Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Pc/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202618
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618202618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou v právnej veci navrhovateľa: A.

W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XXX/XX, XXX XX J. Q., proti manželke: H. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: XXX XX J. S. XXX, o určenie výživného zo strany manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 19.09.2018, domáhal určenia výživného zo strany
manželky. Návrh odôvodnil tým, že sa ocitol na hranici životnej existencie. Nepoberá žiadne dávky a
ani plat kvôli zdravotnému stavu.

2. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 05.11.2018 navrhovateľ zotrval
na podanom návrhu a uviedol, že býva v rodinnom dome so svojou matkou. Aktuálne je tri mesiace
práceneschopný,jedobrovoľnenezamestnaný,evidovanýakouchádzačozamestnanienaúradepráce.
Má priznaný invalidný dôchodok vo výške 152 eur, iný príjem nemá. Manželka na pojednávaní dňa
05.11.2018 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Dlhodobo pracuje v Českej republike. Jej mesačný príjem
je vo výške približne 500 eur. Mesačné náklady na základné životné potreby ako sú bývanie, ošatenie,

hygiena a stravy sú v celosti pokryté jej príjmom a nič jej navyše nezostáva, všetko spotrebuje.

3. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov,
ktorý upravuje Zákon o rodine (§ 21 a nasl.). Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným
vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva,že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach
a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu manželského zväzku. Prostredníctvom tohto inštitútu sa

okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu
manželstva z majetkového hľadiska. Z ustanovenia § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o
deti a domácnosť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

6. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania sú manželia a ich manželstvo stále trvá,
napriek tomu, že už niekoľko rokov spolu nežijú ako manželia. Pri určovaní vyživovacej povinnosti
medzi manželmi súd zisťuje najmä, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu
povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké súd odôvodnené potreby

oprávneného ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Manžel alebo manželka je
legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná
úroveň nižšia, ako životná úroveň druhého manžela resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu
tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. V danom prípade je nepochybne preukázané,
že manželka na výživu svojho manžela - navrhovateľa neprispievala v rozhodujúcom období žiadnou

peňažnou sumou, ale ani iným spôsobom. Manželia už dlhšiu dobu nevedú spoločnú domácnosť, ani
spolu nehospodária. Manželka však nemá taký príjem, aby jej životná úroveň bola podstatne vyššia
ako životná úroveň jej manžela, ktorý je navyše dobrovoľne nezamestnaný. Manželke po uhradení
všetkých jej mesačných výdavkov nezostáva takmer nič, navrhovateľ je dobrovoľne nezamestnaný,
preto na základe zisteného skutkového stavu súd návrh navrhovateľa na určenie výživného posúdil ako

nedôvodný.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,nakoľkonezistilžiadneokolnosti,ktorébyodôvodňovali
priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolanie možno odôvodniť aj
tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.