uplatneného nároku je daný a následne sa súd bude v konaní zaoberať opodstatnenosťou výšky
žalovaného nároku.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.