Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215732
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213215732.4

Uznesenie

OkresnýsúdKomárnovsporežalobcu:VZ,s.r.o.,IČO:31442994,sosídlomIža205,právnezastúpený:
JUDr. Albína Vágóová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská
Streda, proti žalovanému: v 1.rade L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX a v 2.rade V. R., nar. X.X.XXXX,
bytom L. XXX, o uloženie povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu ustálenú
súdom po vykonanom znaleckom dokazovaní, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný v 1. a 2.rade majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením 15C/113/2011-187 zo dňa 18.6.2013 bola žaloba žalobcu v časti o uloženie povinnosti

odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu ustálenú súdom po vykonanom znaleckom
dokazovaní vylúčená na samostatné konanie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.9.2017 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu.

3. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu

späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

4. Pojem „ procesné zavinenie“,použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01
alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože

nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bolažaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo

zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného,
alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods.
1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161
ods. 3 CSP).

Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď'
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o
tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú

splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

5. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, nakoľko žalobca zobral žalobu

späť v celom rozsahu. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred predbežným
prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu-
žalobca- založil vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami

navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť bez uvedenia
dôvodu resp. s poukazom na judikatúru SR, čím vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd
je názoru, že sú splnené všetky predpoklady tak, ako sú opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je

správanie sa strany sporu (späťvzatie žaloby žalobcom) a dôsledkom je vznik trov protistrany. V prípade
ak k zastaveniu prišlo z akejsi svojvôli žalobcov, t.j. bez príčiny, ktorá by spočívala v správaní žalovaného
(napr.zaplateniepožadovanejškody),musítrovykonaniajednoznačneznášaťžalobca,ktorýzastavenie
zavinil. Súd je názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a
ktoré žalobca zobral späť v domnení, že žaloba už z nejakého dôvodu nie je dôvodná, a to bez ohľadu na

to,akobybolomeritórnerozhodnuté.Žalovaný,ktorýsaibavkonaníbránil,nemôženiesťzodpovednosť
zavzniktrov,keďkzastaveniuprídezdôvodukonaniažalobcuakopánasporu.Primárnesamusíbraťdo
úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania, pričom zastavenie konania
resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaného. Rovnako tak
ani vznik sporu nebol primárne odvodený od správania sa žalovaného, ale z nepreukázaných tvrdení o

vzniku škody správaním sa žalovaného. Teda ani samotný vznik sporu nemožno jednoznačne dať na
vrub správania žalovaného, a vonkoncom sa mu teda nemôže pripísať zavinenie na zastavení konania.
Tu treba jednoznačne ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom, na ktoré
späťvzatie nedal svojim správaním žalovaný podnet.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd vrátil časť poplatku odvolanie prípustné nie je.

Proti zvyšným výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.