Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207711
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216207711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komá6rno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: Z. R., nar.X.X.XXXX, bytom B. S., B. XX,
právne zastúpený: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, AK Šaľa, Pazmáňa 2020/30 o zaplatenie 21 483,37
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 10 031,57 € zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
zaplatiť sumu 21 483,37 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa
2.11.2011, na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
22 000 €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Okresný súd Komárno rozsudkom 15C/1/2016-47 zo dňa 29.11.2016 žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu zamietol s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
k § 101, §103 OZ. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca.

4. Krajský súd v Nitre uznesením 7Co/146/2017-63 zo dňa 21.6.2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V uznesení uviedol okrem iného aj, že: „...Žalobkyňa v
odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávny právny názor. Nestotožnila sa s názorom

súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a posúdenie vzťahu strán sporu
ako spotrebiteľského. S týmto názorom žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na
rozhodovaciu prax súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach už riešili danú problematiku a zastali názor,
že daný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a je potrebné
naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyni musí byť známa rozhodovacia prax
a zdôvodnenia množstva rozhodnutí odvolacieho súdu k danej problematike, preto ich odvolací súd
nebude opätovne opakovať, najmä pre nerešpektujúci postoj žalobkyne, ktorá trvá na tom, že ide o

obchodnoprávny vzťah. V tejto časti odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne za dôvodné. Ďalším
odvolacím dôvodom žalobkyne bola aplikácia ustanovenie §5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 100, 101
OZ, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 5b zákona
č. 2501/2007Z.z. ktorý mu ukladal povinnosť skúmať ex offo premlčanie (aj keď žalovaný námietkupremlčania nevzniesol), rozhodol o premlčaní uplatneného nároku a žalobu pre premlčanie zamietol.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 rozhodol: "Ustanovenie § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky". Odvolací súd preto z dôvodu zmeny právnej úpravy rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
preskúmaťnárokžalobcuavovecirozhodnúť.“Právnymnázoromsúdudruhejinštanciejeprvoinštančný
súd viazaný, a preto naň poukazuje ako na svoj vlastný.

5. Na pojednávaní dňa 14.11.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 10 031,57 € a upravil
petit žaloby nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť sumu 11 451,80 € spolu s úrokom z úveru vo výške
346,92 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 40,92 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 21 884,39 € od 5.11.2012 do 13.2.2013, zo sumy 21 850,04 € od 14.2.2013 do 23.5.2013,
zo sumy 21 578,75 € od 24.5.2013 do 23.6.2013, zo sumy 21 483,37 € od 24.6.2013 do 20.3.2017, zo

sumy 11 619,17 € od 21.3.2017 do 9.8.2018, zo sumy 11 518,89 € od 10.8.2018 do 13.8.2018, zo sumy
11 498,89 € od 14.8.2018 do 18.9.2018, zo sumy 11 467,79 € od 19.9.2018 do 14.10.2018, zo sumy 11
451,80 € od 15.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 346,92 € od 5.11.2012 do zaplatenia.

Uvedené odôvodnil tak, že medzičasom, po zosplatnení žalovaný uhradil sumu 10 031,57 €, čo

dokladoval výpisom platieb, a z toho dôvodu sa upravil i úrok z omeškania. Ďalej uviedol, že prejav
žalovaného spočívajúci v úhradách dlhu i po zosplatnení, treba považovať za prejav uznávajúci, teda
že žalovaný uznal záväzok žalobcu a dobrovoľne ho plnil.

Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že nikdy neprišlo k uznaniu dlhu z

jeho strany, pretože uznanie nemá náležitosti podľa občianskeho zákonníka. So späťvzatím nesúhlasil
a žiadal uplatnenie sudcovskej koncentrácie moci a rozhodnutie na základe doterajších dôkazov

6. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.
Dňa 2.11.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 22 000 €. Žalovaný sa ho zaviazal splácať pravidelnými
mesačnými splátkami po 120,80 € vždy k 20.temu dňu v mesiaci, pričom si dohodli dĺžku splácania 30
rokov. Zároveň sa veriteľ a dlžník dohodli, že poplatok za poskytnutie úveru bude 200 €. Poskytnutie
úveru bolo určené na kúpu nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v zmluve. Žalovaný si neplnil riadne
a včas svoje zmluvné povinnosti, preto veriteľ zosplatnil celý úver ku dňu 4.11.2012. Následne po

zosplatnení celého dlhu, žalovaný ešte niekoľkokrát uhradil časť dlhu, čo žalobca považoval za prejav
uznania dlhu. (úverová zmluva, dodatok, vyjadrenie žalobcu na pojednávaní).

7. Podľa § 497 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie

8. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve

uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany

a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

9. Súd konanie v časti o zaplatenie 10 031,57 € zastavil podľa § 145 a nasl. z dôvodu, že žalobca v danej

časti zobral žalobu späť. Súd konanie zastavil i napriek nesúhlasu žalovaného so zastavením konania,
pretože nebolo ustanovenie § 146 ods. 1 CSP, pretože žalovaný neuviedol vážne dôvody pre nesúhlas.
Späťvzatie žaloby je vždy v prospech spotrebiteľa, a preto jeho nesúhlas musí byť zásadný a vážny.
10. V danom prípade súd uvedenú zmluvu hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,

keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Súd je názoru, že i keď zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení obchodného zákonníka, pri
hodnotení zmluvného vzťahu musí vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a musí ich v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta aplikovať prednostne pred ustanoveniami

obchodného zákonníka. V danom súd poukazuje i na názor Krajského súdu v Nitre, ktorý je uvedený
v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Súd mal v konaní preukázané,
že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikol

medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky. Žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného, aby
peňažné prostriedky zaplatil do 4.11.2012, teda vyhlásil predčasnú splatnosť, ktoré vyhlásenie nebolo
v konaní žiadnym spôsobom popreté.
Súd sa musel zaoberať námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Súd je názoru, že právo žalobcu

uplatnené v tomto konaní je premlčané. Žalobca zosplatnil dlh ku dňu 4.11.2012. Následne mu začala
plynúť premlčacia doba, počas ktorej je nutné uplatniť právo na súde. Podľa názoru súdu je na daný
prípad nutné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu, a to vzhľadom k vyššie uvedeným intenciám o
nutnosti aplikovania ustanovení občianskeho zákonníka na daný prípad, pretože ich aplikovanie je
v prospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného dôvodu súd nemohol na daný prípad aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka o
premlčaní.Ak žalobca zosplatnil dlh ku dňu 4.11.2012 tak následne dňa 5.11.2012 mu začala plynúť trojročná
premlčacia doba. Počas nej musel uplatniť právo na súde. Táto mu uplynula 5.11.2015. Žalobca podanie
na súd urobil až dňa 17.5.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

K tvrdeniam žalobcu, že platby po zosplatnení sú uznaním pohľadávky zo strany dlžníka, súd uvádza,
že na uznanie záväzku je nutné aplikovať taktiež ustanovenia občianskeho zákonníka, podľa ktorých v
uznaní musí byť presne špecifikovaná pohľadávka, titul jej vzniku a rovnako tak i výslovné vyhlásenie
dlžníka o uznaní pohľadávky, pričom žalobca žiaden takýto listinný dôkaz nepredložil, a preto uznanie
záväzku nie je možné akceptovať, a teda nie je sa možné stotožniť s tvrdením žalobcu, pretože právny

úkon prípadného uznania dlhu postráda všetky zákonné náležitosti.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému úspešnému
v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech spočíval v tom, že žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.