Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414209476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: D. P. , narodený
dňa XX.X.XXXX, trvale bytom T., J. č. 4, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v Trenčíne,
Bavlnárska č. 312/9, proti žalovanému: ALAND DAAE, spol. s r.o., Bratislava, Pri starom letisku č. 12,
IČO: 35 852 615, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom v Banskej Bystrici, Horná č.

35, o určenie neplatnosti právnych úkonov, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 5 C 77/2014-160, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 5
C 77/2014-160, vo výroku I., ktorým súd určil, že zmluva o úvere zo dňa 27.4.2005 uzavretá medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 23.11.2016, č.k. 5 C 77/2014-160, I. určil,
že zmluva o úvere zo dňa 27.4.2005 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom je neplatná; II. určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k
nehnuteľnosti, uzavretá dňa 27.4.2005 (ktorá bola dojedaná ako súčasť umluvy o
úvere zo dňa 27.4.2005) medzi žalobcom a žalovaným o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti - byt č. 2 na 1. podlaží bytového domu súpisné č. XXX na ulici J. č. X v T. postavený na

parcele č. XXX, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/
XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, vo
veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti všetky vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. R., Obec
BA-m.č. P. R., okres T. IV, je neplatná; III. určil, že dohoda o splnení záväzku zo dňa 8.2.2006 uzavretá
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná; IV. určil, že kúpna zmluva zo dňa
8.2.2006 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. X na 1. podlaží bytového domu súpisné č.

XXX na ulici J. X v T., postavený na parcele č. XXX, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je bytový
dom postavený, vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti všetky vedené v LV č. XXXX pre katastrálne
územie P. R., Obec BA-m.č. P. R., okres T. IV, zo žalobcu na žalovaného, je neplatná; V. určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. Ves, Z. BA-m.č. P.
R., okres T. IV, vedenej v LV č. XXXX ako 3-izbový byt č. X na 1. podlaží bytového domu súpisné č.

XXX, vchod J. č. 4, na ulici J. X v T., postavený na parcele č. XXX a spoluvlastníckeho podielu XXXX/
XXXXXXnaspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomusúpisnéč.XXXpostavenéhonaparcele
č. XXX, spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX k parcele č. XXX v podiele X/X; VI. určil, že zmluva obudúcej kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.1.2009 uzavretá medzi žalobcom
ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim je neplatná; VII. určil, že prehlásenie
žalobcu zo dňa 23.4.2010 je neplatné; VIII. určil, že dohoda o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

uzavretá dňa 23.4.2010 medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným
ako budúcim predávajúcim je neplatná; IX. určil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.4.2010
uzavretá medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim je neplatná;
X. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %; XI. napokon
rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

2. Vyhovel tak žalobe v celom rozsahu a nadväzne na ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p., § 34, §
37 ods. l, § 39, § 41a ods. l, ods. 2, § 52 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 553 ods. l, ods.
2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je či nie, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na

určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť
preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pri

skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzuje, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým (R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). V predmetnej právnej veci bolo preukázané, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti ním v žalobe uvádzaných právnych úkonov, ako aj určení vlastníctva k
nehnuteľnosti - bytu č. 2 na ulici J. č. X v T. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckym podielom k parcele č. XXX vo veľkosti XXXX/
XXXXXX, nakoľko sa tým odstráni jeho neisté právne postavenie a na základe rozhodnutia súdu môže
dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
2.1. Dňa 27.4.2005 žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného na požiadanie poskytnúť žalobcovi úver v sume 1.200.000,--

Sk a záväzok žalobcu ako dlžníka vrátiť žalovanému ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úroky v dojednanej výške a v lehote určenej v prílohe č. 1 zmluvy o úvere. Na
zabezpečenie úveru, vrátane úrokov, nákladov a zmluvných pokút, bola uzavretá podľa §
553 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, ktorej
predmetom bol byt č. 2 na 1. podlaží bytového domu súpisné č. XXX na J. č. X v T., postavený na parcele

č. XXX, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. R..
Dňa 8.2.2006 žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o splnení záväzku a na základe nej došlo
k podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom
ktorej boli dané nehnuteľnosti. Následne v ten istý deň 8.2.2006 bola uzavretá medzi žalobcom ako

budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluva o budúcej kúpnej zmluve
podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy je záväzok zmluvných strán
najneskôr do 31.5.2017 uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej budúci predávajúci predá budúcemu
kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam bol povolený
dňa 13.2.2006. Dňa 26.1.2009 bol žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako

budúcim kupujúcim podpísaný dodatok č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2006, ktorým
došlo k zmene obsahu pôvodnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v čl. III bod 1 písm. b/ v kúpnej cene
s ohľadom na zmenu meny z SKK na EUR. Dňa 23.4.2010 žalobca so žalovaným podpísali dohodu
o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2006, podľa ktorej vzťah založený zmluvou o
budúcej kúpnej zmluve s účinnosťou ku dňu 23.4.2010 zaniká. Spolu s dohodou žalovaný

žalobcovi predložil aj prehlásenie, ktorým na seba prevzal záväzok, že najneskôr do 10 dní od vydania
prehlásenia podpíše so žalovaným ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú
opätovne vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Následne dňa 28.4.2010 žalobca so žalovaným uzavrel
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán, že do dohodnutej doby,najneskôr do 10.1.2013, uzavrú kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorej žalovaný
ako budúci predávajúci predá žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti a žalobca ako budúci
kupujúci tieto nehnuteľnosti odkúpi.

2.2. Zmluvu o úvere zo dňa 27.4.2005, predmetom ktorej malo byť poskytnutie finančných prostriedkov,
súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaný pri jej uzatváraní konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalobca pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, keď v čl. II
čerpanie a podmienky splácania úveru bod 1 je neurčitá. V uvedenom článku sa uvádza „Veriteľ sa

zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver tak, že z dohodnutej výšky: a/ poukáže za dlžníka pohľadávku na
účet Exekútorského úradu Bratislava, súdneho exekútora Mgr. Angeliky Slopovskej, titulom exekúcie
vedenej na dlžníka pod č. EX XX/XX, do 3 dní po obdržaní príkazu od súdneho exekútora, b/ zvyšnú časť
dohodnutého úveru poukáže alebo vyplatí v hotovosti na príjmový a výdavkový doklad dlžníkovi do 3 dní
po obdržaní právoplatného rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti.“

Takéto dojednanie súd nepovažoval za dostatočne určité, nakoľko nie je uvedená presná suma, ktorá
má byť poukázaná súdnej exekútorke Mgr. Slopovskej a následne aká zvyšná časť z poskytnutého úveru
v sume 1.200.000,-- Sk má byť poukázaná žalobcovi. Dojednanie, z ktorého vyplýva, že veriteľ poukáže
za dlžníka pohľadávku na účet Mgr. Slopovskej titulom exekúcie do 3 dní po obdržaní príkazu súdneho
exekútora, súd nepovažoval ani za určiteľné výkladom právneho úkonu, nakoľko z takéhoto dojednania

nie je zrejmé, po obdržaní akého konkrétneho súdneho príkazu veriteľ pohľadávku za dlžníka vyplatí.
Súd preto zmluvu o úvere posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti, nakoľko
žalobcovi pri uzatváraní tejto zmluvy nebola zrejmá výška pohľadávky podľa čl. II. bod 1 písm. a/ zmluvy
o úvere, teda koľko konkrétne z poskytnutých finančných prostriedkov mal žalovaný vyplatiť súdnej
exekútorke, a rovnako mu nebola známa ani výška nákladov, ktoré mu v budúcnosti mala fakturovať

spoločnosť ALAND one spol. s r.o., s ktorou naviac nebol v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu. Ide
o takú podstatnú náležitosť zmluvy (spôsob vyplatenia poskytnutých finančných prostriedkov), ktorú
nie je možné oddeliť od ostatných častí zmluvy, a táto neurčitosť, ktorú nebolo možné odstrániť ani
výkladom tejto časti právneho úkonu, spôsobila neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. V tomto prípade
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí od počiatku. Ďalší dôvod neplatnosti zmluvy

o úvere spočíva v dojednaní o úrokoch za poskytnutie úveru, nakoľko toto dojednanie spôsobuje nielen
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ale naviac aj odporuje zákonu. Zo zmluvy o úvere
je zrejmé, že žalobca sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanému celkom sumu 3.360.000,-- Sk. Táto
suma mala zahŕňať splatenie istiny, ako aj dojednaného úroku. Rozdiel medzi poskytnutou sumou a
sumou, ktorú mal žalobca zaplatiť, predstavuje 2.160.000,-- Sk, čo je o 180 % viac, než samotná suma

poskytnutého úveru. Rovnako tak dojednanie v čl. II. bod 7 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého si má
žalovaný právo účtovať pri odstúpení od zmluvy úrok z omeškania zo splatnej istiny, nezaplatených
úrokov a zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia, považoval súd za
neplatné. Takto dohodnutý úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrok z omeškania, na ktorý má veriteľ nárok
v zmysle Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z. z. Dané dojednania sú v rozpore so zákonom, pre ktoré je zmluva o úvere v
zmysle§39Občianskehozákonníkaneplatná.Tietodojednaniazmluvysúdnepovažovalzaindividuálne
dojednané,nakoľkotietoskutočnostinebolipreukázané.Zvýpovedežalobcuvyplývaopak,keďuvádzal,
že so zmluvami nemal možnosť sa riadne oboznámiť, tieto mu boli predložené až tesne pred podpisom
u notára. Sama konateľka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka výšky úrokov, firma

bola nastavená tak, že bolo na klientovi, či súhlasí alebo nesúhlasí s podmienkami poskytnutia úveru.
Žalovanýpretovtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno,žebydojednanépodmienkybolisožalobcom
individuálne prerokované, dohodnuté.
2.3. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva s rozväzovacou podmienkou, že
zabezpečený záväzok sa splní. Funkciou zabezpečenia záväzkov prevodom práva dlžníka je vytvoriť

účinnýtlaknadlžníka,abysvojzáväzokzhlavnéhozáväzkovéhovzťahusplniltým,ževeriteľsadočasne
stane oprávneným subjektom majetkového práva dlžníka, pričom toto právo nemusí vôbec súvisieť s
jeho primárnym dlhom (záväzkom). Dočasná strata dispozície s prevedeným právom núti dlžníka, aby
riadne a včas splnil svoj záväzok vyplývajúci z hlavného záväzkového vzťahu s veriteľom. Význam
zabezpečenia záväzku prevodom práva spočíva práve v tom, že v prípade nesplnenia záväzku dlžníka

bude veriteľ uspokojený z prevedeného práva. Z uvedeného vyplýva, že zabezpečovací prevod práva
plní rovnaké funkcie ako záložné právo: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Ustanovenie § 553 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 upravovalo zabezpečovací inštitút, ktorý má
akcesorickú povahu, ktorý má dlžníka motivovať k splneniu záväzku a veriteľovi dávať preprípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia
jezaloženýnatom,žedlžníkprevediesvojeprávo(okrempohľadávkyvočitretejosobezákonnevylučuje
ani prevod vecného práva vrátane vlastníckeho práva) na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že

zabezpečený záväzok bude splnený, prípadne spätný prevod práva môže byť dohodnutý; splnením dlhu
prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v
podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
30.8.2005, sp.zn. 30 Cdo 294/2005). Právna skutočnosť, na základe ktorej môže k prevodu práva prísť,
je zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok

dlžníka má byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva neustanovoval
§ 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 žiadne zvláštne obsahové náležitosti.
Avšak i táto zmluva musela vyhovovať všeobecným požiadavkám právneho úkonu, najmä musela byť
dostatočneurčitá.Vpredmetnejprávnejvecisúddôvodil,ževzmluveozabezpečovacomprevodepráva
(dojednanú v rámci zmluvy o úvere) zo dňa 27.4.2005 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným absentujú podstatné náležitosti viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z

hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva
a rovnako podmienky, za ktorých dôjde k spätnému prevodu práva k nehnuteľnostiam
na žalobcu. I keď ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.12.2007, na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka v zmysle ich zákonných náležitostí (napr. zmluva o pôžičke a pod.), neuvádzalo výpočet

zákonných náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre
platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených
v § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.07.2012, sp.zn. 5 Cdo 208/2010).
2.4. Vo všeobecnosti úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a

to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov
definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by
neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by
všakneexistovalanivtedy,akbyneexistovalprejavvôle.Vôľaakopsychickývzťahkonajúcehočlovekak
zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu.

V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom
prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce,
treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje
predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený.
Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže

by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto
zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním
je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (tiež absencia omylu a tiesne). Slobodou
je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ
ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa

neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Medzi takéto
právne úkony patria (mimo iných) simulované úkony, ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou výhradou.
Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny,
ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný
právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou

(mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon
len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon
urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú
výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný,
akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.5.2010, sp. zn. 1 Cdo 113/2008). Zmluva,
ktorej skutočným účelom je uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že založená vec prechádza do jeho
vlastníctva, je v rozpore s účelom záložného práva a je neplatná, lebo obchádza zákon
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 2/2006). V predmetnej právnej veci
účastníci na seba nadväzujúcich právnych úkonov: kúpna zmluva zo dňa 8.2.2006, zmluva o

budúcej kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2006, dohoda o splnení záväzku zo dňa 8.2.2006, dodatok č. 1 zo
dňa 26.1.2009, prehlásenie zo dňa 23.4.2010, dohoda o ukončení zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve zo dňa 23.4.2010, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.4.2010, uvedené úkony
len predstierali, nakoľko ich skutočná vôľa bola iba zabezpečiť pohľadávku, ktorú žalovaný poskytolžalobcovi na základe zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu zo
dňa 8.2.2006 súd vychádzal predovšetkým z tvrdenia žalobcu, že jeho vôľou nebolo predať predmetný
byt, ale tento úkon chápal iba ako zabezpečenie pohľadávky konateľa žalovaného (pána J.) zo zmluvy

o úvere. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj samotné znenie zmluvy o úvere v čl. III., podľa ktorého
návratnosť úveru, vrátane úrokov, nákladov a zmluvných pokút, sa zabezpečuje zmluvou o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že skutočnou vôľou strán nebolo
uzavretie kúpnej zmluvy, ale iba zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o úvere
zo dňa 27.4.2005.

2.5. Súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že účastníci jednotlivých zmlúv, najmä
kúpnej zmluvy, iba predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť
pohľadávku žalovaného. Takáto zmluva ako simulovaný právny úkon v dôsledku chýbajúcej vážnosti
vôle pri tomto úkone je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho
zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne

neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti
zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr.
nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,

rozpor so zákonom a pod.). Na neplatnosti zmluvy nič nemení ani skutočnosť, že účastníci zmluvy v čl.
VIII. uviedli, že si zmluvu podpísali, s jej obsahom súhlasia a tiež prehlasujú, že zmluva bola uzavretá
podľa ich slobodnej vôle, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za inak jednostranne nevýhodných
podmienok. Disimulované dojednanie žalobcu a žalovaného, účelom ktorého bolo, aby pohľadávka bola
uspokojená tak, že na žalovaného prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky,

predstavuje dojednanie spôsobu realizácie dočasného prevodu práva spôsobom, ktorý nie je zákonom
dovolený. Počas celej doby od odkúpenia nehnuteľnosti až do spätného odkúpenia žalobcom v zmysle
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mohol žalobca nehnuteľnosť naďalej využívať a bývať v nej, čo tiež
podľa názoru súdu preukazuje, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo iba predstieraným právnym úkonom,
ktorého cieľom bolo spolu so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve vytvoriť systém poskytnutia finančných

prostriedkov a takýmto spôsobom obchádzať zákonné obmedzenia a obmedzenia dobrých mravov pri
poskytovaní úverov a ich zabezpečení. V čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve
zo dňa 8.2.2006, predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán najneskôr do 31.05.2017 uzavrieť
kúpnuzmluvu,nazákladektorejbudúcipredávajúci(žalovaný)predábudúcemukupujúcemu(žalobcovi)
predmetné nehnuteľnosti, žalovaný ako budúci predávajúci ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá

je predmetom zmluvy, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy (ktorou žalobca previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na žalovaného), ako aj k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, došlo v ten istý deň
(8.2.2006), keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností.
2.6. Keďže súd jednotlivé na seba nadväzujúce úkony (kúpna zmluva zo dňa 8.2.2006, zmluva o budúcej
kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2006, dohoda o splnení záväzku zo dňa 8.2.2006, dodatok č. 1 zo dňa

26.1.2009, prehlásenie zo dňa 23.4.2010, dohoda o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 23.4.2010, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.4.2010) vyhodnotil ako absolútne
neplatné, súčasne dospel k záveru, že žaloba v časti určenia vlastníckeho práva bola podaná dôvodne,
a preto zároveň určil, že žalobca je vlastníkom bytu č. 2 na 1. podlaží bytového domu súp. č. XXX na J.
X v T., postavený na parcele č. XXX, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX; nehnuteľnosti
vedené v LV č. XXXX pre okres T. IV, Obec BA-m.č. P. R., katastrálne územie P. R..
2.7. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p.
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku (len) vo výroku I., ktorým súd určil, že zmluva o úvere zo dňa 27.4.2005
je neplatná, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu
prvej inštancie, že zmluva o úvere je neurčitá, nezrozumiteľná. V čl. II. upravovala, že plnenie z úveru

bude poskytnuté na zaplatenie exekúcie podľa príkazu vydaného súdnym exekútorom, bola uvedená
spisová značka exekúcie, na ktorú malo byť plnené podľa vyúčtovania uvedeného v príkaze súdneho
exekútora. V čase podpisu úverovej zmluvy spravidla nie je známa presná výška pôvodného dlhu
s príslušenstvom; nesúhlasil s tvrdením, že dojednaná výška úroku 15 % spôsobuje nerovnováhuv právach a povinnostiach spotrebiteľa a odporuje zákonu. V tom čase bol žalobca osobou, ktorej
žiadna banka nechcela úver poskytnúť. Výška úrokov, za ktoré banky v roku 2005 poskytovali úvery
obyvateľstvu, sa pohybovala od 10,57 % do 12,11 %, v mimobankovom sektore sa výška úrokov

pohybovala až do 76 %. Namietal tiež tvrdenie súdu v tom, že žalobca bol povinný vrátiť mu sumu o
180 % vyššiu ako bola výška úveru. Suma, ktorú dlžník pri zmluve o úvere preplatí, sa viaže nielen
na výšku úroku, ale aj na dobu splácania úveru. Doba, po ktorú sa dlžník zaviaže dlh splácať, je
na dlžníkovi, pretože od nej sa odvíja aj výška splátok. K časti dohodnutej zmluvnej pokuty dôvodil,
že išlo o zabezpečenie úveru pre prípad porušenia povinnosti a ak súd považoval túto časť zmluvy

za neplatnú, mohol vysloviť neplatnosť zmluvy len v tejto časti. Namietal tiež nesprávne posúdenie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti úverovej zmluvy, keď uzavrel, že sa ku
všetkým určovacím výrokom odstráni jeho neisté právne postavenie a na základe rozhodnutia súdu
môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Žalobca neodôvodnil a
nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, čo je jeho povinnosťou. V ďalšom sa venoval
naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k výroku ním napadnutom. Správne súd prvej inštancie

uviedol, že naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným prostriedkom odstrániť; pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom na
odstránenie spornosti práva, po ktorom bude (alebo nebude) musieť nasledovať iné súdne konanie.
Práve posledná veta je podľa neho (odvolateľa) rozhodujúca v tom, že na určení neplatnosti zmluvy o

úvere nebol daný naliehavý právny záujem. Tento nie je daný vtedy, ak je možná žaloba na plnenie. Na
základe takéhoto výroku (v poradí prvom rozsudku) žalobca nemôže vykonať žiadny zápis v registri.
Zmluva o úvere je dvojstranný právny úkon, týka sa žalobcu a žalovaného, ale k ničomu strany
nezaväzuje. Ak žalobca chce z takéhoto výroku odvodiť určité práva a povinnosti, musí podať žalobu na
plnenie. Podľa jeho názoru teda žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy

o úvere. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu
zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a odvolanie zamietnuť. Rozsudok považuje za vecno-právne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje

s výrokom a odôvodnením rozsudku. Súd dostatočne preskúmal skutkový stav veci a vykonal všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej. Strany súdneho konania mali dostatočný priestor na
vyjadrenie sa ku všetkým rozhodným skutočnostiam.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu sa už nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku I. rozsudku súdu prvej
inštancie) súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie

(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 25. júla 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,
ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385
ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku I. rozsudku)

potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte
nasledovné. Potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, už bez ďalšieho, aj vo výroku o náhrade trov konania
(v poradí X.), ktorý je nepochybne výrokom závislým od rozhodnutia súdu vo veci samej (§ 367 ods. 2

veta druhá C.s.p.). Keďže žalobca uspel vo výroku I. (aj vo všetkých ostatných nárokoch), má nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil (§ 191
C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne rozhodol právne správne,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Všetko ďalšie by bolo
len zopakovaním dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, už ktoré bolispôsobilými dôvodmi odôvodniť vyhovenie žalobe. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 27.4.2015, dostatočne ho špecifikoval a odôvodnil. Odvolateľ
len tvrdil, že žalobca mal podať žalobu na plnenie, avšak vo svojom odvolaní ani len netvrdil, v čom

mala a má spočívať žaloba na plnenie. Je nepochybné, že tento výrok (I., len ktorý žalovaný napadol
riadnym opravným prostriedkom) je základom pre úspešnosť žalobcu v ďalších jeho nárokoch, v ktorých
rovnako bol úspešný v celom rozsahu (výroky II. až IX. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie).
Žalobca zvolil vhodný a účinný (správne zvolený) procesný nástroj ochrany svojho práva, odstráni sa
ním spornosť práva. Vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 27.4.2005 samostatným výrokom

súd prvej inštancie jasne, presne, bez pochybností stranám sporu vysvetlil a odôvodnil základ všetkých
nárokov žalobcu.

8. Dôvody odvolania teda dané nie sú. Postupom súdu odvolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam,
vec správne právne posúdil, v konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla vada, takú ani sám

odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd
prihliadať, súd sa nedopustil nesprávneho procesného postupu. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav.Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery; o takýto prípad v predmetnej právnej veci nejde.

9. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. V ňom dal súd
prvej inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo žalobe vyhovel. Povinnosťou všeobecného

súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky
rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska
zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej
veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

10. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všetky ostatné nároky žalobcu (bod II. až
IX. napadnutého rozsudku) záviseli od úspešnosti žalobcu vo výroku I. napadnutého rozsudku

v určení, že zmluva o úvere zo dňa 27.4.2005 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom je neplatná. Ak by žalobca úspešný nebol, bolo by nevyhnutné vecne a právne preskúmať
rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto výrokoch podľa zásad uvedených v ustanovení § 367 ods. 2
veta druhá C.s.p. Keďže ale žalobca, ako je uvedené vyššie, úspešný bol, nebol daný zákonný dôvod
tieto otázky odvolacím súdom riešiť.

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal aj v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového proiadku
v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).